• Nem Talált Eredményt

REDIGUJE A VYDÀVA UHORSKO KRÀL'OVSKY MINISTER NÁBOZENSTVA A VYUCBY

Blatt der Volksschullehrer

REDIGUJE A VYDÀVA UHORSKO KRÀL'OVSKY MINISTER NÁBOZENSTVA A VYUCBY

U V E R E J N E N I E V R E C I S L O V E N S K E J

S V Ä T Y S T E F A N ,

Z A K L A D A T E L K R E S T A N S K É H O KRÁLlOVSTVA.*

V predoglom rozhovore boia ree o o b r á t e n í pohanskych m a d ' a r o v na k r e s t ' a n s k ú v i e r u . D e t i prezívali nesobeckú p r á c u kniezat'a Stefana, k t o r á p r á c u konal z presvedeenia a z lásky к Bohu a vi asti. A j v tomto rozhovore bude strediskom S t e f a n a okolo neho soskupu-jeme a j v t e d a j s i e udalosti.

N a j v y z n a n m e j g o u udalost'ou tejto doby j e král'ovsky titul a ziskanie S v ä t e j K o r u n y . S tynito m o m e n t o m s a preto podrobnejsie b u d e m e zaoberat'. Na názornenie pouzijeme o b r a z :

„Biskup A s t r i k podáva k o r u n u S v a t é m u Stefanovi! P r i t o m momente rozhovoru s a snazíme vzbudit' t a k é d o j m y , z ktorych deti pocítia n á r o d n y v y z n a m S v ä t e j K o r u n y .

(Z l á t k y nizeuvádzaného n á c r t k u v y b e r m e látku, z o d p o v e d a j ú c u n i i e s t n y m vzt'ahom, prílezitostiam a obrazom alebo ciánkom, k t o r é sú nám к dispozícii. P o v a h a l á t k y ziada, a b y f o r m a rozhovoru bola v y p r a v o v a e i a , ale kde len mozeme, z a b e r m e a j deti do rozhovoru.

Neeh ony c í t a j ú s obrazu jednotlivé momenty, ony u s u d z u j ú , s ú d i a a povedia s v o j e myslienky a city, ktoré sa v ich dusi pocas rozhovoru ob j avia.)

Ucebny plán.

Príprava.

a) Opakovanie. L á t k a : K t o n á m získal t ú t o zem? Akého nábozenstva boli nasi p r e d k o v i a l K t o ich obrátil n a k r e s t ' a n s k ú v i e r u l Preco to bolo dobré?

b) Prelilon. L á t k a : E§te vzdy nebol n á r o d usporiadany. S t e f a n sa c h y t i l v n ú t o r n é h o r i a d e n i a v zemi a snazil s a v y d v i h n ú t ' váznost' panovníka.

c) Vytycenie ciel'a. — О tom sa budeme rozprávat', co spravil, ako pracoval.

* Zo IV. prepraeovaného vydania diela: Drozdy Gyula:

Cvicenie reci a roziimu v IV. triede. (Vyslo т dielach:

Jednotné Pedagogickó Prírucky l'udovych sk61.)

Pojednávanie.

a) Stefan, dostáva král'ovsky titul a korunu.

L á t k a : S t e f a n poslal к pápezovi poslov a prosil ho, aby p r i j a l jeho národ a zeni medzi krest'an-ské národy. Pápez vd'acne splnil p r o s b u Stefanovu. Neposlal m u len apostolsky titul, ale a j král'ovskú k o r u n u . Kdezto tú k o r u n u , co poslal Stefanovi, pol'skému král'ovi mienil dat'. Totiz v tej istej dobe sa obrátil к pápezovi Silvesterovi a j pol'sky k r á l ' s tou istou prosbou, s ktorou S t e f a n .

„Pápez nechal s p r a v i t ' p r e pol'ského pa-n o v pa-n í k a d r a h ú korupa-nu. Bolo to uz a j tak, ze m u to odovzdá ked' —• podl'a povesti •— videi V noci zázracny sen. O b j a v i l sa pred n í m a n j e l a upozorñoval ho, aby nedal k o r u n u pol'skému panovníkovi, lebo pán Boh lio urcil hodnej-sieniu muzovi."

„Z k r a j i n y d'alekého D u n a j a p r í d u z a j t r a ctihodní muzovia, — h o v o r i l anjel — z n o v e j k r e s t ' a n s k e j zeme, tomu panovníkovi ona prislúcha."

Pápez sa zobudil zo zvlástneho s n a a hl'a, pred n í m sa objaví posolstvo S t e f a n a s Astrikom. P á p e z udivene pocúval poslov d'ale-kej k r a j i n y , ktorí v e r n y m i b a r v a m i mal'ovali pred n í m horlivost' S t e f a n o v u , ktorí hlboko zakorenil p r a v ú vieru do s r d e a svojho n á r o d a . Nadsene s k r í k o l : „ J a som len apostolsky, ale Stefan je p r a v y apostol!"

L e n t e r a z sa m u stalo noené z j a v e n i e sam'ozrejmym. Porozumel upozorneniu a n j e l a a k o r u n u s pápezskym pozehnanim poslal Stefanovi."

b) Odovzdanie koruny. N a základe dejepis-nych obrazov l'udovych skól l á t k a v y u c o v a n i a a postup moze byt' nasledovny: — Ako prevzal S t e f a n korunu, to vidite tu n a obraze,

— hovorim a vylozim obraz, k t o r y deti za k r á t k u chvíl'ku pozerajú, potom k r á t k o roz-povedia, co na ñom zbadaly a a j sa niekde o p y t u j ú .

UCITEL'SKÉ NOVINY

1344. 3. CtSLO. 37

L á t k a spojená s usmerñovanym nazieraním:

Vidíme krásnu mrarnorovú sieñ, v n e j panov-níeky trón, na ñom sú dve sedadlá. Jedno je prázdne. Na tom sedáva Stefan, ktory teraz stojí n a nádhernom koberci pred trónom. Na druhom sedadle sedi Stefanova manzelka, Gi-zella. Postava Stefana je skutocne panovníeka.

Jeho plást a Saty sú skvoetnym dielom. V ruke má mee. Drzí svoj doterajsí panovnícky odznak.

Jeho t v á r odzrkadl'uje múdrost', dobrota, pokoru a pohnutie, P r e d ním stojí opát Astrik a jeho eirkevny sprievod. Astrik drzí korunu proti Stefanovi a pokorne mu hovorí nieco. Co asi móze hovorit'? — Snád' toto: Stefan, pápez splnil tvoju prosbu. Tvoju zem zaradí medzi lcreet'anské národy. Král'ovsky titul dáva tebe a tvojirn potomkom. Pápez bol vel'mi blazeny, ked' pocul, kol'ko si praeoval, namáhal, bol si apostolom svojho l'udu len preto, aby si medzi nimi rozsíril krest'anskú vieru. Preto dovol'uje, aby si ty a tvoji potomkovia uzívali vedl'a král'ovského titulu a j titul apostolsky. A j ko-runu ti poslal pápez, koko-runu, ktorou ty a tvoji potomkovia sa mózu korunovat'. Od teraz len ten móze byt' král'om mad'arov, ktorého touto karunou budú korunovat', — hovorím a podl'a toho si deti predstavia ree Astri kovu. (Takéto sprítomnenia a dramatizovania sú vzdy po-trebné pri ro'zhovoreh.)

D'alsou látkou móze byt' toto: P r í t o m n í v tichosti pocúvajú ree Astrikovu. Jeden kiiaz zo sprievodu skloní hlavu, ostatní sa dívajú na Stefana a s najväcsou úetou pozerajú jeho majestátnu postavu. S tvári Gizelly tiez ziari dobrota a pokora. V pozadí stoja vznesení páni, aby sa stali svedkami radosti, ktorú má mad'arsky národ z toho, ze majú král'ovsky titul a Svatú korunu. Vsetei nemo a pohnute nazierajú n a ten moment. — Co asi odpovedal král' na ree Astrikovu? — podnecujem deti к tvoreniu.

c) Stefan zar iodi vlast'. Látka: Zem rozdelil na biskupstvá a prvym biskupom, (primátom) ostano vil biskupa ostrihomského. V kazdej desiatej dedine dal vystavit' kostol. (Mámé v (¡edine alebo na okolí taky kostol, ciastku koslola alebo srúeaninu, ktorá je z doby Stefanovej? P r i kostoloch dal vystavit' f a r y a kláStory. Mnoho kñazov priälo z druhych zeiní.

Knazi naucili l'udì nielen krestanskeji viere, ale a j obrábaniu zeme, ehovu dobytka a priemyslu. Knazom piatii l'ud desiatku z úrody. Sú tobo zbytky a j v nasej dedine?) Na mnohych miestaeh u k l a d a j ú zbozie do krízov

a ostatny snop z kríza nazyvajú kñazom, lebo toto bolo vol'akedy kñazovo.

Látka, vzt'ahujúca sa na lisiar né zariadenie.

Stefan rozdelil zem na zupy. Kazdá zupa boia okolo jedného hradu. Na cele stài „hradny 2upan", — dnes hlavny zupán. Obyvatelia hradu museli konat' vojenskú sluzbu. Tito boli zbrojnoSmi král'a. Okolo hradov vznikly prvé mestá. Ako? V spornych veciach sám král' prinásal súd. Drzali zákonodarné dni. Ako sa mohly tie konat'? (Predstavovanio udalostí.) P a l a t í n a krajinsky sudea casto chodievali po krajine, aby prinásaly rozsudky. (Predsta-1

vovanie príhod.)

Látka, vzt'ahujúca sa na k u l t ú r u : Rozsírilo sa zemedelstvo, lepsie vedeli chovat' a j statok, bolo viaeej remeselníkov. Rozäirilo sa a j pismo, ale písali len^kñazi a a j to jazykom cirkvi, latincinou. Sám král' pisai pokyny svojmu synovi, kniezat'u Imrichovi. Kñazi hlásali a ucili l'udì tomu, ako majú zit' dobrí, veriaci l'udia. Mali a j spevákov-rozprávkárov, ktori ospevavali ciny predkov, vyznacnejsie uda-losti a veci lcrajiny.

d) Posledné dni Stefana: Látka. Vel'kého král'a na konci zivota stihlo vel'ké nest'astie.

Jeho jediny syn, dediö trónu, knieza Imrich zornrel. (Je u nás taká ulica, námestie alebo kostol, ktory nazvali podl'a neho?) Co sl'úbili Árpádovi jeho vodeovia? (2e kym zije rod Árpádovcov, král'ov svojich si vzdy budúvolit' z toho rodu.) Mad'ari zadrzali svoj sl'ub. 2ilo a j viac kniezat z rodu Árpádovcov a po smrti Stefana by kazdy chcel byt' král'om. A j to spravili, ze jednu noe poslali do izby Stefa-novej zákerného vraha. Vrahovi padla dyka na zem a král' sa zobudil. „Ked' P á n Boli so mnou, kto proti mne?", hovoril král'? Vrah padol na kolená a tak prosil o odpustenie.

K r á l ' mu odpustil.

Sväty král', ktorému národ mnoho d'akuje, zomrel. Po jeho smrti ho pre jeho zásluhy vyelovili za avatého.

Nacvicenie.

a) Súhrn: Co sa vám z toho, co ste sa dnes naucili, najviac l'úbilo? — opytujem sa, na co deti povedia tie momenty, ktoré n a ich dusu n a j v i a c pősobily. Obycajne kazdé diet'a povie inú ciastku a tak pomaly kazdá ciastka látky sa dostane na povreh.

b) Vhtbenie. Komu mózeme d'akovat' ¿e sme získali túto drahú vlast'? — Árpádovi. — Áno, ale, ked' by si mad'arsky národ a j

po-38 1944. 3. C1SL0. UCITEL'SKÉ N OVIN Y etách rokoch podrzal svoju pohanskú vieru a

zvyky, sotva by sme mohli podrzat' tú vlast', ktorú Árpád nám ako dedictvo nechal. — Ze sme j u mohli podrzat', mőzeme d'akovat' Svatému Stefanovi, ktory pohanskych mad'a-rov obrátil na krest'anskú vieru. Privykol ich etálemu bydlisku a vpádania zamedzil.

— Skoro tisíe rokov minulo odvtedy, ako král' Sväty Stefan zomrel. Mad'arsky národ v5ak nañho nezabudol. Svoju vlast' a j dnes spomína, ako K r a j i n u Svatého Stefana. Má a j soehy. Kde? (Názornenie na obraze kostola budínskeho hradu.) Kostoly, uliee atd'. po ñom menoval a kazdoroöne 20. augusta sväti jeho pamiatke sviatole, jeho pravieu, ktorou tol'ko

dobrého urobil strázia v kaplnke budínskeho hradu a v deft Svatého Stefana j u v sprievode roznásajú. Z celej krajiny prídu vtedy do Budína. (Ktouz vtedy tam b o l z n a s e j krajiny?)

Svätu korunu mámé i teraz, strázia ju • kráPovskom hrade a naSich král'ovñou koru-n u j ú . J e koru-na§ím koru-najdrahsím koru-národkoru-nym majet-kom. Ked' sa podívame na jeho obraz, (názor-nenie), myslíme nielen na král'a, ale na cely mad'arsky národ. A to preto, lebo patríme váetci к Svätej korune.

e) Kreslenie. Hrad, kostol, socha Svatého Gellérta, Svätä Koruna.

d) Spev. Aeh, kde sí Mad'arov prekrásna h v i e z d a . . .

N E Z B E D N É D I E T A .

Napísal : G Y A R M A T H Y A U R E L .

Samopaíné diet'a sa v kazdej §kole najde.

Ponoey su proti ním, ze neporiadok robia v skole, ruáia jej kl'ud, tiehost'. Neustále krik robia, skácu, behajú. Tieto vel'mi zivé deti nie sii zlé, len neukáznené. Ich zdravy, zivotny pud nahromadenú silu neustálym pohybom chce zviest'. Cím menej práce, zamestnania má diet'a, tym väccsiu potrebu má na pohyb. Poznajúc príciny nezbedného chovania a spósob ich prejavenia, nie je t'azké n á j s t ' proti ním vychovné prostriedky, spősoby. V prvom rade hl'adajme a d a j m e prílezitost' к tomu; aby sa túzba po cinnosti, poh y be u diet'at'a vyplnila.

P r i vyucovaní mu castejsie d a j m e slovo.

D á v a j m e mu zvlástne poverenia a poverme ho udrzovaním skolského poriadku (na pr.: ve-t r a n i e ve-triedy, umyvanie ve-tabule.) Sily jeho pre

menia sa na sily dobrocinné. P r e skákanie, 7Ívost' nenazyvajme diet'a zlym. Toto by polozenie len zhorSilo a budilo by v diet'ati gkodného smeru, vzdorny eit. Usil'ujme s a m u niekedy vysvetlit' dőlezitost' skolského poriadku, krásy a uzitku, z d r u h e j strany poukázme na neporiadok a jeho následky, nepríjeinnosti.

Táto práca sa tyka íiastocne skolskej kázne, ciastocne pestovania citu estetiekého a citu pre poriadok. D'al'sie prostriedky mőzeme brat' z pol'a vychovy pre spoiocensky zivot. Pri zara-dení do spolocnosti triedy vzbuzara-dením kama-rátstva, spolunazívania, túzby a vőle po spo-locnej hre a práci ho nútime chovaniu zdrzan-livému, ukáznenému, lebo ved' pomienka uctenia a p r i j a t i a do spolocnosti je ukáznené а к poriadku náklonné chovanie.

Vől'u diet'at'a hl'ad'me podporovat' i clto-vymi pohnutkami.

#

Vòl'a je i pri vyehove sebakázne najlepsím prostriedkom.

#

Pri vyucovaní zdravovednych poznatkov, nemoce prehnane nerozoberajme. Toto nepatií do l'udovych sköl.

*

Neustála poslusnost' mòie byV práve tale Skodlivou, ako neposlusnost', preto vyehová-vajme spontúnnej, dobrovol'nej poslusnosti.

*

Nevhodnou a obt'aznou sa vidi poslusnost' vtedy, ked' na to diet'a silou-mocou nútime.

Na vytrvalú pozomost' najlepsle vyehová-vame so sú vision, nepretrziton predntískou. Na toto mőzeme primat' deti len 12.—14. rokoch.

*

Autorità, poslusnost' a úcta sa neprotivia l'udskej prirodzenosti. Priblizne do desiatich rokov jeautorita nevyhnntel'n$m prostriedkom

vychovy.

*

Cím je diet'a mladsie, tym je potrebnejgie, aby bolo poslusné, cili, aby svoju vől'u vedelő podriadit' vőle svojich vychovávatel'ov.

*

Pri vyehove vőle vtedy dosiahneme svojho ciel'a, ked' sa tie v dobrovol'nych skutkoch, práci prejavujú.

«

И р и л о г а .

СЪМДЕСЯТЬСЪМЫЙ Р О К Ъ . 3. ЧИСЛО. ВУДАПЕШТЪ, ДНЯ 1. ФЕВРАЛА 1944.

ВЪСТНИКЪ НАРОДНЫХЪ УЧИТЕЛЕВЪ

Р Е Д А Г У Е И В Ы Д А Е М. К О Р . М И Н И С Т Е Р С Т В О К У Л Ь Т А И Н А Р . П Р О С В Ь Ч Е Н Я П У Б Л И К А 1 Й - Б Н А Р У С Ь К О М Ъ Я З Ы Ц Ъ

Ч и с л е н а и м'Ьряня въ I. к л а с с Ь .

М А Т Е Р 1 Я Л Ъ : И О Н Я Т Я Ч И С Л А : „ 6 « . Написала : J á s z b e r é n y i K á r o l y n ó Csendes I l o n a .

Предметова цйль : Понятя числа „6".

Педагогична H Í U B : Выхованя к ъ практич-ной жизни. Розвиваня дйточой Фантазш.

ПЛАН'Б.

I. П р и г о т о в л е н а : а) Выкликаня настрою св'Ьтъ чпселъ. Казка. Про жителей свйтъ чиселъ.

Колько ихъ было ?

b ) П е р е х о д ъ . 5-ка не мала пары. Пла-кала. Пошла соб4 г л я д а т и пару.

c) Н а з н а ч е н я ц ^ л и : Днесъ познакоми-меся изъ парою 5-ки.

I I П е р е д а н я м а т е р 1 я л а : а) Н а г л я -д о в а н я : Многостороннее нагля-дованя б-ки.

b ) Ч и с е л ь н ы й р я д ъ : УмЬщеня въ чи-сельномъ кругу. Котрому числу с у е Ь д ъ ? Въ котрой лавцй сидить ?

c) П а р и с т ы й — н е п а р и с т ы й : Числу 5 котра д'Ьтина была парою.

d ) Ч и с л е н я - м 1 > р я н я и м е н о в а н ы м и ч и с л а м и : Скоки, нлесканя руками, палички, rponrli. У склепаря.

e) Ч и с л е н я а б с т р а к н ы м и ч и с л а м и : н а числовнищЬ.

f ) Ч и с л е н я п а л и ч к а м и д о 6. Упраж-неня нисаня числа 6.

III. З а у п р а ж н е и я : а) Что можно еще выложити пзъ 6 паличками ? (выложеня гео-метричныхъ Фигуръ).

ВЫРОБЛЕНЯ ПЛАНУ.

I. П р и г о т о в л е н я : а) Выкликаня настрою.

Познаете мене ? Намятаете еще на мене ? Коли я была туй, что р и с о в а л а ? Танцуючй буквы (рисую на таблу).

Что робили c i д ± т и ?

Ъ) Казка. Днесь нарисую Вамъ и тан-цую ч 4 числа. Доки знаете вже числити? Колько палдёвъ маеме на одной рудЬ ? Если запру одинъ, два, три, чотыри то колько останеся ? Кто бы знавъ красно написати числа на таблу?

Знаети где бывають T O T Ì числа? В ъ C B Í T Í

ЧИ-сель. Ворота до св'Ьта чисель есть нулла (ннчъ).

Познаете число нуллу? Ци такъ, т а к о е ? (Все нишу на таблу я к ъ говорю). Черезъ т 4 ворота пойдеме и мы до св'Ьта чиселъ. Якъ ввойдеме,

что видиме ? Одну малу хижку. Ще и коминъ мае, ще и куриться изъ н е г о : Что с а д и т ъ н а х и ж 4 ? Мала птичка. Выглядайте, котра дЬтина была въ первой х и ж Ь ? ПоиравдЬ, иерва д е -вочка. Красное червеное гаатя м а е ? Ще и ленточку мае. А кто бывае в ъ другой хиж'Ь ? Другий хлопчпкъ. (Такъ нродовжаю. Непа-риспгЬ числа суть девчата и з ъ пару чертами*

a n a p n c n i i числа суть хлопчики). Колько ихъ бывае въ C B Í T Í чиселъ ? Пятеро. Поел i; дна х и ж а порожна есть. И дЬти св!>та чиеялъ хо-дить до школы, не лишь вы ! Попозирайте я к ъ сидять въ л а в и ц я х ъ ! (Показую нарисованый образъ). Кто сидить въ первой л а в и ц ^ ? Дру-гий, третый въ котрой лавиц'Ь с и д я т ь ?

b) П е р е X о д ъ . Подъ часъ павзы дЬти выйшли на дворъ. Что могли робити на двор!;?

Бавилнся. Потому танцёвали по парамъ. (По-казую на рисунку). Кто стався парою первой д е в о ч к и ? А т р е т о й ? А пятой? Поправд'1;, пята д е в о ч к а не мала пары. Дуже розплакалася. По-зирайте лишь, я к ъ капають слезы. Дуже по-жаловали e i и пошли всЬ глядати пару. Най-шли малого хлопчика. Любили бы в и д й т и ?

c) Н а з н а ч е н я д ^ л и : З а р а з ъ b c í но-знаеме его.

II. П е р е д а н я м а т е р ¿ я л у а) Нагля-д о в а н я : Позпрайте, туй есть! (Показую хлопчика вырйзаного изъ паперя — 6ку). Скажи д £ -тямъ, я к ъ тебе зовуть ? НГЬсть. Котрой д'Ьтин'Ь буде п а р а ? (Выв'Ьшу на таблу). Потому весело танцёвалп дальше. Коли пошли до дому, до котрой хижки пошла та дЬтина? (хлончикъ). Кому сшавъ сус/Ьдомъ? З а котрымъ числомъ сл1;дуе?

Колько хижокъ треба было 6 числамъ ? Вже дуже зголоднЬли дЬти п изъ т а к и х ъ мисочокъ

гЬли. Колико мисочокъ треба имъ ! (Численя за рядомъ). Если одну одложплп, колько осталося ? Колько треба было зновъ взати, чтобы было

„ 6 " . Чимъ й л и ? Колько ложочокъ треба было и м ъ ? То колько ложочокъ? (2), а то (4). Колько т р е б а доложити, чтобы было (0). По обйдЬ

&ли яблока. Каждый достаръ по одно яблоко.

Колько яблокъ м а л н в ь е д н о ? Колько 2 яблока, а 3 яблока? Колько треба еще, чтобы было

Ä

4 0 1944. ЧИСЛО HO. 3. В Ъ С Т Н И К Ъ Н А Р О Д Н Ы Х Ъ У Ч И Т Е Л Е В Ъ

В Ъ С Т Н И К Ъ Н А Р О Д Н Ы Х Ъ У Ч И Т Е Л Е В Ъ 1944. ЧИСЛО Н О . 3. 4 1 6 ? Е с л и з-Ьмъ 1 — 2 — 3 — 4 — 5 я б л о к ъ , колько

осталося ? Е щ е чтось йли ! Е с л и выдумаете, то достанете и вы. Туй есть в ъ папери. O p i x n . К а ж д ы й мавъ по 6 ор'Ьховъ. Держг1,ть руки и почпсл4ть, кто к о л ь к о буде мати ? Колько д а л а ?

— 5. Колько маю дати еще, чтобы было 6.

T o 6 i колько д а л а ? — 4, а колько то 6. (За-бава и численя орЬхами). З'Ьме 2, 3, 4, 5, колько о с т а и е с я ?

b ) Ч и с е л ь н ы й р я д ъ : В ъ котрой л а -в и н ^ сидпть пер-ва д е -в о ч к а ? А ты -въ котрой с и д и ш ь ? В ъ к о т р о й лавиц'Ь сидить другий х л о и ч и к ъ ? А ты ? (Такъ поступаю дальше).

Теперь вы будете T O T Í д £ т и . (До рукъ даю малу табличку). Кто сл'Ьдуе за н и м ъ ? А за двойкою ? и т. д. (Зм'Ьшаю ихъ). Теперь добре стоять ? Я к ъ мають стояти ?

c) П а р и с т ы й — н е п а р и с т ы й : Теперь с т а н ь т е до ряду. К а ж д ы й мае пару. Одинъ цп мае п а р у ? А 3-омъ, 4 - о м ъ ? Я к о е число 6 ? А число 5 ? K o T p i суть napncrfc ч и с л а ? Е с л и tí пойде на M Ì C T O , колько останеся вонка? и т. д.

d ) Ч и с л е н я и м е н о в а н ы м п ч и с л а м и . К т о любить скакати ? Ходи сюда и скочъ б р а з ъ ! Роби в е л и к ^ кроки ! Ты роби 4 великЬ, а 2 мал'Ь к р о к и ! Илескайме BCÌ 6 р а з ъ ! Клоп-кайме 6 разъ !

К о л ь к о п а л и ч о к ъ м а е т е ? — 5 — . Колько маю доложити, чтобы 6 было? — 1 — . Т е п е р ь колько есть ? Поставме до ряду и по парамъ палички. 2 палички, а 2 налички — колько ? 3 палички, а 3 палички ? К о л ь к о есть

поло-вина б п а л и ч к а м ъ ? Р о з д ^ л ^ т ь на п о л о в и н у ! Одна п а л и ч к а пошла на прогулку, колько па-личокъ о с т а л о с я дома. Е щ е одна пошла. К о л ь к о осталося д о м а ? (Такъ поступаю дальше). Те-перь попозирайме, колько иалцёвъ маеме н а той p y n i ? Ириложиме е щ е 1 налець. Т е п е р ь колько п а л ц ё в ъ есть ? Заир'Ьмъ 1 — 2 — 3 палщЬ, * колько осталося ?

Двое к у р я т ъ колько ногъ мають ? А т р и к у р я т а ? О д н а котка и одно куря, колько ногъ мають вьедно ?

e) Ч и с л е н я а б с т р а к н ы м п ч и с л а м и : Кто бы знавъ 6 кульокъ почислити на

числов-H N U , Í ? В ъ другомъ р я д 4 числи 5 кульочокъ ! Что б о л ь ш е : 5 або 6 ? О колько б о л ь ш е ? (Численя кульками). Д4ти и r p o i n i мали. К а ж -дый мавъ 1 Р. Колько грошей м а л и ? Ч т о можно куппти за 1, 2, 3, 4, 5, ö Р. Граймесй на скленаря.

f ) П и с а н я ч и с л а „ 6 " . Что можно вы-ложити и з ъ б п а л и ч о к ъ ? (Нарисую на таблу).

Кто знае выложити ? И з ъ колько п а л и ч о к ъ выложили мы „ 5 " ? А „ 6 " изъ колько п а л и чокъ можно в ы л о ж и т и ? (показую). Я к ъ н а -зываеся то число ? Най к а ж д ы й выложить ? 4 i e буде н а й к р а с ш о е ? А к т о бы знавъ н а п и сати ? Чтобы л е г ш е ишло, т а к ъ пишеме. К а ж -дый нише у воздусЬ, на лавц'Ь, до з о ш и т а . Я к ъ называеме нового ж и т я л я св^та ч и с я л ъ ? III. З а у н р а ж н е н я : а) Что можно е щ е выложити и з ъ tí п а л и ч о к ъ ?

Л Ь и и в а

Наииеавъ : Ав

Л/Ьпивость дйтпны въ томъ звыкла нояви-тися, что д ^ т п н а ставиться пасивно односно сконченя задачъ. Н е любить роботу и хоче о д ъ H e i освободитися. Задачу не научиться, до-м а ш н е з а д а ч 4 новерхово, або н!;якъ неод-кончить.

З а с т а н о в л е н я л'Ьнивости не есть легка ро-бота. И з ъ тымъ не досягнеме щЬль, коли н а чоло д-Ьтины прнбиеме печатку : непотребна л'Ьнива д 4 т и п а . Се спочатку грызе д е т и н у а л е потому призвычаиться до C B O C Í Л1ШПВОСТИ.

В ъ дальшомъ вЬку и хвалиться и з ъ тымъ. При песповненяхъ своихъ за дач ъ т а к ъ легитимуеся : Я Л'1;нывый, не можу за се.

С п р а в д и в а причина л'Ьнивости е с т ь : не:

д о с т а т о к ъ любви до роботы. Словомъ, к о л -хочсме застановити л'Ьнивость, маеме выховатп д 4 т и н у на любовъ до роботы. М е т о д а его естьи з а н я т я д е т и н ы одпов-Ьдио e i способностямъ.

д-Ьтинп.

елъ Дьарматш.

Мае уважати н а то, чтобы л е н и в а дЬтина досЬ залишеными силами, способностями одповЬдно занпмалася. Коли се робиме, тогда заинтере-сованя примусить e i до роботы.

Суть учител'Ь котрЬ карають залпшену роботу такъ, что д 4 т и и а мае д е с я т ь - д в а н я т ь р а з ъ переписати Думають, что тымъ примусять дйтину до сповненя своихъ повинностей. Л'Ьниву д'Ьтину сякимъ способпмъ не можеме п р и -звыча'Ьти до роботы. Н у д н а к а р а еще л-Ьпше зненавистить и з ъ нимъ нравдиву роботу. По-толкуйме e i , что л'Ьнивость есть хворота и что одтяненя од роботы и залишеня з а д а ч ъ якг1; велик'Ь шкоды ему спрпчинити. Се мае быта лише прологъ. Маеме e i п р и з в ы ч а ^ и н а то, чтобы сама б р а л а на себе призвычаеня н а роботу. Сконченя задачъ всегда коптролюйме и u a y 4 e u i предметы часто в ы з в ^ а й м е . Н а й чувствуе, что а н Ь e i особа, а н Ь e i з н а н я н е есть безразличный.

Anexa.

SAPTEZECISIS A P T E L E \ AN NR. 3. BUDAPEST, 1. FEBRUARIE 1944.