csurgás 118 csütörtöki csurgás (-t; -a) 1/ rinutie n; 2.
(ke-resk.) vytok m, vymokanie n
csurgat (-tam, -ott; -ass) dat tiect;
~ ó (-t; -ja) (házon) odkvap m; ~ o t t ipéz tekuty med
csurgó 1. (-t; -ja) zl'ab m; odkvap m; 2. (mn.) teőúci, rinúci; vö. csurog
csurog (-rgott, -tak) 1. (víz) tiect;
rinúr sa; 2. (keresk.) vytekat, yymokat csuron|víz volt bol na kozu premokly csurran tiect; ha nem cs., cseppen ked' netecie, kvapne
csusszan súnúf sa, poklznut sa, po-smyknúf sa
csusza (-szát) halusky f pl • csuszamlós (-t, -ok) sosunutie n, so-suri m; sutina, strz [; —ási-sosunóvy
csuszaml-ik (-ani; -ott; -molj), csu-szamod-ik (-tam, -ott; -jál) (so)sut sa, (so)sunúf sa; sosmyknút sa
csuszamlós, -an klzky; (fig.) cs. be-széd oplzlá rec
csúszás (-t, -ok; -a) 1. klznutie n; 2.
plazenie n; lezenie n; —mászás (fig.) podliezanie, podlizaéstvo n
csúsz-ik (-tam, -ott; -sszál) 1. klznúf sa; 2. (kígyó) plazit sa; (mászik) liezt;
3. (bele—) vklznút sa; —-mászik 1.
liezt; 2. (fig.) podliezat; podlizovat sa (nkomu)'
csuszka (-kát) klziste n; (techn.) klzadlo n
csuszkái (ide-oda) smykaf sa, klznúf;
(jégen) ;klzaf sa; —ás smykanie nj klza-nie n, klzaéka f
d 119 dám|bika
D
D, d (dé) D, d n
dac (-ot; -om, -a) 1. vzdor m; 2.
dacára l. ellenére
Dácia (-iát) Dácia f; d-i dácky dacol (-t) vzdorovaf, protivit sa;
—as (-t, -ok) vzdorovanie rí dacos, -an prieíny, vzdorovity, svoj-hlavy; spurny; —kod-ik (-tam, -ott -jál) priecif sa, byf vzdorovity (m);
—ság (-ot; -a) priecnosf, vzdorovitosf, spurnost f
dacszövetség (-et) spojenie n na vzdor (v. odpor)
dada (-dát) dojka f dádé (-t, -ja) stary Cigán
dadog (-tam, -ott) bl'abotaf, brbtaf, zajakat sa; ~ á s (-t, -ok) bl'abot m, bl'abotanie n; ~ ó , -n, -gva bl'abotavy, zajakavy; (fn) bl'abtos, brbtos, brblos m
dagad (-t) 1. (testrész) puchnúf; 2.
(folyó) stúpaf, dmút sa; 3. (tészta) rásf, kysnúf; 4. (fa) hrubnúf 5. (fig.) (kebel) dvíhat sa; (szív) naplnovaf sa (vmitől: ncím); —ás (-t, -ok) 1. puch-nutie n; napuchlina f; 2. (folyóé) dmu-tie n; 2. (fig.) dvihanie sa n; naplnova-nie sa n; —t, -an 1. (testrész) napuchly, napuchnuty, otekly; 2. (fig.: kebel, szív) vzneseny, naplneny (vmitől:
níím); —tság oteklost f
dagály (-t, -ok) príliv m; (beszédé) nabubrelosf f; —os, -an (beszéd) na-bubrely; —osság (-ot; -a) nabubrelosf/
daganat (-ot; -(j)a) o», na«puchlina f , oteklina f, nádor m
dagaszt (-ani, -ott; -ssz) 1. (tésztát) miesif; kenyeret d-ani (za)miesif na chlieb; 2. (vitorlát, vizet) nadymaf; 2.
(fig.) (keblet) dvíhaf, (szívet) napl-novaf; —ó|fa miesidlo n; —ó|teknő ko-ryto n na miesenie
dajka (-kát) dojka f
dajkál 1. dojőif, nadájaf; 2. (ápol) pestovaf; —kod-ik vki körül pestovaf nkoho
dajka|»: leány pestúnka f; —mese detská bájka; —ság (-ot, -a) opatera f;
—ságba adni daf do opatery; —tej mlieko n dojky, dojcie mlieko
dák, -ul 1. dácky; 2. (fn. -ot; -ja) Dák m; Dákyna, Dácka f
dákő (-t; -ja) biliárová tyc
daktilus (-t, -ok) daktyl m, prst m;
(prozódiai) stopa f; —i daktylsky dal (-t, -ok; -a) piesen f; spievanka f; (dalolás) spev m; nemzeti d. národ-ná piesen; d-ra gyújtani zaspievaf (si);
felhangzott a d. zavznela piesen;—ár l.
énekes; —árda (-dát) spevokol m; — csarnok hudobná sien; —egylet spevácky spolok; —énekes spevák m; —est(ély) vecierok m piesni; —füzér veniec m spievanök; —gyűjtemény sbierka f pie-sni; spevník m
dalia (-iát) junák, hrdina m daliás, -an junácky, hrdinsky, hrdin-ny; d. idők doba f hrdinov
dal|=!—játék spevohra f; —költészet lyra, lyrika f; —költészeti lyricky;
—költő lyrik m; —kör spevokol m dallam (-ot; -a) nápev m; —os, -an Tubozvuény; —osság (-ot; -a)
l'ubo-zvuőnosf f
Dalmácia (-iát) Dalmácia f; d-i 1.
(mn.) dalmatsky, dalmatínsky; 2. (fn.
-t, -ak) Dalmatinec m; Dalmatínka f dalmát, -ul, dalmata dalmatsky dal|mü spevohra, opera f dalnok (-ot) spevec m dalocska (-kát) pesnicka f
dalol (-t) spievaf; d-j egyet! zaspie-vaj (si, nám)!; —gat (-tam, -ott; -ass) 1. (magában) spievaf si; 2. (gyakran) spievavaf
dalos 1. spevavy; d. természet spe-vavosf f; 2. (fn, -t, -ok; -a) spevák m;
—könyv spevník m; —kör spevokol m dal|=: —szerző skladateí m piesni;
—színház opera, spevohra f; —verseny spevácke závody m pl
dám (-ot; -ja) danec, dánok m;
—bi-ka dánok m; —borjú danca n; —suta danéica, danka f; —vad dánok m
damaszk|kard damascenka f Damaszkusz (-t) Damask m; d-i da-maskovy
damasz(t) (-t(ot); -ja) damast m;
damasz (t) | • damastovy
dán, -ul dánsky; (fn. -t, -ok) Dán m; Dánka f
dandár (-t, -ok; -ja) 1. tlupa f; 2.
(kat.) brigáda f; 3. most d-ja van a munkának teraz je hlavná pracovná dó-ba; —nok (-ot) brigádnik m, brigádny generál; —parancsnok velitel' m brigá-dy; —parancsnokság brigádne velitel-stvo
Dánia (-iát), Dán|ország Dánsko m Dániel (-t; -(j)e) Dániel m
dara (-rát) krúpy f pl; krupica f darab (-ot; -ja) 1. kus m; jó(kora) d. hodny kus; 2. jó d. idő múlva po hodnej chvíli: jó d. ideig hodnú chvil'u;
jó d. út hodny kus cesty; 3. egy d. kő kamen m; kus m kamena
darab|»: —áru kusovy tovar; —ka (-kát) kúsok, kústik m; —ol (-t) (roz)-kúskovaf, drobif; —ónként po kuse
darabont (-ot; -já) drabant m darabos, -an 1. kusovy; d. szén ku-sové uhlie 2. (fig : durva) hruby, drs-ny; (ügyetlen) nemotorny, tarbavy;
—ság (-ot) 1. drsnost, hrubosf f; 2.
nemotornosf, farbavost" f
darab]»: —szám|munka práca f od kusa; —számra eladni predávaf na ku-sy; —szerinti od kusa
dara|cukor krupicovy cukor darál 1. srotovaf, napoly (v. na hru-bo) mlet; 2. (beszédben) mlef; —ő I.
(fn. -t; -ja) 1. srotovník m, melidló n, ruíny mlynok; 2. (beszédben) mel'hu-ba f; II. (mn.) srotujúci, srotovací;
me-lúci; mleci; —ólmalom, darajmalom mlyn m na krúpy
darás, -an krupovity dara|szén krupovité uhlie
darázs (-azsat) osa f; —csípés pich-nutie ti osy; —derék osí driek; —fészek osie hhiezdo;-—fészekbe nyúlni siahnuf
(v. stríit ruku) do osieho hniezda;
—termet stihlá postává
dárda (-dát) ostep m, kopija f; —hor-dozó kopijník m; —nyél kopijiste n;
porisko n ostepu
Dardanellák (-at) pl Dardanely [ pl dárdás, -an s kopijou; (fn.) kopij-ník m
dárda|vas kopija f; rat m dárda| vetés vrh m ostepu
dáridó (-t; -ja) pohul'anka f; d-t csapni hul'at, hulákaf; —z-ik (-tam, -ott; -z) hluéne sa zabávat; hulákat
Dárius (-t, -ak) Dárius m; D. kincse poklady Dariusove
daróc (-ot; -a) halena daróc|= ha-lenovy
daru 1. (madár: -t v. darvat; -ja v.
darva) jarab m; 2. (gép; darut; daru-ja) jarab, zurav m; álló— nehybny j.;
átrakó d. prekladaci v. prekladny j.
daru| = I. jarabi, pl.: —láb jarabia noha; —madár jarab m; —szőrű jaraby;
—toll jarabie pero; —tollas kalap klo-búk s jarabím perom; II. (gépről) jara-bovy; (darué) jaraba (gen.)
darvinizmus (-t) darvinizmus m datál (-t) datovat
dativus (-t, -ok) datív m
datolya (-lyát) datl'a f; —pálma da-tl'ová palma; datlővník m
dátum (-ot; -a) dátum n Dávid (-ot; -ja) Dávid m
de 1. ale; (magyarázólag) vsak, a-vsak 2. de szép ez! ak(o) je to krásné!;
—bizony, —hiszen veru, ale veru deák, -ul 1. I. latin; 2. /. diák Debrecen (-t; -ben) Debrecin m; d-i debrecínsky
december (-t, -ek) décember m; d-ben v decembri; d. elsején prvého decembra;
—i decembrovy
decentralizáció decentralizácia f decentralizál decentralizovat
deci|= deci», pl: —gramm decigram m;
—liter deciliter m; —méter decimeter m déd|= pra», pl.: —anya prababa f;
—apa praded m; —apai pradedovsky;
—ős praotec m; —szülő prarodic m;
—unoka pravnuk m
dedúkál 121 DemeteP (ledukál dedukovaf, vy», od»vodif
dedukció dedukcia f , vyvod m, od-vodenie n
deduktív, -e deduktívny
defekt (-et; -je), defektus (-t, -ok) defekt m, vada f; chyba [
defláció deflácia f; ~ s deflacny degeneráció degenerácia f, úpadok m degenerál degenerovat; —ód-ik (-tam, -ott; -jál) degenerovat sa, upadnút, u-padat; —t, -an degenerovany, upadly;
~tság (-ot; -a) degenerovanosf [; úpa-dok m rodu; —tsági degeneracny
de|hogy ale; horkyzel; —nem jako by nie!
dejszen veru, a'.e veru
deka (-kát) deka n; dekagram m dekadencia (-iát) dekadencia f , ú-padok m
dekadens, -en dekadentny; (fn. -t, -ek) dekadent m
dekagramm (»ot; -ja) dekagram m;
—os dekagramovy
dékán (-t, -ok; -ja) dekán m; —i de-kansky; —ság (-ot; -a) dekanstvo n;
(hivatal) dekanát m
deklináció 1. (gram.) deklinácia f , sklonovanie n; 2. (fiz.) deklinácia f , odklon m; —s deklinacny
dekoltál dekoltovat, obnazit
dekoráció dekorácia, vyzdoba f; —s, -an dekoratívny
dekórum (-ot; -a) dekórum m dekrétum (-ot; -a) dekrét m
dél (delet; dele) 1. poludnie n; d-ben na poludnie; d-ig do poludnia; d-töl od poludnia; 2. (égtáj) juh m
dél|= 1. (földr.) juzny, juho=, pl.:
Dél-Afrika Juzná Afrika; délafrikai ju-hoafricky; Dél-Amerika Juzná Amerika;
délamerikai juhoamericky etc. 2. I. déli délceg, -en statny, driecny; —ség (-et) statnosf, driecnost f
dél|ebéd — ebéd
delegáció delegácia f; —s delegacny delegál delegovaf, vyslat
delegátus (-t, -ok) delegát m; posol m delej (-t, -ek) magnet mj —es, -en magneticky; —esség (-et; -e)
magnetiz-mus m; magnetickosf {; —ez (-tem, -ett; -z) magnetizovat
delel 1. po'.udnovaf; (pihen) odpoci-vat na poludnie; 2. (égitest) vrchoüf;
—és (-t; -e) 1. poludnovanie n, polu-dienok m; (pihenés) poludnajsí odpo-cinok; 2. (égitesté) vrcholenie n; —ő I.
(fn.) 1. poludnovanie n; (hely) polud-noviste n; 2. (égitesté) vrchol m; II.
(mn.) 1. poludnujúci; 2. (égitest) vr-choliaci; — ő|pont vrchol m
dél|előtt 1. (fn., -öt; -je) do», pred»-poludnie n; 2. (adv.) dopoiudnia v. pred poludním; —i dopoludnajsí, predpolud-najsí
dél|est 1. délután
delfin (-t, -ek; -je) delfin m deli, -en statny, driecny
déli 1. poludnajsí; d. 12 órakor na poludnie o dvanástej; 2. (táj) juzny
déli|báb 1. povetrohra [; 2. marivo n, prelűd m; —os, -an preludny
delirium (-ot; -a) delirium m
dél] = : —kelet juhovychod m; —keleti juhovychodny; —kör poludník m; —né-met juhonemecky; —nyugat juhozápad m; —nyugati juhozápadny; —sark juz-ná tocna; —sarki juznej tocny (gen.);
—sarki expedíció vyprava na juznú tocnu; —szak juh m; —szaki juzny;
—szláv juhoslovansky; (fn.) Julioslo-van m
delta (-tát) delta [; ústie n
dél| = : —tájban okolo poludnia; —u-tán 1. (-t, -ok; -ja) po=, od»poludnie nj 2. (adv.) popoludni, odpoludnia;
—utáni popoludnajsí; —vidék Juhoze-mie m Juzná (v. Dolná) zem; Dolnia-ky m pl; —vidéki 1. dolnozemsDolnia-ky; 2.
(fn. -t, -ek) Dolnozemec m
demagóg 1. (ot, -ja) demagog m; 2.
(mn.) demagogicky; —ia (iát) demagó-gia t
demarkácionális vonal demarkacná ciara
demars (-ot, -ok) demars m dementál (-t; -j) dementovat dementi (-t; -je) dementi n
Demeter (-t; -(j)e) Demeter, Dmi-tri) m
7
¿emisszió 122 destruktiv
¿emisszió demisia [
demobilizáció demobilizácia [; od-zbrojenie n
demobilizál demobilizovaf demokrácia (-iát) demokracia f demokrata 1. (-tát) demokrat; 2.
(mn.) demokraticky
demokratikus, -an demokraticky démon (-t, -ok; -(j)a) démon m; --i,
—ikus, -an démonicky demonstráció demcnstrácia f demonstrál demonstrovaf
demoralizáció (-t; -ja) demoralizácia f demoralizál demoralizovat; —ó de-moralizujúci, demoralizacny; —t (—va) demoralizovany; —tság (-ot) demoraii-zovanosf f
démutka (-kát) (bot.) materina dúska dénár (-t, -ok; -ja) dinár m
denaturál denaturovaf, —t szesz de-naturovany lieh
Dénes (-t, -ek) Dionyz m denevér (-t, -ek; -(j)e) netopier m denunciál (-t; -j) denuneovat; —ás (-t, -ok) denuneovanie n; denuncian-stvo n
dcnunciáns (-t, -ok) denunciant m deponál deponovaf, ulozit
deportál deportovaf; —ás deportova-nie n, deportácia f
depresszió 1. depresia f; 2. (lelki) o-chablost, zmalátnelost f
deprimál deprimovaf, ochabif; —t, -an deprimovany, ochably; ~tság de-primovanost, ochablost f
deputáció deputácia [, posolstvo n deputátiun (-ot; -a) deputát m dér (deret; dere) mráz, srien m, ino-vat' [; megcsípte a dér pripálil v. za-chytil ho mráz; —csípte mrazom pripá-leny; jön még a kutyára d.l príde na psa mráz!
derce (-cét) krupica f
dér-dur huri >?!•; dérrel-durral hurtom-burtom
dereglye (-lyét) plf f , ponton m I. derék (-ekat; -eka) 1. driek m; pás m; (törzs) kmen m; 2. (fig.: erő) sila f , stred m
II. derék, -ul (mn.) driecny, statny;
(erkölcsileg) hodny derék|alj spodnica f
derekas, -an driecny, statny; hodny;
~ s á g (-ot), derékség (-et) driecnosf, statnost, hodnosf [
derék|=: —bőség miera f v drieku;
—fájás bolenie n krízov; bolenie n v drieku; —fűző snurovacka, (snőrovac-ka) f; —had si'.a f vojska; —hossz díz-ka f drieku; —öv, —szíj opasok m;
—szög pravy uhol; —szögű pravouhly;
—szögű háromszög pravouhly trojuhol-nik
derelye (-lyét) piroh m; pirohy m pl dereng (-eni; -ett; -tek) briezdif sa, svitat; valami d. előtte nieco sa mu briezdi, svitá mu v hlave; —és (-t; -e) briezdenie n
I. deres (-t, -ek) deres m; d-re húzni dat" na deres
II. deres, -en (mn.) 1. mrazom pokry-ty, srienovy; 2. (szín) sivy, sedy, po-polavy; —ed-ik (-tem, -ett; -jél) sivet, sednút, sedivet
derít (-eni; -ett; -s) (ob)jasnif; fényt d-eni vmire nco objasnit'; jó kedvre d-.
eni naladit
dermed (-tem, -ett) 1. meravet', tuhnúf;
2. (fig.) strnút, meravet
dermedt, -en 1. zmeravely, stuhly; 2.
(u)strnuly; —ség zmeravelost, mera-vosf l
dermeszt (-eni; -ett; -essz) meravit;
—ő, -en zmeravujúci; —ö hideg treskú-ca zima
derű, derű (-t; -je) jas m derül (vy)jasnif sa
derült, -en jasny; d. ég jasno n; d.
égből z cista-jasna; d. kedv veselá ná-lada; —ség (-et) veselost f
derűre-borúra bez prestania derűs, -en 1. derült
dér|ütötte zamrazeny, mrazom spáleny dervis (-t, -ek) dervis m
desperádó (-t) zúfalec m despota (-tát) despota [ despotikus, -an despoticky destruktív, -en destruktívny
deszka 123 dicsekvés deszka (-kát) doska [; kis d.
dostic-ka /
deszka|» 1. (d-ra vonatkozó) dosko-vy; (d-ból való) dosteny, doskovy, z dosák; 2. (deszkáé, deszkát) dosky, do-sák (gen.): ~ á g y dostená postel', po-stel' z dosák; —ajtó dostené dvere f pl;
—bodé búda f z dosák; —burkolat do-stené oblozenie; —csatorna doskovy zl'ab; —fűrész píla f na dosky; —ház dom m z dosák; —kerítés dosteny v.
doskovy plot, parkan m; —padló do-stená podlaha: —palló lávka [; —sátor búda f z dosák
deszkáz (-tam, -ott; -z) zadebnit', za-bednit', doskami obit; —at (-ot; -a) dos-kovanie n, dostené zabednenie
desztillál destilovat; —ás (-t, -ok) destilovanie n; destilácia f
detektív (-et; -je) detektív m dettó detto, takze
dévaj, -on, -ul samopasny, vystred-ny; — kod-ik (-tam, -ott; -jál) samopa-sif, samopasne sa chovat; —ság (-ot -a) samopas(nosf) /
devalváció devalvácia f; —s deval-vacny
devalvál devalvovat, znehodnotit:
—ód-ik (-tam, -ott; -jál) devalvovat sa Dévény (-t; -ben) Devin m
deviza (-zát) 1. deviza f; 2. (je'szó) heslo n; —rendelet nariadenie n o de-vízách
dezavuál dezavovat, zavrátit dézsa (-zsát) dieza f
dczsma (-mát) 1. desiatok m, dezma f; 2. vagyon— dávka f z majetku; 3.
(préda) kőrist f; —adó desiatková dan;
—bor desiatková víno; —fizető desiat-kom