• Nem Talált Eredményt

beszéd 7 8 betapaszt

be tapos 79 betolakodó be|tapos zasliapat; zadeptat

be|tart 1. (vmibe) drzat (do ncoho);

2. (rendet, parancsot) zachovaf (po-riadok, rozkaz); (ünnepet) (za)drzaf

(sviatok); 3. (nyílást) pridrzaf (otvor);

4. (szót) dodrzat (slovo); —ás drzanie n; zachovanie n; zadrzanie' n; dodrza-nie n; vö. betart

be|taszít vsotif

beteg, -en (-et, -e) chory, nemocny beteg| = nemocensky; —ágy n-ská po-stel'; lözko n chorého; (szülésnél) kút m; —ágyas (asszony) sestinediel'ka [, kútnica [; —ágyi kútny; —állomány stav m chorych; —ápolás osetrovanie n; —ápolási osetrovací; —ápoló osetro-vatel' m; —ápolónő osetroosetro-vatel'ka f

beteges, -en chorl'avy; —kedés (-t;

-e) chorl'avenie n; chorl'avost [; —ke-d-ik (-tem, -ett; -jél) chorl'avet; —kedő chorl'avy; —ség (-et; -e) chorl'avosf [ beteg|=: —koszt nemocenská strava;

—látogatás návsteva f chorych; —osz-tály nemocenské oddelenie

betegség (-et; -e) choroba, nemoc f;

b-be esni upadnút v chorobu, ochoref;

b-ben szenvedni trpet na chorobu;

—biztosítás nemocenské poistenie; — i bizonyítvány svedectvo n o chorobe

betegl»! —segély (e)zés podporovanie n chorych; —segélyző (pénztár) nemo-censká pokladnica; —szabadság zdra-votná dovolená; —szállítás doprava [ chorych; —szállító kocsi nemocnicny voz(en)

betegsz-ik (-gedni; -gedtem, -gedett;

-gedjél) ochoref, ochorievaf beteg] szoba nemocenská izba be|tekint (vhová) pohliadnuf; (irat-ba) nahliadnuf; —és (irat(irat-ba) nahliad-nutie n; —ést adni daf nahliadnuf;

—ést nyerni mőcf nahliadnuf

be|teleped-ik, be|telepsz-ik 1. (szék-be) v», u»sadif sa; 2. (telepre) osadif sa

be telepit osadif be települ l. betelepszik

be tel-ik vmivel naplnif sa ncim; (fig.) maf ncoho dosf; már b-tem a te be-szédeddel uz mám dosf tvojich recí

beteljesedés, bejteljesülés splnenie sa n be|teljeséd-ik, be|teljesül splnif sa be|teljesít splnif; —és splnenie n bej telt na», pre»plneny; b. a pohár kalich pretiekol

betemet zahrabat; (fig.) zasypaf betér zajsf, vojsf; vö. beszól be terel zahqaf, vohnaf

be terít prikryf, zakryf; zastref be terjeszt predlozit, predostref; —és predlozenie nj predloha [; predostretie n; —ésl határidő lehota f na predloze-nie v. predostretie

be|tessékel vo», u»viesf

be|tesz vlozif; (ajtót) pritvorif; (vkit hivatalba) umiestif

I. bej tét (-et; -je) (bankban) vklad m; bank— bankovy vklad; — i vklad-ny; vkladovy; — (i)könyv vkladná knizka; —i társaság komanditná spo-locnosf; —ív vkladny hárok; —szám vkladné cislo; —szerkesztés (telekk.) zakladanie n vloziek; —tőke vlozeny kapitál

Ü. be|tét vlozka [; dal— vlozená v.

vsunutá piesen; —abroncs vlozená ob-rué; —darab vlozka {; —fúró vlozny neboziec; —gerenda vlozná hrada; —ü-veg vkladné sldo

be| tetéz dovrsif; —és dovrsenie n betéti, -leg t. betét

be|tett vlozeny; (ajtó) pritvoreny be|téve 1. tudni znaf nazpamaf; 2. I.

betett

be|téved zablúdif, zatáraf sa . betevő 1. (-t, -je) (bankba) vklada-tel' m; 2. —falat küs m jedla (chleba);

—falatja sincs nemá őo do úst daf, ne-má kúska (chleba) do úst

be|tilt zakázaf; —ás zakázanie n, zá-kaz m; —ő zazá-kazujúci; zazá-kazovací

Betlehem (-et; -ben) Betlehem m;

b-i betlehemsky

be|tódul vhrnúf sa, vovalif sa; (erő-vel) vrútif sa, vniknúf

be|tokol vpuzdrif

be|tol vtisnúf; vsunúf; —akod-ik,

—aksz-ik vtisnúf sa, vtlacif sa; (szem-telenül) votref sa; —akodó votrelec m

betold 80 bevádolt be|told 1. vlozif, dolozit; 2.

(kiegé-szít) doplnit; (iratban) pripísat"; —ás 1. dolozka f; 2. doplnok m

betón (-t, -ok; -ja) beton m; betón| = betonovy

betonoz (-tam, -ott; -z) betonovat be|toppan nenazdajky vkrocit"; pripá-lit,' prikvitnúf; cupnúf; b-t a küszöbön prehupnul prah

be|torkol ústit, vtekaf

be|tölt 1. (folyadékot) vliat, (pohár-ba) naliaf ncoho (do pohara); (sze-mes dolgot) vsypaf, (edénybe) nasypaf ncoho (do nádoby); 2. (űrt) vyplnif, naplnif; 3. (hivatalt) obsadit; 4. (kort) doplnit, dovrsif (vek); 5. (hivatást) za4taf, zastávaf (úrad); (feladatát) (vy)konaf (úlohu); —etlen, -ül (hely) neobsadeny; ~ ö g e t nalievat"; nasypá-vaf; —ött (—ve) vliaty; vsypany; vy-plneny; obsadeny; dovy-plneny; vö. betölt

be[töm zapchat; (fogat) (za)plom-boyat; —őd-ik zapchaf sa

be] tör 1. (ablakot) vybit (okno);

(ajtót) vlámat (dvere); (vhová) vlámat saj (nkam); 2. (ellenség) vtrhnúf, vpadnút, vniknút; 3. (viz) vrútif sa, vnjknút; 4. (fejet) prebit (hlavu); (le-mezt) prelomif (dosku); (falat) prebo-rit (stenu); 5. (fig. vkit) prilomit (nko-ho) k ncomu; —del Iámat"; —és (vho-vá) vlámanie n; etc. vö. betör; —éses lopás krádez f spojená s vlámanim;

— i k 1. vybit sa; vlámat sa; 2. (fej) prebit sa; (lemez) prelomit sa; (fal) preborit sa; 3, (fig. vki vmibe) prilo-mit sa (k nőomu); vö. betör; —ő I.

(fii.) vlamac m; II. (mn.) vö betör be|tud l. beszámít

betű (-t; -je) písmeno n; b-ről-b-re od písmeny do pismeny, s písmeny na písmenu; b. szerint doslovne; —anya mqtrica f; —érc kov m na písmená;

—faj(ta) druh m pismen; —írás pismo n (pismenové); —készlet zásoba f pi-smen; —minta forma f písmena; —öntés liatie n pismen; —öntő písmolejec m;

—öntő|gép stroj na liatie pismen J>e|tűr zakasar, vkasat

betü|»: —rágó písmenkár m; —rejt-vény písmenková hádanka; —rend abe-ceda f , abecedny poriadok; —rendes abecedny; —rim l. alliteráció; —sor rad m pismen; —számtan l. algebra; —sze-dés sadzba f; —szedő sadzac mj —szek-rény skrina f na písmená; —szerinti doslovny; —vésés rytectvo n pismen;

—vésnök rytec m pismen

I. betűz (-tem, -ött; -z) slabikovat, hláskovat

IL be|tüz 1. zapnút; (lyukba) na-vliect; 2. (a nap) piect, pripekat; —del pozapínaf, navliekat

be|tüzel zakúrif

betyár (-t, -ok; -ja) zbojník, betár m; (tréfásan) zurvalec m

betyár]» zbojnícky, betársky; —élet z-cky zivot; zivot zbojníka; —kodás (-t, -ok; -a) zbojnicenie n; zbojníctvo rt; —kod-ik (-tam, -ott; -jál) zbojnícit, befárcit; —os, -an betársky; —ság (-ot;

-a) befárstvo, zbojníctvo n

be| ugrat (lovon) vjazdit; skoéit s konom; (vkit) naviest (nkoho na nco)

be|ugr-ik vskocit, skocif

be|úsz-ik (vhová) vplávat; (távolsá-got) preplávaf

be|úsztat vplavif

bejutal vhová odkázaf na nco; (pénzt) poukázaf (peniaze)

be|utazás príchod m; vstup m, cesta f; —i engedély povolenie n vstupu (v.

cesty) d o . . . ; —i vízum vizűm n na vstup d o . . .

be|utaz-ik (vhová) od», pri»cestovaf;

(földet) precestovat

be|ül posadif sa, sadnúf; —tet 1.

(vmibe) posadit; 2. (növényt) zasadit be|üt 1. (vmivel, vmit) prerazit, (ab-lakot) vybit; (vmibe) vrazit, uderit; 2,

(fig. vmi) dopadnút (dobre, zle) be üvegez zasklit; —tet dat zasklit be űz zahnat, vohnaf

be üzen l. be|izen

be vádol vmivel obzalovaf z ncoho;

—ás obzalovanie n; —ó (-t; -ja) obza-lovatel' m; — t, (—va) obzalovany

bevág 81 bevett be|vág 1. (fejszével) zafaf, zaseknúf;

(késsel) zarezaf; (ollóval) zastrihnúf;

2. (dob) (v)hodit; b-ni az ajtót za-plesknút dvere; 3. (fig.) vkinek az út-ját b-ni (elvágni) zarúbaf nkomu cestu;

4. (leckét) nabiflovat; 5. (földbe) za-kopat; preza-kopat; —ás (-t, -ok; -a) 1.

zárez, zásek, zátin m; 2. (ajtóval) tresk.

m, plesknutie n; etc. vö. bevág be|vagdal 1. zatinat; pozatínaf; (po)-zarezávaf; 2. pohádzaf; vö bevág

be|vagónoz nalozif, naklásf (na vá-gón); —ás nalozenie', nakladanie n;

—ott nalozeny

bevágott nafaty, naseknuty; (lecke) nabiflovany; etc. vö. bevág; b. út úvoz m

be| vágtat (vhová) vcválat; (teret) precválaf

be | vakol zavakovaf, omietaf, oko-zovaf

be|választ zvolif, vyvoiif (za nkoho) be|vál-ik 1. hodir sa k néomu; doká-zat sa, osvedcif sa; az árú bevált to-var sa osvedcil; 2. (alkalmas) byt sú-ci(m), spősobily(m) na nco (v. za nkoho)

be|vall 1. vmit priznaf nco v. pó-znát" sa ncomu; 2. (adót) soznat, pri-znaf (dan); —ás 1. priznanie (sa) n;

2. (adóé) soznanie, priznanie n I. be|vált! 1. b. az áru tovar sa o-svedcil v. dokázal; 2. b. hivatalnoknak, katonának osvedcil sa v. dokázal sa byf dobrym úradnikom, vojakom

II. be|vált 1. (pénzt) zmenif, preme-nif; 2. (szót, Ígéretet) dostáf néomu, dodrzaf (sl'ub, slcrvo); 2. (meg«, ki«-vált) vymenif, vykúpif; —ás 1. zme-nenie, premenenie n; 2. vykup m, vy-kúpenie n; vymenenie n; —ási 1. z«, pre«mienací; 2. vykupny

be]vándorlás prisfahovanie sa n; ~ i prisfahovací; prist'ahovalecky; prisfa-hovania (gen.); ~ ü g y prisfahovalec-tvo n

bejvándorló prisfahovalec m bej vándorol prist'ahovaf sa be|vár doékaf, vy.ékaf

be|varr zasif; vsif

be|vásárlás nákup m; —i nákupny be | vásárló 1. kupec m; 2. nakupova-te! m

be vásárol nakúpif, nakupoyaf be végez = befejez

be végzöd-ik = befejezöd-ik bevehetetlen, -ül 1. (orvosság) ne-uzívatel'ny; nemöze sa uzif; 2. (vár) nedobytny; —ség (váré) nedobytnosf f

bejvehető, -en 1. (orvosság) uzíva-tel'ny; möze sa uzif; 2. (vár) dobytny

be|ver 1. vbif, vrazif; 2. (ablakot) vybif

be|vérez skrvavif, zakrvavif

be|vergőd-ik dotiahnuf sa, dotrepaf sa be|vés 1. vryf, vrúbif; (vésővel) v«, vy«dlabaf; 2. (fig., szívbe) vstepif;

(emlékezetbe) zapamataf si; —őd-ik =:

1. vryf sa; vrúbif sa; 2. vstepif sa belvesz 1. (pénzt) prijaf; vybraf (peniaze); 2. (orvosságot) uzif, uzivaf (liek); 3. (testületbe) prijaf (do sború);

(vmi közé) pojaf; zaradif (nco do nco-ho); 4. (katonának) odobraf (za vo-jaka); 5. (földet) zaujaf (zem); 6. (vá-rat) dobyf (hrad); magát vmibe 1.

vhniezdif sa; 2. (víz, nedvesség) do-stáf sa (o vode)

be|vet 1. I. bedob; 2. (magot) zasiat';

3. (kenyeret) posadif (chlieb); 4. (á-gyat) postlat"; ~ i magát hodif v. vrh-núf sa

be|vétel 1. (pénzé) príjem m; nyers b. hruby príjem; tiszta b. őisty príjem;

2. (orvosságé) uzitie n (lieku); 3. jjri-jatie n; 4. odobranie n; 5. zaujjri-jatie; n;

dobytie n; vö. bevesz; —ez (-tem, -ett;

-z) prijaf, prijímaf; ~ i napló denník príjmov; ~ i összeg súhrn príjmov; ~ i pénztár prijímacia pokladnica; ~ i rovat rubrika príjmov; —i tétel polozka príj-mov

be|vetőd-ik vhová dostaf sa nkam náhodou

be|vett (-véve) összeg prijaty; (vár) dobyty; etc. vö. bevesz; b. szokás zvyk-losf f, zvyk m; b. vallás recipované ná-bozenstvo

bevezet 82 bicskáz be|vezet 1. voviesf; (előadást, írást)

uviesf (prednásku, spis); 2. (tárgya-lást) zapocaf (pojednávanie); 3. (anya-könyvbe, cégjegyzékbe) zapisat (do matriky, do firemného soznamu); —és

(-t, -ek) 1. vovedenie n; uvedenie rv, 2. (könyvben) úvod m; 3. (cégjegy-zékbe) zápis m; vő. bevezet; —ő uvá-dzajúci; úvodny; prívodny; vö. beve-zet; —ő beszéd úvodná rec; —ő cikk

(újságban) úvodník m; —ő cső prívod-ná rúra; —ő drót prívodny drót

be|világít (vhová) (za)svietif; (vmit) osvietif

be|visz 1. za», v»niesf; (kocsin) za-viezf; 2. (bevezet) zaviesf, odviesf; 3.

(árut) doviezt (tovar)

• be|vitel (-t; -ek) (árúé) dovoz m;

—i dovozny: ~ i árú, cikk, vám stb.

dovozny (-ná, -né) tovar, ciánok, d o atd'.; —i engedély povo'.enie n dovozu;

—i tilalom zákaz m dovozu

be|vizel sfaf do níoho; (ágyba) po-stát sa (do postele)

be vizesed-ik namoknút, navlhnút be vizez namocif, navlhíif

bevon 1. (vhová) vtiahnut (nkam);

2. (vmivel) obtiahnuf (nőim); 3. (zász-lót, vitorlát) stiahnut (zástavu, sfa-zen); 4. (pénzt) stiahnut (peniaze):

—at I. (fn.) obfah m; II. (ige) daf vtiahnut (obtiahnuf, stiahnut); vő. be-von; —ód-ik vtiahnuf sa; obtiahnuf sa;

stiahnuf sa; vö. bevon be vonszol vovliecf be vontat vtiahnuf

bevonul 1. vtiahnuf; 2. (katonának) narukovaf, ísf na vojenőinu; —ás 1.

vtiahnutie n; 2. narukovanie n

be|zár 1. zavref, zatvorif; (kulccsal) zamknút; 2. (gyűlést) (s)koncif (shro-mazdenie); —ható möze v. dá sa vref v. zamknúf; —ás 1. zavretie, za-tvorenie n; zamknutie; 2. skoncenie tv,

—kóz-ik zamknút sa; (fig.) uzavref sa; —ó 1. zavierací, zatváraci; zamy-kací; 2. skonőujúci; —ód-ik, —ul uza-vref (zauza-vref, zamknúf) sa; —ólag in-kluzíve; a költségeket b. i s trovami;

—lagos, -an inkluzivny

be be be be be

zörget vmin zaklopaf na nőo zúdít navalif; (embereket) nahnaf zúdul navalif sa; nahnaf sa zuhan vrútif sa, vpadnúf zúz rozbif, roztrepaf bezzeg veru; vsak bezsebel strcif do vrecka be zsindelyez osindl'ovaf be zsíroz za», na»mastif

bibasz (-t, -ok) mamlas m, trul'o m bibe (-bét) 1. (bot.) blizna {; —szár cnielka f; 2. (gyengeség) slabina f

bibelód-ik (-tem; -ött) unúvaf sa, ba-brat, piplaf sa

bibi (-t; -je) 1. I. bibe 2. csak ott a b., hogy . . . len v tom je hácik, ze . . .

bíbic (-et) (zool.) cajka [

bibircs (-et), bibircsók (-ot; -ja) pu-penec m; uhry m pl

bibircses, bibircsós pupencovtiy biblia (-iát; -iája) biblia f

biblia|» biblicky; (b-iáé, b-iát) biblie (gen.); —fordítás preklad m biblie; —;

biblicky; —magyarázat vyk'.ad m biblie;

—magyarázó 1. (fn.) vykladatel' tr-biblie; 2. (mn.) bibliu vykladajúci:

—társulat biblicky spolók biblikus l. bibliai

bíbor (-t, -ok; -a) purpur m

bíbor|= purpurovy; —bogár cervec m; —csiga purpurovka f; —festék pur-purová farba; —nok (-ot; -a), —os

(-t, -ok) kardinál m; —noki, —osi kar-dinálsky; —ruha purpur m; —szín pur-pur m; —színű pur-purpur-purovy; —tetű cer-vec m; —vörös purpurovocerveny

biccent (-eni; -ett; -s) kyvnuf h'avou biceg (-tem, -ett) krívaf, krivkaf, kul'haf; —és (-t; -e) krívanie, kul'hanie n; —6 kul'havy; (fn.) kul'havec m

bicepsz (-et) dvojhlavy svai, biceps m bi|dkli (-t; -je) bicykel m, (dvoj)-kolo n; —z(-ik) (-tem, -ott; -z(zél)) bicyklovaf

bicsak (-ot; -ja), bicska (-kát) kri-vák m

bicsakl-ik (-ott; -koljon) l. ki—, meg—

bicskás (-t, -ok) bitkár m bicskáz (-tam, -ott; -z) l. meg—

bifláz 83 birkózó