a „prvej dáme“ výskumu našej slovenskej komunity
Keď nie sme schopní skúmať a spracovať svoju minulosť, zmapovať a po-chopiť svoju súčasnosť, nemôžeme samostatne budovať základy svojej budúcnos-ti. A na to, aby sme boli schopní skúmať svoju minulosť a súčasnosť, potrebuje-me mať vlastných výskumníkov a vlastné inštitúcie so samostatným rozpočtom.
Pravdepodobne takto rozmýšľal aj iniciátor vzniku Výskumného ústavu Slová-kov v Maďarsku, genetik Matej Šipický. Na jeho podnet, skoro presne sto roSlová-kov po založení Maďarskej (vtedy ešte Uhorskej) národopisnej spoločnosti vznikol prvý samostatný národnostný výskumný ústav v Maďarsku. Ústav, ktorý za tridsať rokov svojej existencie dokázal správnosť vyššie uvedenej myšlienky, a ktorý sa potom stal vzorom zakladania nielen ďalších inštitúcií Slovákov, ale aj pri vytváraní výskumných organizácií ostatných národností.
Roky 1988 – 1990 boli rokmi založenia nových politických, spoločenských, kultúrnych a iných organizácií. Predchádzajúce spoločenské zriadenie práve zanikalo a pred ustálením novej spoločensko-politickej štruktúry v krajinách strednej a východnej Európy sa zobúdzali okrem iných záujmových skupín v spo-ločnosti aj národnosti. Nielen v Maďarsku, ale vo všeobecnosti, v bývalých socia-listických krajinách. Aj u nás vznikali nové slovenské spoločenské organizácie, dokonca sme istý čas koketovali s myšlienkou na založenie akejsi politickej stra-ny Slovákov, neskôr národností v Maďarsku. Do tohto všeobecného spoločenské-ho diania dobre zapadala iniciatíva založenia výskumnéspoločenské-ho ústavu.
Vo vhodnom čase a na vhodnom mieste vzniknutá myšlienka sa pomerne rýchlo uskutočnila. Samozrejme, založiť organizáciu či inštitúciu bolo vždy ľah-šie, ako vytvoriť jej organizačnú štruktúru a zabezpečiť finančnú bázu jej fungo-vania. No v málopočetnej národnostnej komunite, ktorá si práve v týchto deká-dach horko-ťažko vytvárala úzku vrstvu svojej inteligencie, nebolo ľahké nájsť vhodných ľudí potrebných na vypracovanie prvých základných dokumentov a prvých výskumných programov vznikajúceho ústavu.
Napokon, keďže vedenie vtedy ešte jedinej, aj pred prijatím nového zákona o spolčovaní existujúcej spoločenskej organizácie Slovákov v Maďarsku, De-mokratického zväzu Slovákov v Maďarsku, si osvojilo snahu založiť vlastnú
inštitúciu vedcov – Slovákov, ktorí si už na toto obdobie získali dobré meno v rámci Národnostného oddelenia Maďarskej národopisnej spoločnosti či v mú-zeách, alebo iných výskumných organizáciách, vznikol koncom roka 1989 idea založenia Slovenského výskumného ústavu.
Za tridsať rokov svojej existencie si ústav vydobyl popredné miesto medzi národnostnými inštitúciami tak v Maďarsku, ako aj v okolitých štátoch. Vybudo-val sieť výskumníkov doma, v materskej krajine a v iných susedných štátoch.
Pracovali v ňom naši poprední národopisci, historici, jazykovedci a predstavitelia iných disciplín. Z dielne výskumného ústavu vyšlo niekoľko desiatok publikácií, ktoré vyvolali ohlas nielen doma, ale aj v zahraničí. Pracovníci ústavu zorganizo-vali množstvo podujatí, výskumné tábory, interdisciplinárne konferencie a – čo ja osobne pokladám za najdôležitejšie – v rámci vedeckej súťaže mladých zapoji-li do svojej činnosti aj ďalšie generácie Slovákov v Maďarsku.
Z rámca medzinárodnej spolupráce by som vyzdvihol podpísanie dohody o spolupráci s radom výskumných pracovísk Slovenskej akadémie vied. Keďže v niektorých spoločenskovedných disciplínach ústav dodnes nemá vlastného od-borníka, táto spolupráca umožňuje zapájať do interdisciplinárnych výskumov aj odborníkov zo Slovenska, ktorí nám pomáhajú pri spracovaní našej súčasnosti uplatňovaním vedeckých metód, napríklad sociológie.
Keďže ústav nepracuje len pre vedeckú obec, za nesmierne dôležité považu-jem aj jeho vedecko-popularizačnú aktivitu. Pod názvom „Z pohľadu vedy“ pri-bližujú záujemcom výsledky svojej výskumnej práce. Do tejto časti činnosti za-raďujem aj zostavenie a publikovanie čítaniek z dejín dolnozemských slovenských miest, ktoré dodnes slúžia ako podkladové zbierky na prípravu učebníc zo slo-venskej vzdelanosti. Ich vplyv na najmladšie generácie výskumníkov, žiakov na-šich dvoch stredných škôl, vidieť neraz aj na vedeckých súťažiach organizova-ných pre mladých.
Z uvedeného vyplýva, že ústav sa nadnes etabloval do nášho spoločenského života ako hlavná inštitúcia výskumu, zhromažďovania a spracovania toho, čo sa dá zozbierať z minulosti, kultúry, etnografie a jazyka Slovákov v Maďarsku. Keď sa ktokoľvek, akákoľvek inštitúcia či organizácia zaujíma o Slovákov v Maďar-sku, nemôže obísť toto vedecké pracovisko. Skratka, patrí k nášmu spoločnému majetku, k nášmu duchovnému bohatstvu.
V krátkosti som už spomenul pracovníkov ústavu. Takéto komplexné vedec-ké pracovisko na svoju činnosť potrebuje schopných výskumníkov z rôznych ob-lastí, ktorí ale vedia rozmýšľať komplexne a ktorí vidia svoje úlohy aj v súvislosti s inými odbormi, oblasťami výskumu. A aby sa pracovníci takéhoto typu našli, musí mať pracovisko v obci výskumníkov dobré meno, a na to, aby si pomerne rýchlo vydobylo dobré meno, potrebuje osobnosť typu Anny Divičanovej.
Anka Divičanová bola jednou zo zakladateľov, zároveň prvou riaditeľkou ústavu. Už pri založení novej inštitúcie mala za sebou úctyhodné úspechy v ob-lasti výskumu dolnozemských Slovákov, disponovala potrebným vedeckým
titu-lom a tiež množstvom publikácií z tejto oblasti hodných uznania. Jej osobnosť prilákala i mladšiu generáciu jej bývalých študentov, ale aj tých, ktorí hľadali svoju budúcnosť na poli spracovania dejín či etnografie našich obcí a miest. Pod jej vedením sa ustálila štruktúra a program výskumného ústavu. Na základe svojich skúseností z predchádzajúcich rokov pokračovala v organizovaní vý-skumných táborov, aby stihla do činnosti zapojiť študentov a vychovať z nich mladých výskumníkov. Keď sa pozrieme na súčasné zloženie pracovníkov Vý-skumného ústavu Slovákov v Maďarsku, musíme uznať, že táto jej snaha nebola zbytočná.
Viesť výskumné pracovisko nie je jednoduché nikde vo svete. Viesť národ-nostné výskumné pracovisko v Maďarsku, aj keď v posledných rokoch základné financovanie je pomerne zabezpečené, nikdy nebude to, čo si predstavujeme ako svoje ideálne pôsobisko. O tom by nám vedeli rozprávať všetky bývalé riaditeľky ústavu. Ale to, čo dokázala Anna Divičanová ako prvá riaditeľka, ktorá okrem svojej profesorskej práce na univerzite stihla vymyslieť základnú štruktúru novej inštitúcie, dokázala z roka na rok vybojovať potrebné peniaze na fungovanie a na výskumy ústavu, sa nedá zopakovať. A je dobré, že ani netreba! Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku doteraz funguje na základoch, ktoré položila prvá generá-cia pracovníkov z tých peňazí, ktoré – v spolupráci s vedením Celoštátnej sloven-skej samosprávy – vybojovala prvá riaditeľka, a žije z toho kreditu, ktorý postup-ne s Annou Divičanovou vytvárali prví spolupracovníci Ján Chlebnický, Ondrej Krupa, Ján Gomboš a ostatní.
Teraz nám, ktorí sme s ústavom periodicky spolupracovali, ktorí sme sa sna-žili pomôcť vytvárať podmienky spočiatku na prežitie, potom aj na rozvoj tohto vedeckého pracoviska, nezostáva nič iné, ako zagratulovať prvej dáme výskumu Slovákov v Maďarsku, zakladateľke a prvej riaditeľke k jej doterajšej hodnotnej práci, zablahoželať jej k životnému jubileu a popriať jej, aby dožila aj ďalšie úspechy a ďalšie výročia existencie, z pohľadu našej komunity svojho najdôleži-tejšieho diela, Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku.
Anton Paulik, parlamentný hovorca Slovákov v Maďarsku