Jubilejná konferencia VÚSM sa koná na počesť 80. narodenín univerzitnej profesorky Anny Divičanovej, určujúcej autority vedeckého života Slovákov v Maďarsku.
Univerzitná profesorka Katedry slovanských filológií na Univerzite Loránda Eötvösa, prvá riaditeľka VÚSM, kulturologička, etnologička a slovakistka Anna Divičanová oslávila v januári tohto roka okrúhle životné výročie.
Anna Divičanová pochádza zo slovenskej lokality v Maďarsku, zo Sloven-ského Komlóša. Jej silná citová väzba a náklonnosť k slovenskej dedine predurči-la aj celé smerovanie jej profesionálneho života. Jej životná a zároveň aj vedecká dráha je nepochybne spojená nielen s rodiskom a dolnozemskými Slovákmi, ale aj s ostatnými lokalitami Maďarska sčasti osídlenými obyvateľstvom slovenskej národnosti.
Môžeme povedať, že sa prof. Divičanová stala významnou osobnosťou slo-venskej kultúrnej elity determinujúcou spoločenský, ako aj vedecký život Slová-kov v Maďarsku. Nielen slovenská, maďarská, ale aj stredoeurópska komunita ju považuje za významnú osobnosť vedeckej a vedecko-pedagogickej sféry.
Som presvedčená, že nebudem zveličovať, keď zdôrazním jej pozitívne cha-rakterové vlastnosti, profesionálne kvality a úspechy. Teší sa totiž nielen všeobec-nej úcte a uznaniu, ale aj obľube medzi Slovákmi v Maďarsku, ako aj medzi Slo-vákmi v ostatnom zahraničí. Napriek tomu, že ju mnohí oslovujú či spomínajú ako naša Anka, je rešpektovanou vedeckou osobnosťou, vyznačujúcou sa výni-močnými ľudskými kvalitami. Charakterizuje ju húževnatosť, cieľavedomosť a vytrvalosť, pritom je obetavá, skromná a dobrosrdečná.
Jubilantka svoje tvorivé sily zasvätila slovenskej vede a slovenskej kultúre, a to nielen v Maďarsku, ale aj na Slovensku. V roku 1975 získala titul doktor filo-zofie východoeurópskych dejín, v roku 1988 obhájila kandidátsku dizertačnú prácu z historických a národopisných vied. V roku 1997 získala titul habilitova-nej profesorky.
Vo veľkej miere sa zaslúžila o vedecké poznávanie života Slovákov v Ma-ďarsku a o prehĺbenie vedeckých kontaktov medzi Slovenskom a Maďarskom.
Anna Divičanová patrí k najznámejším slovakistom, etnológom a kulturológom.
Jej vedecká činnosť v sebe zahŕňa kultúru, históriu, literatúrnu vedu a jazyk Slo-vákov v Maďarsku.
Počas jej dlhej vedeckej a pedagogickej dráhy sa zúčastňovala medzinárod-ných konferencií, početmedzinárod-ných terénnych výskumov a vo svojich teoreticky a meto-dologicky orientovaných publikáciách a vedeckých štúdiách (publikovaných aj vo svetových jazykoch) sa sústreďovala prevažne na problematiku vzťahu menšín a väčšinového národa. Pri príležitosti 70. narodenín sa muzikologička E. Kreko-vičová vyjadrila k jej vedeckej práci takto: „Je však len málo takých, čo majú odvahu a trpezlivosť dlhé desaťročia krôčik po krôčiku, v nepretržitom a živom kontakte so sledovaným terénom tvrdohlavo hľadať a overovať isté všeobecné trendy v rozmanitosti žitej a meniacej sa reality.“
Ako profesorka na katedre slovanských jazykov mala nepochybne veľký vplyv na dorast, na nasledujúcu generáciu. Na univerzite bola školiteľkou mno-hých študentov a doktorandov, viedla ich pri ďalšom vedeckom štúdiu a podnieti-la záujem o kultúrnu históriu, o literatúru, ako aj o tradície Slovákov v Maďar-sku. Rady a skúsenosti tejto profesionálnej výskumníčky a pedagogičky boli vždy cenné a nenahraditeľné.
Dovolím si byť osobná. K téme svojej doktorandskej práce som sa dostala na návrh profesorky Divičanovej, ktorá veľmi dobre ovláda „biele miesta“ v poznaní kultúrnej histórie Slovákov v Maďarsku, resp. v Budapešti. Metodické usmerne-nia pri výskume a vynikajúce rady, ktoré prof. Divičanová odovzdávala nielen mne, ale aj ostatným kolegom, boli vždy veľmi vzácne. Vďaka jej usmerneniu vzniklo na katedre slovakistiky viacero úspešných a kvalitných záverečných di-zertačných prác.
Anna Divičanová determinovala a usmerňovala aj vedecký a bádateľský ži-vot Slovákov v Maďarsku. V roku 1990 sa stala zakladateľkou a riaditeľkou prvého národnostného výskumného ústavu a vedeckého pracoviska, dnešného Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku (vtedy ešte Slovenského výskumného ústavu Zväzu Slovákov v Maďarsku), pôsobiaceho v Békešskej Čabe. Počas jej pôsobenia v rokoch 1990 až 2002 sa z VÚSM stalo kľúčové pracovisko základ-ného výskumu jazyka, dejín, národopisu, sociolingvistiky, sociológie a kultúr-nych dejín Slovákov v Maďarsku.
K rozvoju kulturológie, etnológie a jazykovedy Slovákov v Maďarsku prispe-la pani profesorka mimoriadne bohatou vedecko-organizačnou prácou.
Bibliografia erudovanej a uznávanej Anny Divičanovej je rozsiahla a tema-ticky rôznorodá. Ako bádateľka národnostnej kultúry a histórie sa usilovala zmapovať základné tradičné atribúty viažuce sa k slovenskému etniku a histórii Slovákov v Maďarsku.
Bohatá vedeckovýskumná činnosť jubilantky sa vyznačuje nielen rozsiah-losťou, ale aj multidisciplinárnosťou. Viacero rokov sa venovala najmä vý-skumom súvisiacim s národnostnou kultúrou, vzťahom človeka, jazyka a
kultú-ry. V priebehu najaktívnejších rokov svojej vedeckej dráhy skoncipovala viaceré významné štúdie, ku ktorým patria: Vývojové premeny tradičnej kultúry pre Atlas ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku (1996) alebo monografia základné-ho významu, ako: Jazyk, kultúra, spoločenstvo. Etnokultúrne zmeny na sloven-ských jazykových ostrovoch v Maďarsku z roku 1998, v ktorých prezentovala a odhalila takmer tristoročnú prítomnosť Slovákov na slovenských jazykových ostrovoch v Maďarsku, ako aj špecifické črty slovenskej kultúry v Maďarsku.
Analyzovala pritom bohato diferencovaný jazyk, kultúru a konfesionálnu identi-tu slovenskej komunity v Maďarsku. V publikácii Dimenzie národnostného by-tia a kultúry /r. 2002/ sa zaoberala špeciálnymi premenami tradičnej menšinovej – ľudovej, cirkevnej a vysokej – kultúry. Spolu s Ondrejom Krupom vydala po-pulárno-vedeckú knižku Slováci v Maďarsku s cieľom vzájomne spoznávať vlastné dejiny, tradíciu a vlastnú kultúru počas dlhodobého spolunažívania Slo-vákov v Maďarsku.
Pani profesorka vždy reálne a pragmaticky premýšľa, porovnáva a analyzuje slovenskú minoritnú kultúru v širšom európskom a multikultúrnom kontexte. Jej dlhoročnú systematickú a cieľavedomú bádateľskú činnosť zhodnotil prof. Botík takto: „O žiadnej inej enkláve či ucelenej časti zahraničných Slovákov doposiaľ nevznikol taký celistvý, interkultúrne a multidisciplinárne rozpracovaný obraz ako je ten, ktorý vytvorila Anna Divičanová o Slovákoch v Maďarsku.“
Posledným pracoviskom Anny Divičanovej bola Katedra slovanskej filológie na Filozofickej fakulte Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti, kde prednášala literárne a kultúrnohistorické disciplíny.
Pani profesorku aj v súčasnosti pozývajú otvárať konferencie, do komisie pri obhajobe doktorandských dizertačných prác z literárnej vedy, prednášať na ve-decké a populárno-veve-decké programy a naďalej je aktívna najmä v redaktorskej činnosti.
Vedecká, odborná a organizačná práca Anny Divičanovej bola ocenená mno-hými vyznamenaniami: Maďarská národopisná spoločnosť jej udelila cenu Pro Ethnographia Minoritatum, dostala vládne vyznamenanie Pro Minoritate a za vedeckú a výchovnú činnosť na univerzitách získala cenu Petra Pázmánya Pro Renovanda Cultura Hungariae. Od Celoštátnej slovenskej samosprávy dostala cenu Za našu národnosť, od Matice slovenskej Zlatú medailu Cyrila a Metoda, Cenu Ondreja Štefanka, ktorá sa udeľuje každý rok v Nadlaku a stala sa čestnou občiankou Slovenského Komlóša.
Pri tejto vzácnej príležitosti mi, Anka, dovoľ ešte raz Ti zablahoželať nielen k Tvojim narodeninám, ale aj k dosiahnutým početným a cenným výsledkom v oblasti etnológie, etnografie, skúmania kultúrnej tradície a spôsobu života v historickej a komparatívnej perspektíve.
My, ktorí pani profesorku Annu Divičanovú dobre poznáme a mali sme možnosť s ňou spolupracovať, vyjadrujeme úprimné uznanie jej neutíchajúcej
činorodosti a životnej energii, prejavujúcej sa aj v jej nepoľavujúcej ľudskej či výskumnej aktivite.
Vážená pani profesorka, milá Anka,
k Tvojmu životnému jubileu si dovoľujem srdečne Ti zablahoželať v mene všetkých Tvojich bývalých kolegov, priateľov a známych. Želám Ti, aby studnica tvorivej energie a síl zostala natrvalo plná.
Prajem Ti dostatok zdravia, šťastia, množstvo tvorivých nápadov a v nepo-slednom rade veľa radosti a spokojnosti v rodinnom kruhu.
Anna Kováčová, bývalá riaditeľka VÚSM
Laudatio
Vážená pani profesorka, drahá Anka!
Je mi cťou po stretnutí na konferencii venovanej Tvojim vzácnym narodeni-nám a pripomenutiu si Tvojich dlhoročných aktivít vo vedeckej, pedagogickej a publikačnej činnosti, pripojiť sa niekoľkými myšlienkami ku kruhu gratulan-tov.
Pri tejto príležitosti mi nedá, aby som bola v túto chvíľu osobná a načrela v čase späť o viac ako štyri desaťročia, kedy som ako končiaca študentka odboru národopis na bratislavskej Univerzite J. A. Komenského mala príležitosť nadvia-zať kontakt s Tebou, milá Anka. Už od počiatku, vďaka častým kontaktom me-dzi akademickým a univerzitným pracoviskami pri odborných vedeckých podu-jatiach a spoločných terénnych výskumoch – tak na Slovensku ako aj v Maďarsku – boli naše stretnutia po tie roky viac ako čulé. Vyplývalo to nielen zo vzájomnej ľudskej sympatie, ale popri iných témach národopisného štúdia, veľmi skoro aj z rovnakého vedecko-výskumného zamerania a záujmu o dejiny, spôsob živo-ta, kultúru slovenskej pospolitosti žijúcej viac ako tri storočia na území Maďar-ska, kde našli nový domov a vytvorili početné enklávy a diaspory. Vďaka Tebe, spolu s ďalšími kolegyňami a kolegami sa nám výskumníkom – prichádzajúcim zo Slovenska – otváral svet slovenskej pospolitosti. Dodnes si spomínam aj na početné terénne výskumy v mnohých lokalitách organizované pod názvom
„Gyűjtő tábor”. Utkveli mi v pamäti, aj preto, okrem zberu údajov, fotografova-niu a nahrávafotografova-niu rozhovorov sa konali aj každodenné večerné stretnutia venova-né získaným poznatkom a prípadným otázkam súvisiacim s danou výskumnou témou. Nezriedka sa týchto rozhovorov zúčastnili aj príslušníci slovenskej menši-ny, sami prispeli zaujímavými „obrázkami“ o svojom živote, občas zaspievali a ponúkli nás dobrotami slovenskej kuchyne. Za zvlášť prínosné považujem na základe mojej skúsenosti, že sa na výskume mohli podielať aj poslucháči národo-pisu prichádzajúci zo Slovenska. Vnímam to ešte dodnes ako neobyčajne cennú skúsenosť, ktorá ponúkala osobitnú súčasť „živého“ výskumu s respondentami, čo prispelo k poznaniu a porozumeniu existencie slovenskej kultúry v Maďarsku, ktorú si príslušníci menšiny vytvorili.
Ešte ako študentka národopisu, neskôr už skončená etnologička, som pri mnohých stretnutiach v teréne a vedeckých podujatiach a diskusiách postupne pochopila, ako sa v jednej z lokalít osídlených Slovákmi – v Slovenskom Komlóši – od detstva formovala nielen Tvoja citová celoživotná väzba k rodisku. Aj vďaka rodinnému zázemiu, v ktorom si vyrastala, ktoré sa stalo „kolískou“ poznania, ktoré Ťa postupne upútalo a napokon vyústilo aj do Tvojej celoživotnej profesio-nálnej orientácie. Nezriedka si sa po tie roky spolu strávené pri terénnych výsku-moch v rozhovoroch vracala a spomínala na prostredie rodiny, kde si nadobúdala nielen „intímny“ vzťah ku komlóšskemu spoločenstvu a vnímaniu jeho každo-dennosti a sviatočnosti. Tieto väzby zaiste do veľkej miery neskôr prispeli nielen k sústredenému záujmu pri voľbe študijného zamerania na univerzite v Budapeš-ti, a to na odbore v kombinácii slovenský jazyk a literatúra s históriou. Zaiste sa už v tom čase formovala aj širšia perspektíva Tvojho neskoršieho multidisciplár-neho prístupu k zvolenému odbornému štúdiu slovenskej minority v Maďarsku, ako aj o ostatné dolnozemské, Slovákmi osídlené oblasti širšieho teritória v Euró-pe, kde sa na trvalo usídlili.
Tvoje vedecké zorné pole si popri etnologickom zameraní postupne obohati-la záujmom o sociolingvistiku, ako aj o štúdium a analýzu slovenskej minoritnej kultúry v širšom európskom a multikultúrnom kontexte. Svedčia o tom publikač-né výstupy nielen v Maďarsku, ale i v zahraničí, ako aj účasť na konferenciách, ktoré vedeckú – domácu i zahraničnú – komunitu upútali exaktnou a presvedči-vou znalosťou kultúry, jazyka, spôsobu života slovenskej minority v Maďarsku.
K týmto poznatkom si dospela dôsledným reflektovaním jazykovej, kultúrnej a konfesionálnej rozmanitosti slovenských enkláv a diaspor žijúcich v Maďarsku už počas výskumov a neskôr aj analýze pri získaných poznatkov, tak publikačne, ako aj v pedagogickej a neskôr dlhodobej organizačnej činnosti.
Bibliografia Tvojej publikačnej činnosti svedčí aj o tom, že trvalým vý-skumným cieľom bolo a ostalo štúdium prítomnosti Slovákov žijúcich vo viace-rých oblastiach na území Maďarska. Táto celoživotná väzba sa premietla nielen do vedeckých prác sprostredkujúcich exaktný obraz o reáliách charakterizujú-cich špecifiká a premeny tradičnej kultúry, ako aj jazykovej a konfesionálnej di-menzie charakterizujúcej dnes už viac ako tristo ročnú existenciu slovenského etnika v Maďarsku. Dôležitým „adresátom“ výsledkov Tvojho dlhoročného štú-dia boli nielen súčasní príslušníci slovenského etnika žijúci v Maďarsku, ale aj nasledujúce generácie, ktorým si Tvojimi dlhoročnými výskumami chcela zane-chať svedectvo o existencii a tradíciách ich každodennosti a sviatočnosti ako po-solstvo o minulosti ich predkov prichádzajúcich so svojím kultúrnym dedičstvom z viacerých slovenských žúp niekdajšieho Uhorska. V tejto súvislosti sa mi žiada – zaiste aj v mene slovenských kolegov – vysloviť vďaku za sprostredkovanie mnohých poznatkov, ktoré nás inšpirovali k výskumu slovenských minorít v Ma-ďarsku, ako aj príbuzných či rodákov, ktorí sa rozhodli hľadať nový domov na Slovensku. Preto si rada pripomínam nezabudnuteľné príležitosti častých
spoloč-ných terénnych výskumov na južnom Slovensku zameraspoloč-ných na spôsob života a kultúru presídlených Slovákov z Maďarska.
S úctou si spomínam na roky keď som mala česť byť členkou Vedeckej rady Výskumného ústavu Slovákov v Maďarsku, ktorý si s Tebe príslovečným elánom prijala v roku 1990 viesť ako prvá riaditeľka prvého národnostného výskumného ústavu a tým inkorporovať do svojho výskumného programu. Do portfólia aktivít ústavu si s obdivuhodným elánom a presvedčením začlenila dovtedajšie výsled-ky a dlhoročné úsilie niekoľko desaťročí trvajúcich výskumov a publikácií „nestorov“ a „ochrancov“ kultúry a spôsobu života slovenskej minority osídle-ných na území Maďarska. A to v oblasti histórie, etnografie, literárnej vedy, reli-gionistiky, geografie, jazykovedy, pedagogiky a ďalších vedených disciplín. Usi-lovala si tiež o možnosti publikovania výsledkov bádateľov tak v réžii ústavu, ako aj o formy kooperácie s mnohými inštitúciami podporujúcimi tieto aktivity. Pri-tom si dbala o kontakty so slovenskými vedeckým a pedagogickými pracoviska-mi. Toto snahu si uplatňovala aj smerom k mladšej generácii slovenskej minority v Maďarsku a rovnako aj na Slovensku, s cieľom pripomínať minulosť, spôsob života a kultúry ich predkov.
Dlhodobé štúdium slovenskej minority vyústilo aj do realizácie vydania syn-tetizujúcej publikácie Atlasu ľudovej kultúry Slovákov v Maďarsku (1996). Toto dielo, pod Tvojim vedením milá Anka, bolo výsledkom kolegiálnej a profesionál-nej spolupráce kolektívu slovenských a maďarských etnografov. V období príprav a cizelovania tematicky náročného diela, ktorého súčasťou bolo aj kartografické zobrazenie jednotlivých javov ľudovej kultúry, trávili spoluautori dlhé odborné diskusie v Békešskej Čabe. Kedže som v tom čase konala výskumy v lokalitách v blízkosti mesta, mala som možnosť zúčastniť sa niektorých rozhovorov a dis-kusií. Rozhovory a argumenty, ktoré odzneli v čase prípravy atlasu dodnes vní-mam ako spomienku na rozhľadenú, vzdelanú pani kolegyňu, profesorku Diviča-novú, komlóšsku rodáčku, ale i európsky rozhľadenú etnologičku, ktorá svoju celoživotnú väzbu k slovenskej menšine odovzdala ich predkom, súčasníkom a mladej generácii dala „do vienka“ aby nezabúdali na svoje korene…
Milá Anka, moje spomienky na mnohé stretnutia, na priateľstvo a na spoloč-ne strávené podujatia spomínam s vďakou za vzácspoloč-ne rozhovory a dobré rady pri výskumoch a štúdiu Slovákov doma i v zahraničí.
Ad multos annos!
Magdaléna Paríková *,1etnologička
* Doc. PhDr. Magdaléna Paríková, CSc., Katedra etnológie, Filozofická fakulta Univerzity J. A.
Komenského, Bratislava; Katedra etnológie a mimoeurópskych štúdií, Filozofická Fakulta Uni-verzity Cyrila a Metoda, Trnava; Katedra etnológie a folkloristiky, Filozofická fakulta Univer-zity Konštantína a Metoda, Nitra; Lehrsuhl für Volkskunde, Maximilian Universität, München (ako hosťujúca docentka).
Pamätná medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí
Blahoželanie od Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV
Pozdravný list Národopisnej spoločnosti Slovenska