Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku so sídlom v Békešskej Čabe (najskôr s názvom Slovenský výskumný ústav) sa zrodil pred tridsiatimi rokmi. Bolo to v čase, keď som začínal svoj profesijný život v Békešskej Čabe, a samotná myš-lienka vzniku inštitúcie, ktorá by vedecky skúmala minulosť i súčasnosť sloven-skej komunity v Maďarsku, sa stala inšpirujúcou aj pre mňa.
Iniciátormi myšlienky založenia výskumného ústavu (na konci roka 1988) boli profesor Matej Šipický z Debrecínskej univerzity, vtedy predseda Zväzu Slo-vákov v Maďarsku, ďalej Anna Ištvánová, v tom čase podpredsedníčka Zväzu, ako aj profesorka Anna Divičanová z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti – ktorá aj spolu s etnografom Ondrejom Krupom a vedeckým tajomníkom Jánom Chlebnickým – ako prvá riaditeľka sformulovala ciele ústavu a výskumné oblasti zakotvené v Zakladajúcej listine a Štatúte ústavu. Zo spektra spoločenských a humanitných vied sa ústav profiloval hlavne v oblasti etnológie, histórie, ling-vistiky, sociológie, kulturológie a kultúrnej antropológie. Ústav sa stal príkladom pre vznik podobnej inštitúcie u iných národnostných menšín v Maďarsku.
Každú vedecko-výskumnú inštitúciu charakterizujú jasné predmety výsku-mu, vyjadrené predovšetkým projektovými aktivitami a publikačnými výstupmi.
Okrem výskumu a edičnej činnosti sa však ústav stal tiež vzdelávacím, resp. do-škoľovacím centrom pre školy (ktoré sú chrbticou prežitia národnostnej minori-ty), ako aj centrom popularizácie vedeckých výstupov o Slovákoch v Maďarsku pre verejnosť (projekt Z pohľadu vedy). Pomáhal pri edukácii školskej mládeže napríklad prostredníctvom vypísania a zabezpečenia odborných súťaží, realizá-ciou prednášok, vydaním materiálových publikácií (čítaniek J. Chlebnického a iných), alebo poskytoval organizačný a odborný rámec pre etnologické vý-skumy cez každoročne organizované národopisné tábory v rôznych lokalitách so slovenským obyvateľstvom. Každú vedeckú inštitúciu prezentuje aj miera jej spo-lupráce s ďalšími inštitúciami, pretože kreovanie výskumu a vedy prebieha v ne-ustálej kooperácii, komparácii, dokonca i konfrontácii s inými odborníkmi. Tak aj náš ústav uzavrel plodnú spoluprácu s viacerými vedeckými a vzdelávacími platformami doma i v zahraničí.
Zároveň každú takúto inštitúciu reprezentujú nepochybne najviac najmä ľu-dia – výskumníci a ostatný výskum a chod inštitúcie zabezpečujúci personál (myslím dlhoročné pracovníčky Zuzanu Gulyásovú Kunovacovú a Magdu Laczo-vú). Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku nikdy netvoril početný kolektív, ale vždy mal šťastie na personálne obsadenie, čoho svedectvom sú publikačné vý-stupy, desiatky vydaných kníh. Pracovné kolektívy viedli (v chronologickom po-radí) riaditeľky Anna Divičanová, Alžbeta Uhrinová Hornoková, Anna Kováčo-vá a v súčasnosti Tünde TuškoKováčo-vá. Po celý čas je predsedom vedeckej rady ústavu Matej Šipický.
Dlhoročné výskumy kultúry, kultúrnej histórie a jazyka slovenských enkláv v Maďarsku realizovala Anna Divičanová. Zamerala sa napríklad na dimenzie ľudovej, cirkevnej a vysokej kultúry, na vzťah kultúry majority a minority, na procesy akulturácie, problémy kultúrneho konfliktu a kultúrnych zmien, na vzťah jazyka, kultúry a society atď. Ondrej Krupa vytvoril fenomenálne dielo v oblasti etnológie. Jeho najvýznamnejším výstupom bola trilógia o kalendár-nych obyčajach Slovákov v Maďarsku a Rumunsku. Základnému historickému výskumu lokálnej a regionálnej histórie sa venoval Ján Gomboš (ktorý však, žiaľ, priskoro umrel, vo veku, kedy historik práve dozrieva). Neskôr sa historickému výskumu venovali noví pracovníci – József Demmel, autor významných vedec-kých monografií zo slovensko-uhorsvedec-kých dejín, a Kristína Estera Szudová. Kul-túrnu históriu budapeštianskych Slovákov zásadným spôsobom spracovala Anna Kováčová. Lingvistikou a používaním slovenského jazyka v prostredí Slovákov v Maďarsku sa zaoberali Alžbeta Uhrinová Hornoková a Alexander Ján Tóth.
Ďalej v tejto oblasti pokračuje Tünde Tušková, obohatiac výskum aj o literárno-historické témy. V oblasti slovakistiky sa vo viacerých projektoch realizovala úzka spolupráca s Máriou Žilákovou z Univerzity Loránda Eötvösa v Budapešti a osobitne v oblasti literárnej vedy s Katarínou Maruzsovou Šebovou zo Segedí-nu. Podobne i ďalší externí spolupracovníci boli a sú značným prínosom pri práci na rôznych projektoch a úlohách.
Medzi pomyselné vrcholy edičnej produkcie ústavu patria kolektívne diela Atlas slovenských nárečí v Maďarsku, Atlas ľudovej kultúry v Maďarsku, celý rad zborníkov, Uhrinovej monumentálna bibliografická práca Slovenské písom-níctvo v Maďarsku po roku 1989 či rozsiahla (vyše 500-stranová) kolektívna mo-nografia Kapitoly z minulosti a súčasnosti Slovákov v Békešskej Čabe, priprave-ná a vydapriprave-ná po slovensky a po maďarsky z príležitosti 300. výročia osídlenia mesta Slovákmi (2018). Nemožno nesúhlasiť s konštatovaním profesorky Anny Divičanovej z príležitosti 10. výročia založenia ústavu, hoci aj s odstupom rokov, že: „…výsledky výskumnej činnosti ústavu sú odkazom, že aj v malých menšino-vých societach sa vytvárajú hodnoty so všeobecným, tým najširším spoločen-ským dosahom“. Podľa pani profesorky „výskumy, ktoré prebiehajú v ústave, po-máhajú dotvárať, vyrysovať obraz o našej roztrúsenej, od seba vzdialene žijúcej národnosti. Z našich výskumov vyviera aj to, že popri regionálnych črtách
slovenskej kultúry je táto kultúra aj nositeľom celoslovenskej kultúry, a to nielen v jazyku, ale aj obsahom“.
Slovenská pospolitosť v Maďarsku môže byť hrdá na svoj výskumný ústav, aký nemajú ani Slováci v Rumunsku či Srbsku. Podľa mojej mienky ide o výni-močnú inštitúciu v prostredí minoritného národnostného spoločenstva, ktorá pre-ukázala svoju životaschopnosť napriek rôznym peripetiám v minulosti (hlavne vo veci financovania), predovšetkým však kreativitu vedecko-výskumnej práce a vedeckú produktivitu, oceňovanú doma v Maďarsku, v blízkom „slovenskom zahraničí“ i na Slovensku. Ja si pokladám za česť byť členom vedeckej rady ústa-vu – a prajem všetkým pracovníkom Výskumného ústaústa-vu Slovákov v Maďarsku do ďalších rokov veľa zdaru, entuziazmu, invencie, pracovných úspechov i spo-kojnosti v osobnom živote.
prof. PaedDr. Miroslav Kmeť, PhD.
vedúci Centra pre výskum dejín a kultúry dolnozemských Slovákov Filozofická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici
Pamätná medaila Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí udelená VÚSM
Cena Pro Cultura Slovaca udelená kolektívu VÚSM