Prvá sexuálna skúsenosť

Západoslovenský región – Skoro 2/3 žiakov má už za sebou prvú sex-uálnu skúsenosť, čo je najvyšším pomerom v celoslovenskom meradle.

Taktiež tu je najnižší pomer tých, ktorí si ešte nezískali potrebnú sexuál-nu skúsenosť (11,1%). (Pri nasledovnom pomere žiakov: 18-roční (71,3%), 19-roční (22,1%) a 19-roční (6,6%). 17,2% absolventov odmietol odpovedať na túto otázku už aj z dôvodu, že jeho odpoveď mohol vidieť aj spolusediaci, spolužiak či učiteľ. 0,4% žiakov by si nikdy nechcel získať skúsenosti takého rázu.

Stredoslovenský región – Zaznamenali sme najnižší počet tých respon-dentov, ktorí už majú za sebou prvú sexuálnu skúsenosť a tým zároveň je najvyšší počet tých, ktorí nemajú ešte takéto skúsenosti. Ich pomer je 20,3%, čiže každý piaty žiak, čo je dvakrát vyššia hodnota, než hodnota nameraná v Západoslovenskom regióne. Na našu otázku práve tu zakrúžkovalo najviac respondentov variant „neviem” , a to skoro každý štvrtý žiak (22,3%) a 0,4% absolventov by si nikdy neprial takéto skúsenosti. (Respondenti toh-to regiónu sú najmladší zo všetkých regiónov: 18-roční (77,3%), 19-roční (19,1%) a 19-20-roční (2,3%)).

Východoslovenský región – 58,2% respondentov už disponuje prvými

186 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

187

zaujímavé, že práve tu figurujú najvyššie hodnoty súvisiace s odmietaním sexuálneho vzťahu (0,7%) a odmietaním odpovede (21,6%). (Pomer žiakov je: 18-roční (71,6%), 19-roční (27,7%) a 19-20-roční (0,7%)).

7.5.4. Uzavretie manželstva

V Západoslovenskom regióne sme namerali najmenšie hodnoty v súvis-loti s ochotou uzavrieť manželstvo. 39,7% žiakov by sa chcel ženiť len v neskoršom veku a 48,7% sa ani rozhodnúť nevedel ohľadom tejto témy. Tu sme vyčíslili najvyššie hodnoty ohľadom odmietania manželského vzťahu – ich pomer je 7,7% (skoro každý jedenásty žiak)! 1,1% opýtaných v čase prieskumu už žil v manželskom zväzku.

V Stredoslovenskom regióne 0,8% respondentov už žil v manželskom zväzku a 46,1% to plánuje v budúcnosti. Na danú otázku nevedel dať odpoveď 46,1% žiakov a 5,1% je proti tejto forme spolužitia.

Najväčšiu ochotu uzavrieť manželstvo prejavili žiaci vo Východosloven-skom regióne a 1,4% z nich už aj žije v manželVýchodosloven-skom zväzku (najvyšší pomer v celoslovenskom meradle). Oproti západoslovenským žiakom o 10% a st-redoslovenským o 5% viac respondentov plánuje uzavrieť manželstvo. Od-mietol odpovedať 41,1% a 4,8% (skoro každý dvadsiaty absolvent) nikdy

V Západoslovenskom regióne v čase nášho prieskumu 0,6% respon-dentov už bol rodičom. 54% opýtaných plánuje, ale neskôr a 40,3% je ešte neistý. Namerali sme tu najväčšiu negáciu ohľadom plánovania rodičovstva, totiž 2,1% absolventov by sa nikdy nechcel stať rodičom!

V Stredoslovenskom regióne v čase zberu údajov 0,6% responden-tov už bol rodičom.Tu 50,8% opýtaných plánuje rodičovstvo, avšak v ce-loslovenskom meradle tu sme namerali najvyšší pomer (44,5%) tých, ktorí sú neistý. Táto hodnota je mimoriadne hrozivá, ak sa prihliadneme na bio-logicky zrelých mladých, ktorí sa nachádzajú práve v období založenia vlast-nej rodiny. Ak pripočítame k tomu aj negáciu rodičovstva (1,2%), rysuje sa nám vážna demografická kríza narušením rovnováhy, dôsledkom ktorej by sa nastala v blízkej budúcnosti v živote maďarskej menšiny na Slovensku populačná tragédia.

S najväčšou ochotou k rodičovstvu sme stretli vo Východoslovenskom

188 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

189

regióne. V čase zberu údajov ešte nikto z respondentov nemal rodičovské záväzky, avšak o 15% viac žiakov preukázalo ochotu k plánovanému rodičovstvu (64,4%), než žiaci na strednom Slovensku. Tu je najnižší aj počet tých, ktorí sa ešte nevedia rozhodnúť o rodičovstve (32,2%). Je dôležité vyzdvihnúť aj nízky počet tých (0,3%), ktorí negujú svoje rodičovstvo aj v budúcnosti.

7.6. Percepcia vlastných potenciálnych možností žiakov 7.6.1. Je presvedčený/á, že ho/ju čaká dobrý život

Západoslovenský región: Menej ako 20% žiakov si myslí, presnejšie 18,64%, že ho čaká dobrý život. Skoro 1/3 (32,75%) sa domnieva, že ho skôr čaká lepší život ako horší. „Skôr ma nečaká dobrý život” si myslí 7,8%

opýtaných a úplne negatívny prístup mal 3,2% respondentov. Ja veľmi vysoký aj pomer tých (36,6%), ktorí nevedeli ako odpovedať na položenú otázku.

Stredoslovenský región: Je charakteristický značný pokles optimizmu zo strany žiakov. Len 13,6% si myslí, že ho čaká dobrý život, u 30,5% res-pondentov cítiť skôr pozitívnejší prístup než negatívny. Avšak podľa mienky 5,1% žiakov budú mať skôr horší život a 1,7% pristupuje úplne pesimis-ticky k tejto problematike. Skoro polovica žiakov (42,2%) sa však nevedel rozhodnúť a reagovať.

Východoslovenský región: Najnegatívnejšia vízia v kruhu žiakov. Len 6,98% považuje svoju budúcnosť za pozitívnu a 31,4% do určitej miery za pozitívnu. 7% respondentov ráta skôr horším a 3,5% iste horším životom.

Charakteristický je aj vysoký pomer tých, ktorí neudávali žiadnu alternatívu odpovede (48,8%).

7.6.2. Je presvečený/á, že spoločnosť, v ktorej žije, mu/jej na-pomáha pri vytváraní vlastnej budúcnosti

Západoslovenský, Stredoslovenský a Východoslovenský región: Pri tejto otázke sa zrodili zaujímavé odpovede vo všetkých troch regiónoch.

Rovnaký počet žiakov si myslí, aj sa obáva, že súčasná spoločnosť im na-pomáha pri vytváraní potrebných predpokladov k dosiahnutiu ich budúc-nosti. Tieto odpovede potvrdzujú aj tú skutočnosť, že naši absolventi nema-jú prehľad alebo sa nezaoberanema-jú so spoločenskými zmenami a nevidia v spoločnosti tú silu a tie možnosti, ktoré by potrebovali k vytváraniu sľubnej budúcnosti.

7.6.3. Je presvedčený/á o dôležitosti vyššej odbornej kvalifikácie na trhu práce

Západoslovenský región: 34,69% žiakov úplne súhlasí s tým, že vyššia odborná kvalifikácia garantuje aj dobrú prácu, podľa 33,6% je to skôr pravda ako nie, takže 2/3 respondentov si myslí, že ďalším vzdelávaním si získa aj lepšiu prácu. Dosvedčuje to všeobecnú mienku, podľa ktorej vyššie vzdela-nie je odmenené a má svoju zmysel. 9,2% sa domvzdela-nieva, že je to pravda, 11,3% úplne odmietol toto tvrdenie a 9,4% sa nevedel rozhodnúť.

Stredoslovenský región: Absolventi sú ešte optimistickejší, než na južnom Slovensku. 37,3% si myslí alebo skôr si myslí, že vyššia odborná kvalifikácia je kľúčom k získaniu lepšej práce. Podľa týchto údajov približne

¾ opýtaných pociťuje dôležitosť a potrebu ďalšieho štúdia, lebo im garantu-je väčšie šance na trhu práce. 1,7% respondentov s tým nesúhlasí a 10,2%

toto tvrdenie pokladá za úplne nepravdivé, zavádzajúce. 8,5% žiakov neve-del prezentovať svoju mienku.

Východoslovenský región: V tejto časti republiky číselné údaje svedčia o negatívnejšom prístupe respondentov. Len 23,26% žiakov súhlasí úplne a 29,1% čiastočne s týmto tvrdením. Takže len polovica žiakov si myslí, že výsledkom dlhoročného vzdelávania môže byť dobrá pracovná príležitosť.

190 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

191

Podľa mienky 12,8% absolventov je to skôr nereálne a 17,4% tvrdí, že je to vôbec nereálne a nepodložené. Tu je najvyšší aj počet tých, ktorí nevedeli prezentovať vlastný názor.

7.6.4. Je presvedčený/á, že ľudia v jeho/jej okolí môžu svojvoľne riadiť vlastné životy

Západoslovenský región: Na túto otázku 37,33% žiakov sa prejavil úplne pozitívne a 36,3% tvrdí, že je to skôr reálne tvrdenie. Na základe tých-to výsledkov 2/3 absolventých-tov si myslí, že ľudia úplne svojvoľne môžu riadiť vlastný život. Podľa mienky 11,43% opýtaných túto možnosť skôr nemajú alebo vôbec nemajú (2,73%). 10,7% žiakov nevedel odpovedať.

Stredoslovenský región: 33,9% respondentov plne súhlasí s týmto vy-jadrením, 33,9% je skôr optimistickejší, 8,5% skôr s ním nesúhlasí a ani jeden respondent to nepovažoval za úplne nereálne. Vysoký je však počet tých, ktorí zase nevedeli odpovedať (18,6%).

Stredoslovenský región: Je prekvapujúce, že tunajší absolventi sú najpozitívnejší z tohto hľadiska! Podľa nich (46,1%) ľudia v plnej miere dis-ponujú možnosťami, ktoré sú potrebné k riadeniu vlastného života. Podľa 25,6% žiakov tieto môžnosti skôr majú ako nie, 3,4% tvrdí opak a 1,16% je

192 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

193

úplne pesimistický z tohto pohľadu. V tomto regióne sa vyšplhal počet tých, ktorí nevedel prezentovať vlastnú mienku (20,9%).

7.7. „Dobrý život” očami stredoškolákov

Definovanie „úspešného, dobrého života“ je rozličné z kultúrneho a generačného pohľadu. Počas nášho prieskumu sme boli zvedaví, akú dominanciu majú také hmotné a indiviudálne prostriedky ako karierový rast, vysoká pozícia a možnosti cestovania. Všetky tieto faktory sú znakmi mužskej disciplinárnej formy, ktorá je spojená atitúdou rivality a vysokým stupňom výkonnosti. Chceli sme presnejšie určiť u tejto populácie, do akej miery je prítomná forma ženského správania, ktorá je sústredená na kvalitu života, solidaritu a dôraz kolektívnych hodnôt (Kopp, 2008).

V okolitých štátoch je preukázané, že kým v Maďarsku zohráva centrálnu úlohučoraz väčšmi individualizmus, pričom dôležitú úlohu majú aj vnútorné hodnoty a rodina, dovtedy u českých susedov takisto je silná dominancia in-dividualizmu (jedince a skupina) ako dominancia kolektivizmu (vzťah skupiny a jej členov), ženské a mužské princípy sa taktiež v rovnakom pomere sa doplňujú (Kopp, 2008). Pretože obidva štáty majú vplyv na kultúru maďarsej národnostnej menšiny na Slovensku, je zaujímavé porovnať si výsledkami susedských štátov.

194 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

195

Západoslovenský región: Absolventom tohto regiónu patrí k dobrému životu úspešná kariéra: 55,8% je o tom presvedčený v plnej miere, 32,8% len čiastočne. 32% žiakov rajónu považuje za dôležitú úspešnú kariéru a 34% za viac dôležitú ako nie. Napriek tomu 42,9% opýtaných nečelil tomuto tvrde-niu a 7% si nepraje vysoko zodpovednú prácu, lebo sa nechce zaväzovať.

Len 14,2% sa domnieva, že vysoko zodpovedná práca je súčasťou dobrého života.

Podobná je tendencia v Stredoslovenskom regióne, kde žiaci sa prejavili podobne ako ich rovesníci na západnom Slovensku. Je dôležité poznamenať, že zo skúmaných troch regiónov práve tu je najmenej do- minantná spojitosť úspešnosti a dobrého života. 48,4% žiakov si myslí, že úspešná kariéra je v plnej miere súčasťou dobrého života a 32,8% s tým skôr súhlasí ako nie. Vysokú pozíciu považuje 30,5% za dôležitú a skôr za dôležitú 27,7% k dobrému životu. Veľkú zodpovednosť však nepovažujú za súčasť dobrého života (37,5% skôr nie, 7% vôbec nie).

Respondenti Východoslovenského regiónu zdôraznili v najväčšej miere potrebu úspešnej kariéry k dosiahnutiu dobrého života. Pre 55,5% žiakov s týmto vyjadrením plne súhlasí, kým 34,2% skôr áno. Vysokú pozíciu považujú taktiež za veľmi dôležité: podľa 25,7% to v plnej miere patrí k dobrému životu. Avšak najväčšie námietky proti vysoko zodpovednej prá-ci majú práve títo absolventi: 44,2% sa skôr dištancuje proti tomu alebo

V Západoslovenskom regióne 72,3% žiakov tvrdil, že v plnej miere je potrebný a dôležitý vhodný pracovný kolektív k dobrému, úspešnému životu. Dalších 21% to považuje za skôr dôležité. Podľa respondentov aj eliminovanie stresu je dôležitým faktorom dobrého života. Racionálna výživa, ako to častokrát zdôrazňujú aj v médiach, je základnou podmienkou k do-siahnutiu dlhého života. Podľa 25,6% žiakov tohto rajónu racionálna výživa v plnej miere a podľa mienky 40,2% žiakov čiastočne patrí k dobrému životu.

V Stredoslovenskom regióne absolventi stredných škôl považujú dobrý funkčný kolektív za dôležitý, ale v ich prípade tento pomer je o 10% nižší, než v ostatných regiónoch. Tu 62,9% žiakov je presvedčený o dôležitosti vhodného pracovného kolektívu a považuje ho za základný pilier dobrého života. 2/3 stredoškolákov si myslí, že k dobrému životu nepatrí stres – 31,3%. Podľa 32,8% je mimoriadne dôležité eliminovanie stresových situácií k dosiahnutiu dobrého života. Racionálna výživa asi tu hrá najmenšiu rolu u respondentov – 22,7% si myslí, že je bezpodmienečne dôležitá k dobrému životu a 34% hovorí, skôr áno ako nie.

196 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

197

Žiaci Východoslovenského regiónu taktiež ako na západnom Slov-ensku, kladú veľký dôraz na dôležitosť funkčného pracovného kolektívu v úspešnom živote. Podľa 72,9% opýtaných je bezpodmienečne dôležitou podmienkou k úspešnému životu a 19,2% tvrdí, že je to skôr potrebné ako nie. Zo žiakov troch regiónov práve oni sa preukázali v najväčšej miere schopnosťami, ktoré sú potrebné k vytváraniu harmonického života. Podľa ich mienky je úplne vylúčené spojiť stres a úspešný život (34,6%) a podľa mienky 35,3% skôr súhlasí s týmto tvrdením. Správnu životosprávu taktiež považujú za veľmi dôležité: 30,5% - je absolútne dôležitá a 42,8% je skôr dôležitá k úspešnému životu.