A társaság már több éve szervez szakmai konferenciákat, több tudományá-gat képviselve, mint például a közgazdaságtan, szociológia, politológia és történelem. A társaság célja a felvidéki fiatal kutatók összefogása és érde-keinek képviselete.
A konferenciák és más fórumok szervezésén túl a társaság rendszeresen hirdet meg ösztöndíjakat, amelyek teljes mértékben alapítványok és cégek anyagi támogatását juttatják el a fiatal kutatók részére. Az egyszeri ösz-töndíjak témák mentén kerülnek meghirdetésre, ahol a sikeres pályázók hárman-négyen dolgoznak fel egy kutatási témát. Az elmúlt évben is ilyen formában végeztünk kutatásokat, és az eredményeket több szakmai kon-ferencián bemutattuk. Az eredményeinket társadalomtudományi lapokban publikáljuk, és könyv formájában foglaljuk össze az eredményeket magyar és angol nyelven.
fiatalok identitásáról és jövőképéről nemzetközi összehasonlításban
Publikációk
Gazdasági váltás Szlovákiában Economic Reforms in Slovakia 2006
A reformok politikai környezete és előfeltételei – bevezetés.
A reformok gazdasági környezete
Adóreform Szlovákiában – a 19% egy éve.
Szociális reform Szlovákiában – válaszok kere-sése az új társadalmi kihívásokra.
Egészségügyi reform Szlovákiában – keserű pirula.
Határ menti munkaerőmozgás – visznek vagy hoznak?
Kétnyelvű fogalomtár.
120 121
Szlovákia a gazdasági reformok után Slovakia After Economic Reforms 2007
Családtámogatás a szlovák közpolitikában Nők helyzete és szerepe a Kárpát-me-dencében
A szlovákiai politikai elit összetétele és fejlődése
A szlovák energiapolitika átalakulás Gazdasági vezetési stílus Szlovákiában Global Leadership and Organization Behav-iour
Effectiveness Project
Non-profit szervezetek helyzete és lehetőségei
Meghasadt múlt 2008
Fiatal történészek hiánypótló munkája a szlovák és magyar történelem vitatott kérdéseiről.
124
124
Jazykovo upravila: Dr. Emőke Kötél Preklad: PaedDr. Csilla Frunyóová Zodpovedný vydavateľ: Zoltán Bara
Sponzori výskumu:
Rákóczi Szövetség
Magyar Köztársaság Miniszterelnöki Hivatala Szülőföld Alap
Diákhálózat
Mediálni sponzori:
www.bumm.sk www.parameter.sk www.felvidék.ma
126 127
5. MAĎARSKÉ ŠPECIFIKÁ ZBERU ÚDAJOV NA SLOVENSKU / 153
6. SOCIOLOGICKO-DEMOGRAFICKÉ ŠPECIFIKÁ (Tünde Morvai a Fanni Erzsébet Tóth) / 159 6.1. Sociolingvistické špecifiká / 160
6.1.1. Znalosť cudzích jazykov / 160 6.1.2. Znalosť slovenského jazyka / 160 6.2. Politická informovanosť / 161
6.3. Tolerancia / 162
6.4. Vízia a ambície žiakov / 165
7. KONFORNTAČNÁ ANALÝZA PODĽA REGIÓNOV / 173
7.1. Používanie materinského jazyka u absolventov SŠ / 174
7.1.1. Percepcia používania maďarského jazyka vo vyučovaní / 174 7.1.2. Percepcia používania maďarského jazyka vo verejnom styku / 175
7.1.3. Percepcia používania maďarského jazyka vo familiárnej, neoficiálnej komunikácii / 176 7.2. Hodnotenie individulálnych zručností z jazyka slovenského / 177
7.3. Definícia a pojem vlasti / 179 7.4. Pocit európanstva / 181
7.5. Plánovanie budúcnosti - regionálne rozdiely / 182 7.5.1. Dosiahnutie finančnej nezávislosti / 182 7.5.2. Po prvýkrát do vlastného bytu / 184 7.5.3. Prvá sexuálna skúsenosť / 185
128 129 7.5.4. Uzavretie manželstva / 186
7.5.5. Rodičovské povinnosti – prvé dieťa / 187
7.6. Percepcia vlastných potenciálnych možností žiakov / 188 7.6.1. Je presvedčený/á, že ho/ju čaká dobrý život / 188
7.6.2. Je presvečený/á, že spoločnosť, v ktorej žije, mu/jej napomáha pri vytváraní vlastnej budúcnosti / 188
7.6.3. Je presvedčený/á o dôležitosti vyššej odbornej kvalifikácie na trhu práce / 190 7.6.4. Je presvedčený/á, že ľudia v jeho/jej okolí môžu svojvoľne riadiť vlastné životy 7.7. „Dobrý život” očami stredoškolákov / 192
7.8. Politická percepcia žiakov / 196
7.8.1. Sledovanie domácich politických aktualít / 196 7.8.2. Sledovanie politických dianí v Maďarsku / 198
7.8.3. Informovanosť mladých o slovenskej dennej politike / 199 7.8.4. Informovanosť mladých o maďarskej dennej politike / 200 7.8.5. Debata o politických témach / 201
7.8.6. Je presvedčený/á, že politickú scénu na Slovensku riadia v plnej miere Slováci / 202 7.9. Maďarskí absolventi stredných škôl na Slovensku a nacionalizmus / 203
7.9.1. Vzťah so spolusediacim pochádzajúcim z inej etnickej skupiny / 205 7.9.1.1. Američan – spolusediaci / 205
7.9.1.2. Černoch - spolusediaci / 205 7.9.1.3. Róm – spolusediaci / 206 7.9.1.4. Žid - spolusediaci / 207
7.9.2. Najbližší vzťah s príslušníkom inej etnickej skupiny / 208 7.9.2.1. Rómovia / 208
8.1. Globalizujúca sa mládež / 220
8.2. Stredoškolská mládež a slovenská spoločnosť / 220 8.3. Ďalšie námety na výskum / 223
9. POUŽITÁ LITERATÚRA / 225 10. O AUTOROCH / 231
130 131
Obr. č. 4: Najbližší vzťah s Rómom (%, n=2048) / 163
Obr. č. 5: Ochota akceptovať príslušníka inej etnickej skupiny do rodiny (%, n=2013) / 164 Obr. č. 6: Súhlas s tvrdením, že Židia sú súdržnejší, než ostatné národy (%, n=2084) / 165 Obr. č. 7: Súhlas s tvrdením: „Rómovia radi kradnú“ (%, n=2087) / 166
Obr. č. 8: Súhlas s tvrdením, podľa ktorého túto spoločnosť, v ktorej žije, čaká sľubná budúcnosť (%, n=2124) / 166
Obr. č. 9: Percepcia používania maďarského jazyka vo vyučovaní (%, n=2107) / 175 Obr. č. 10: Percepcia používania maďarského jazyka v úradnom styku (%, n=2107)/ 176
Obr. č. 11: Percepcia používania maďarského jazyka vo familiárnej, neoficiálnej komunikácii (%, n=2107) / 177 Obr. č. 12: Hodnotenie schopností v ústnej komunikácii (%, n=2084) / 178
Obr. č. 13: Hodnotenie schopností v písomnej komunikácii (%, n=2084) / 179 Obr. č. 14: Ktorú krajinu považuješ za svoju vlasť? (%, n=2135) / 180 Obr. č. 15: Pocit európanstva (=, n=2139) / 182
Obr. č. 16: Túžba po dosiahnutí finančnej nezávislosti (%, n=2094) / 183 Obr. č. 17: Túžba po vlastnom byte (%, n=2094) / 184
Obr. č. 18: Získanie prvých sexuálnych skúseností (%, n=2048) / 185 Obr. č. 19: Ochota uzavrieť manželský vzťah (%, n=2103) / 186 Obr. č. 20: Ochota k rodičovstvu (%, n=2095) / 187
Obr. č. 21: Je presvedčený, že ho čaká dobrý život (%, n=2137) / 189
132 133 Obr. č. 22: Je presvedčený/á že spoločnosť, v ktorej žije, mu/jej napomáha pri vytváraní vlastnej budúcnosti
(%, n=2120) / 190
Obr. č. 23: Je presvedčený/á o dôležitosti vyššej odbornej kvalifikácie na trhu práce (%, n=2117) / 191 Obr. č. 24: Je presvedčený/á, že ľudia v jeho/jej okolí môžu svojvoľne riadiť vlastné životy (%, n=2112) / 191 Obr. č. 25: Kariéra ako základ dobrého života (%, n=2192) / 192
Obr. č. 26: Vysoká pozícia ako základ dobrého života (%, n=2092) / 193
Obr. č. 27: Veľká zodpovednosť pri práci ako základ dobrého života (%. n=2092) / 193 Obr. č. 28: Dobrý kolektív ako základný pilier úspešného života (%, n=2087) / 194 Obr. č. 29: Odstránenie stresu k dosiahnutiu úspešného života (%, n=2117) / 195 Obr. č. 30: Správna životospráva k dosiahnutiu úspešného života (%, n=2117) / 196 Obr. č. 31: Sledovanie slovenských politických aktualít (%, n=2129) / 197
Obr. č. 32: Sledovanie maďarských politických správ (%, n=2136) / 198
Obr. č. 33: Informovanosť mladých o slovenskej dennej politike (%. n=2134) / 199 Obr. č. 34: Informovanosť mladých o maďarskej dennej politike (%, n=2139) / 200 Obr. č. 35: Debata o politických témach (%, n=2137) / 201
Obr. č. 36: Je presvedčený/á, že politickú scénu na Slovensku riadia v plnej miere Slováci (%, n=2084) / 202 Obr. č. 37: Predpokladaný vzťah k americkému spolusediacemu (%, n=2102) / 204
Obr. č. 38: Predpokladaný vzťah k černochovi (spolusediaci) (%, n=2094) / 205 Obr. č. 39: Predpokladaný vzťah k Rómovi (spolusediaci) (%, n=2094) / 206 Obr. č. 40: Predpokladaný vzťah k Židovi (spolusediaci) (%, n=2095) / 207 Obr. č. 41: Najbližší akceptovateľný vzťah s Rómom (%, n=2048) / 208 Obr. č. 42: Najbližší akceptovateľný vzťah s Rakúšanom (%, n=2032) / 209 Obr. č. 43: Najbližší akceptovateľný vzťah so Slovákom (%, n=2013) / 210
Obr. č. 44: Najbližší akceptovateľný vzťah s Maďarom z Maďarska (%, n=2031) / 211 Obr. č. 45: Najbližší akceptovateľný vzťah so Židmi (%, n=2043) / 212
Obr. č. 46: Najbližší akceptovateľný vzťah s Číňanom (%, n=2039) / 213
134 1. | Úvod |
137
Plánovanie tohto projektu sa začalo v jari 2008. Cítili sme potrebu vytvoriť si komplexnejší obraz o súčasnej a budúcej percepcii maďarských absolventov stredných škôl na Slovensku. Uvedomili sme si totiž, že sa jedná o prvú ge- neráciu, ktorá sa narodila až po demokratických politických zmenách a začala svoje základoškolské štúdium v nezávislom štáte, ktorá profitovala v plnej miere už z tých výhod, ktoré boli garantované Európskou úniou - myslíme pritom na možnosti cestovania bez rôznych bariér (napr. Schengen), kom-plexný systém štipendií atď. Preto sme sa rozhodli na konci stredoškolského štúdia analyzovať ich individuálny postoj, hodnotenie súčasnej situácie a vplyv spomínaných aspektov na ich víziu. Každý respondent tohto výskumu vyrástol a žil ako príslušník národnostnej menšiny, presnejšie, na územ-iach, kde maďarská národnostná menšina žije ešte v prevažnej väčšine.
Z tohto dôvodu nás zaujímalo, ako predurčuje ich súčasný postoj a víziu vzťah s majoritným slovenským národom, citový vzťah s Maďarskom a novovzniknuté európanstvo. Cieľom tohto projektu a tejto knihy bolo, aby namerané výsledky boli zverejnené nielen na akademickej pôde, ale aj pre vedenia vzdelávacích zariadení, pedagógov, študentské združenia, rodičov.
Dúfame, že publikácia výsledkov takého rázu prispieva aj k spoznaniu a riešeniu načrtnutých problémov u žiakov.
Analýzou tejto populácie sa zaoberali vo viacerých prípadoch v posled-nom období. Analýzy týkajúce sa súčasnej slovenskej mládeže sa zaobe- rajú vo všeobecnosti so slovenským jazykovým materiálom (respondenti, ktorých materinskou rečou je slovenčina) (Revay, 2008), a často sa výskumu zúčastňujú aj maďarskí respondenti (Macháček, 2007; Lenco, 2008; Čukan, 2008). Viaceré výskumy financované Maďarskou republikou sa venovali problematike a hĺbkovej analýze maďarských študentov na celom Sloven-sku. Vo všeobecnosti sa konali analýzy v konkrétnych témach ako napr.
138 1. | Úvod |
139
migračné plány, rola civilnej sféry na južnom Slovensku (Székely, 2009), politické smerovanie, systém kultúrnych inštitúcií (Blénesi, Mandel, Szarka, 2005), trh práce (Fábri, 2003) atď.
Po prehľade skorších analýz sme zostavili predbežný dotazník, pričom nám poskytli pomocnú ruku aj významní sociológovia. Na základe ich pod-netov sme zhotovili náš definitívny dotazník, ktorý vypĺňali absolventi (v rámci troj-, štvor- až päťročného štúdia) 69 stredných škôl s vyučovacím ja-zykom maďarským. Skontaktovali sme sa s vedením škôl a informovali sme o cieľoch, dôležitosti nášho výskumu, zároveň sme požiadali o umožnenie monitoringu v rámci vyučovacích hodín.
Náš monitoring bol vykonaný hlavne v maďarských oblastiach južného Slovenska, a to po maďarsky. Ako aj na úvodnej strane dotazníka, tak aj ústne sme ubezpečili žiakov o profesionálny charakter výskumu, preto ani ich meno, ani názov vzdelávacej inštitúcie nebude prezentované vo verejných publikáciach či prednáškach.
Počas výskumnej práce nám viacerí ponúkli pomocnú ruku.
Poďakovanie patrí sociologičke Maďarskej akadémie vied, Kinge Mandel, spolupracovníčke Fórum inštitutu, Zsuzsanne Lampl za kritické pripomien-ky a užitočné rady, predsedovi Spoločnosti Farkasa Kempelena, Zoltánovi Barovi, ktorý napomáhal pri zabezpečení finančnej stránky tohto projektu, informatikovi Balázsovi Vargovi za efektívne spracovanie údajov, členom Odborného kolégia Jánosa Harsányiho Univerzity Selyeho za archiváciu zís-kaných údajov: Viktórii Tóth, Tímei Szikora, Petrovi Halászovi a Jánosovi Morvaimu. Ďakujeme im za obetavú prácu!
140 141
So situáciou maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku sa zaoberejú viaceré výskumy, pretože táto tematika sa stala dominantnejšou po roku 1989, odkedy vzťahy Maďarska a Maďarov žijúcich v okolitých susedných štátoch sa stali intenzívnejšími. Avšak založením a objavením maďarských národnostných strán na politickej scéne, čoraz väčší dôraz a rolu dostali príslušníci maďarskej národnostnej menšiny a s ním spojené témy týkajúce sa samotnej etniky. Politické a spoločenské zmeny a hospodárske premeny mali taktiež veľký vplyv na životný štýl a mentalitu mládeže žijúcej v národ-nostných pomeroch. Mladí si museli osvojiť nový životný štýl, formu, po ukončení štúdia na nich čakali úplne iné, nové výzvy, na ktoré ich nemohol pripraviť ani vtedajší školský systém, ba ani rodina. Preto sa postupne dos-tali aj oni do centra pozornosti sociológov.
V modernej spoločnosti sa jedinec stáva stredobodom pozornosti a starý kolektívny pohľad nahrádza pojem individualizácie (Beck, 2002). Aj v kruhu maďarskej národnostnej menšiny sa dostalo do popredia takéto chápanie, ktoré západné spoločnosti poznajú už od 60-tych rokov, podľa ktorého definovanie seba samého (Singly, 2008) a nezávislosť od zdedených pravidiel, foriem správania sa (Alwin, 1998) je vlastnou zodpovednosťou jedinca. Mladí sa už konfrontujú s novou výzvou: oproti svojim rodičom na prahu svojho slobodného života si môžu slobodne vytvoriť pravidlá vlastnej mentality. Spoznávanie kapitalizmu a demokracie však nedáva len celý rad možností, ale očakáva od mladej generácie medzi inými: mobilitu, flexibilitu, rýchlu prispôsobivosť a kreativitu (Boltanski, Chiappello, 1999).
Kto sú presne tí mladí? Ktorá veková skupina patrí do pojmu „mladí”?
142 2. | Teoretický prehľad |
143
„mládež” je len jeden zo všeobecných pojmov, ktorý je dosť obšírny nato, aby presne mohol definovať niečo (Borudieu, 1984). Podľa jeho mienky je takou kategóriou, ktorá konfrontuje kategorizácie a s ktorou si nevedia rady ani štastickí experti, ba ani spoločnosť. A naozaj: triedenie podľa veku a jednotlivých období života sa značne zmenilo vplyvom hospodárskych a spoločenských premien v posledných desaťročiach. Štúdium žiakov sa predĺžilo, čím sa oneskorí aj začiatok nástupu do práce. Čas manželstva a založenia rodiny sa tiež odkladá, čím sa zrušia v tomto veku skoršie tradičné formy správania sa, morálnej zodpovednosti atď. Nastáva rozostrenie hraníc jednotlivých životných období, ba niekedy aj zánik.
Vedecké výskumy potvrdzujú fakt, že dnešní mladí čoraz tažšie prekročia prah dospelosti (Fabry, 2007). Svoj svet, svoje okolie považujú sa nestabilné, preto častokrát disponujú negatívnym obrazom o svojich po-tenciálnych šanciach (Eurobarometer, 2007). Prieskum Výskumného centra Kairos s 22 000 odpovedí respondentov svedčí o tom, že sa značne poz-menila stupnica hodnôt a individuálny prístup mladých z aspektu rodiny, práce a spoločnosti. Kým mladí žíjúci v škandinávskych krajinách vidia svoju budúcnosť v spoločnosti, v ktorej žijú, pozitívne, dovtedy Francúzi a Nemci to nepotvrdzujú (Galland, 2008).
Talianska mládež si to vysvetľuje aj z toho hľadiska, že sa odkaladá aj to obdobie, čo strávi mladý človek so svojimi rodičmi pod jednou strechou.
Podľa Sciollu to však neznamená posilnenie tradičných rodinných hodnôt, skôr nedostatok tých vyhlášok, ktoré by zo strany štátu právnou cestou mali napomáhať mládeži (napr.: pracovné príležitosti, dosiahnutie odbornej a osobnej nezávislosti) (Sciolla, 2008). Francúzski respondenti ohľadom viacgeneračného spolužitia sú ešte negatívnejší (Sciolla, 2008). Spomínanú situáciu závislosti tiež chápu na úrovni štátnej aparatúry, ktorá nie je schopná efektívnej úpravy otázok týkajúce sa mládeže. Furlong a Cartmel vo svojej štúdii tvrdia, že mládež Spojeného kráľovstva sa vo všeobecnosti odvráti-la od politiky a modvráti-ladí ľudia sú si vedomí tých reštrikčných opatrení, ktoré ich ešte len čakajú (Furlong a Cartmel, 2008). Nie sú vôbec optimistickí v súvislosti svojej budúcnosti, ktorú prežijú v spoločnosti, ktorá trpí nedostat-kom dôvery a identity. Oproti tomu Švédi sú optimistickí, ba Američania prekvapujúco veria v to, že najlepšou odpoveďou na výzvy spoločnosti je práve osobná ambícia a skutky. Tvrdia, že oni sami riadia svoje životy, čím ovplyvňujú aj budúcnosť spoločnosti, ktorej sú stvoriteľmi.
Ich vzťah k financiám je taktiež v premene. Mladí vo vyspelých štátoch považujú prácu a financie za dôležité, avšak poznamenajú dôležitosť zosúladiť si prácu a súkromný život, sebarealizáciu v práci a karierový rast
žijúcu v národnostných pomeroch v jednej z postsocialistických štátov, ktorá si vydobyla svoju nezávislosť v roku 1993, preto niektoré, už spome-nuté javy dostanú väčší dôraz počas našej analýzy. Nesnažili sme sa o skú-manie všetkých spomínaných procesov, skôr sme sa zamerali na prieskum a hodnotenie tých vecí, ktoré sú spojené v užšom slova zmysle s existenciou národnostnej menšiny.
144
Analýzu mládeže sme uskutočnili pomocou vopred vytlačeného osob-ného dotazníka, ktorý je jeden z najrozšírenejších a najzaužívanejších spô-sobov, pričom respondent odpovie na rad zosúladených otázok (Babbie, 1990; Bryman, 2008). Väčšina našich otázok bola uzavretá, ktorá si vynúti-la jednoznačnú odpoveď, preto si mohli vyberať len z dopredu zadaných variantov. Použili sme Likertovu stupnicu, pri ktorej žiaci mohli vyjadriť to, do akej miery súhlasia s jednotlivými výrokmi. Dbali sme o symetrickosť stupnice, t. j. aby obsahovala taký istý počet pozitívnych ako negatívnych odpovedí. V rámci dotazníka sme umožnili aj výber varianta „neviem“, ba v niektorých prípadoch migračných otázok sme použili aj otvorené otázky:
respondenti mohli vyjadriť názor vlastnými slovami.
Prieskumy takéhoto druhu sú užitočné aj z toho dôvodu, že nám umožnia zhotovenie testu za 25-30 minút v rozsahu 15 strán. Takýmto spô-sobom môžeme zoštylizovať aj komplikovanejšie otázky a monitorovať viac dôležitých tematických celkov. Z dôvodu, že realizácia projektu sa uskutočnila vo vzdelávacích inštitúciach žiakov, presnejšie, počas vyučovacích hodín, umožnilo nám zapojiť množstvo jedincov z populácie žiakov. Je pravdou, že táto forma výskumu bola časovo oveľa náročnejšia, avšak pomocou prí-tomných agentov každý jediný respondent vedel odpovedať po vysvetlení určitých nejasností týkajúce sa jednoznačnosti otázok. Agenti aj takýmto spôsobom mohli skontrolovať podmienky pri vyplnení dotazníkov (napr.
hlučnosť v triede, nedostatok času, opisovanie odpovedí spolusediaceho atď.) a zabránili aj opakovanému vyplňovaniu tlačív v rámci jednej vyučovacej
146 3. | Metodická bilancia výskumu |
Medzi negatívami však musíme spomenúť časovú náročnosť pri zberu údajov, zdolávaní veľkých vzdialeností (maďarské osídlenia na Slovensku) a archivácii údajov v PC. Výška nákladov spojená s vyhotovením, dopravou a skladovaním tlačív sú taktiež značné. V rámci toho šancu úplnej anony-mity zredukovala aj skutočnosť (Leeuw et al., 2008), že respondenti museli uviesť názov a sídlo svojho vzdelávacieho inštitútu.
Vychádzajúc z horeuvedených špecifík, negatíva sa nám podarilo značne zredukovať a pozitíva, podľa možností, si vhodným spôsobom využiť. Z dôvodu, že našim cieľom bolo dosiahnuť reprezentatívny prehľad a obraz, snažili sme sa o poskytnutie čo najúplnejšieho obrazu o situácii maďarských absolventov stredných škôl na Slovensku. Poznamenáme, že ani online zber údajov takého rázu, ba ani kultúra prezentovania formou dotazníka nie sú u nás rozšírené. Spoločnosť Farkasa Kempelena ponúkla hodnotné ceny (napr. poukážky na nákup, vstupenky na rôzne festivaly atď.), ktoré si mohli získať respondenti a losovaním a vyplnením celého dotazníka.
148 149
Pri výskume tematiky takého druhu selekcia sa stáva silne dominantnou (Fowler, 1995), veď rozsah a časové špecifiká dotazníka nemôžu prekročiť kapacitu respondenta. Kvôli tomu súčasný prieskum bol skonštruovaný z tematicky limitovaného okruhu otázok.
Počas vypracovania dotazníka sme považovali za dôležité oslovenie žiakov a informovanie o cieli nášho prieskumu. V krátkej úvodnej časti sme ich uistili o úplnej anonymite a diskrétnosti celého dotazníka, čím sme ich nabádali k väčšej spolupráci.
Otázky sme zadelili do viacerých kategórií. V prvej časti otázok sme sa sústredili na také sociologicko-demografické údaje ako vek žiaka, mies-to narodenia, špecifiká jeho bydliska, počet súrodencov, kvalifikáciu jeho rodičov, ich posledné zamestnanie a miesto vykonania práce. Posvietili sme aj na súčasnú a plánovanú budúcu finančnú situáciu s ohľadom na jeho od-bornú kvalifikáciu a umiestnenie bydliska. Druhý tematický okruh otázok sa špecializoval na sociolingvistické črty so zreteľom na frekvenciu používania maďarského a slovenského jazyka v súčasnoti a budúcnosti. Tretí tematický okruh sa venoval analýze vízie žiakov, pričom sme si brali do úvahy aj ich plány do budúcnosti, kariérový rast, ambície a životný štýl. Štvrtý tematický celok sa zaoberal s migračnými plánmi a piaty zas s prvkami z oblas-ti kultúry. Posledné dva okruhy analyzovali ich svetový názor na polioblas-tiku, Európsku úniu a postoj žiakov k nacionalizmu. Preto výskumníkom tohto projektu spomínaný použitý mechanizmus umožnil ľahšie a prehľadnejšie spracovanie informácií.
Štylizáciu textu nášho dotazníka sme pripravili s prihliadnutím na vek a vzdelanie žiakov. Dôležité bolo, aby otázky boli jasné, jednoznačné bez
150 4. | Štruktúra dotazníka |
tických strán, globalizácia, asimilácia atď.) a nenaznačili už vopred žiadnu konkrétnu odpoveď. Aj napriek tomu, že z našej strany bola obrovská snaha o krátku, prehľadnú, zatvorenú formu položených otázok, vnímateľný bol počet tých respondentov, ktorí zvládli všetky otázky jednotlivých tematic- kých okruhov. Na otázky prvých dvoch tematických blokov odpoveda-li všetci, od štvrtého tematického okruhu sme však zaznamenaodpoveda-li výrazný pokles odpovedí respondentov.
152 153
Počas nášho prieskumu sme oslovili viaceré maďarské stredoškolské
Počas nášho prieskumu sme oslovili viaceré maďarské stredoškolské