Hodnotenie individulálnych zručností z jazyka slovenského Z dôvodu, že na Slovensku sa vytvorila a rozšírila všeobecná zaujatosť

voči Maďarom, na základe ktorej nevedia a ani nie sú ochotní prejaviť sa po slovensky. Preto nás zaujímalo, nakoľko má toto tvrdenie svoju opodstatnenosť u absolventov SŠ. Pomocou jednej stupnice sa museli ohodnotiť svoje schopnosti v ústnej a písomnej komunikácii. Títo žiaci sa už dlhé roky povinne náš štátny jazyk (9 rokov na ZŠ, 3 až 5 rokov na SŠ), preto nefiguruje medzi odpoveďami kategória „vôbec neovládam slovenčinu”.

V Západoslovenskom regióne 20,8% žiakov tvrdí, že jeho ústna komu-nikácia zodpovedá základnej úrovni, 36,1% si myslí, že má komunikačné schopnosti priemerné, podľa 30,4% žiakov má dobré a len 9,6% má ich výborné. Vzhľadom nato, že do tohto regiónu pripadá aj rajón hlavného

178 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

179

mesta a mestá slovensko-maďarskej pohraničnej oblasti, je mimoriadne nízky počet tých, ktorí ohodnotili svoje vedomosti na výborné – aj spomedzi skúmaných troch regiónov je to najnižšia nameraná hodnota. Ohodnote-nie písomnej komunikácie je skoro podobné: 13,9% žiakov sa nazdáva, že má základné schopnosti, 33,6% priemerné, 37% dobré a len 12,1% má výborné písomné vyjadrovacie schopnosti.

Absloventi Stredoslovenského regiónu boli práve tí, ktorí pri pri posúdení svojich schopností sa prejavili najpesimistickejšie, a odzrkadľuje sa to aj na výrazných negatívnych výsledkoch prieskumu. 17,2% žiakov tvrdí, že jeho ústna komunikácia zodpovedá základnej úrovni, 34,4% si myslí, že má komunikačné schopnosti priemerné, podľa 38,8% žiakov má dobré a len 10,5% má ich výborné. Ohodnotenie písomnej komunikácie je skoro podob-né: 16,4% žiakov sa nazdáva, že má základné schopnosti, 35,9% priemerné, 30,9% dobré a len 11,7% má výborné písomné vyjadrovacie schopnosti.

Medzi žiakmi Východoslovenského regiónu sme zaznamenali najmänší počet tích, ktorí slovenčinu ovládajú len na základnej úrovni (16,8%) a najviac takých, ktorí sa nazdávajú, že disponujú výbornými ústnymi komunikačnými schopnosťami (16,4%). Priemerná úroveň je charakteristická pre 30,8% re-spondentov a dobrá úroveň pre 33,6% opýtaných. Táto pozitívna tendencia

sa prejavila aj pri posudzovaní schopností v písomnej komunikácii: u tejto skupiny je najnižší počet tých, ktorí majú len základné vedomosti a najviac absolventov (17,5%) má vynikajúce schopnosti v tejto oblasti. 36% žiakov sa domnieva, že má dobré jazykové schopnosti aj v písomnom prejave.

7.3. Definícia a pojem vlasti

Pojem vlasti, ako to dokazujú aj predchádzajúce výskumy, nie je vždy jednoznačný pre etnickú menšinovú skupinu. Krajina, v ktorej žije maďarská národnostná menšina a kultúra, ktorej je súčasťou (napr. materinský jazyk, folklórne tradície, historické povedomie atď.) sa spája až s dvomi kultúrnymi a sociálnymi prostrediami.

Nedostatok identity, podľa Márie Kopp, môže zapríčiniť roz-pad spoločnosti, etickú a hospodársku demoralizáciu, doroz-padom ktorej je populačná kríza (Kopp, 2006). Jej výsledky potrvdzujú nedostatok spoločenskej a národnej identity, dôsledkom čoho sa objavil pocit úzkosti, neistoty, beznádejnosti celej spoločnosti.

Počas nášho prieskumu sme sa chceli dozvedieť a trochu posvietiť na mienku žiakov maďarskej národnostnej menšiny aj z hľadiska otázky

180 7. | Konforntačná analýza podľa regiónov |

181

považujú žiaci za svoju vlasť a akým spôsobom sa pritom objaví aj pojem európanstva. Z dôvodu, že žiaci majú slovenské štátne občianstvo a študujú na území Slovenska, sa stretli už protimaďarským prístupom majoritného národa (hlavne politiky). Navyše, je pravdepodobné, že pocítili reálny dopad maďarských volieb na dvojitom štátnom občianstve – 5. decembra 2004) a tým aj negatívnu retoriku Maďarska proti Maďarom v zahraničí. Všetky tieto faktory môže ovplyvniť subjektívnu identifikáciu vlasti.

Predpokladali sme, že skúmaná populácia neposlúži jednoznačnými odpoveďami o spoločenskej a národnej identite, taktiež aj to, že disponujú identitou viacerých vrstiev, v rámci ktorej sa realizuje aj identifikácia daným územím (na mikroúrovni napr. bydlisko, časť regiónu, na makroúrovni napr.

samotný štát), zaradenie do určitej kultúry, právneho vzťahu (slovenské štátne občianstvo), rodinné záväzky, pracovné podmienky atď. Všetky tieto úrovne, vrstvy preukazujú koexistenciu a ovplyvňujú subjektívne definovanie vlasti.

Žiaci Západoslovenského regiónu Slovensko považujú za svoju vlasť, a to v pomere 63,5%. V rámci troch regiónov tu sa najrazantnejšie prejavil pocit slovenskej vlasti, čo pomerne zoslabne, až kým sa dostane k východ-ným hraniciam. 31,7% stredoškolských absolventov tvrdil, že za svoju vlasť

regióne. Ak zrátame posledné dve hodnoty, je evidentné, že každý desiaty žiak sa nevie presne rozhodnúť o tom, kde žije a ktorá krajina je jeho vlasťou.

V stredoslovenskom regióne len 58,6% absolventov považuje Sloven-sko za svoju vlasť , u 40,6% sa objavila negácia tohto tvrdenia. MaďarSloven-sko považuje za svoju vlasť 34,8% žiakov (ale ich 64,5% to nepovrdil). 7%

nepovažuje ani Maďarsko, ani Slovensko za svoju vlasť. Je dôležité poznamenať počet tých, ktorí nevedia, kde sa nachádza ich vlasť, t.j. 12,5%

opýtaných, čo predstavuje až dvakrát vyššiu hodnotu ako sme to zazname-nali v Západoslovenskom regióne. Vyplýva to asi z toho, že drvivá väčšina rómskych detí práve tu chodí do školy (ich pomer je 4,7%, kým v ostatných regiónoch je to 0,6%(Z) a 0,7%(V)). Musíme však poznamenať, že práve v tomto regióne sme je najvyšší počet tých respondentov, ktorým robí ťažkosti určenie vlasti – 19,5%, čiže každý piaty nemá tušenie, čo je jeho vlasťou.

Podľa výsledkov nášho prieskumu žiaci Východoslovenského regiónu v najmenšej miere považujú Slovensko za svoju vlasť. Len 53,8% vyhlásil, že jeho vlasťou je táto krajina. Inými slovami povedané: polovica tunajších respondentov má blízky vzťah k Slovensku. Tu sme však zaznamenali najväčšie hodnoty v kruhu sympatizantov Maďarska – 46,6%. Nepovažuje ani Maďarsko, ani Slovensko za svoju vlasť 7,9% absolventov a 9,2% tvrdil, že netuší, kde sa nachádza jeho vlasť. Ak zrátame posledné dve hodnoty, je evidentné, že každý šiesty žiak nevie, ktorá krajina je jeho vlasťou! Po stred-nom Slovensku tunajší majú najzápornejší vzťah k slovenskej vlasti.