K MOCENSKEJ REPREZENTÁCII RODU ESTERHÁZY:POHREB PALATÍNA MIKULÁŠA ESTERHÁZYHO VO SVETLE POZVANÝCH HOSTÍ ARCHÍV

K MOCENSKEJ REPREZENTÁCII RODU ESTERHÁZY:

POHREB PALATÍNA MIKULÁŠA ESTERHÁZYHO VO SVETLE POZVANÝCH HOSTÍ

DIANA D U C H O Ň O V Á – TIBOR M A R T Í

DUCHOŇOVÁ, Diana – MARTÍ, Tibor. On Power Presentation by the Esterházy family. The Funeral of Palatine Nicholas Esterházy in the Light of the Invited Guests. Historický časopis, 2021, 69, 1, pp. 147–184, Bra- tislava.

Palatine Nicholas Esterházy, one of the most important politicians of the Early Modern period, died on 11 September 1645. His funeral was held on 11 December 1645 at Trnava. We have well-known sources about the funeral of Nicholas Esterházy: the order giving the precise course of the funeral ceremony, the numerous people invited to attend, the correspon- dence with the Jesuit John Nádas on constructing a castrum doloris and so on. These are supplemented by a newly discovered source: a list of people invited to the funeral. It gives us a first view into the presentational customs of the Hungarian elite of the time, and tells us who apart from the important domestic guests, was invited to the funeral of the “First Man of the Kingdom of Hungary” from abroad. Funerals were an important opportunity for presentation, and the final farewell to the departed had to correspond to his social status.

Key words: Esterházy. Funeral. Aristocratic Presentation. Family Memo- ry. Funeral Order. List of Mourners.

DOI: https://doi.org/10.31577/histcaso.2021.69.1.7

Dňa 11. septembra 1645 zomrel palatín Mikuláš Esterházy, jeden z najvýznam- nejších politikov raného novoveku.

Jeho pohreb sa uskutočnil ešte v tom istom

1 Štúdia bola vypracovaná v rámci projektu VEGA č. 2/0086/20 Administratíva raného novove- ku v zrkadle štátnej, stoličnej, panskej a mestskej správy, ktorý sa rieši na Historickom ústave v rokoch 2020 – 2023 a projektu APVV-17-0398 Na ceste k modernej spoločnosti. Tri storo- čia novoveku, ktorý sa rieši na Historickom ústave v rokoch 2018 – 2022 a za podpory Bolyai János Kutatói Ösztöndíj. Na prameň uverejnený v štúdii nás upozornil Dr. András Péter Szabó (Historický ústav Maďarskej akadémie vied).

Bližšie pozri (výberovo): DUCHOŇOVÁ, Diana. Palatín Mikuláš Esterházy: dvorská spoloč- nosť a aristokratická každodennosť. Prepracované a doplnené vydanie. Bratislava: Historický ústav SAV; VEDA, vydavateľstvo SAV, 2017, 558 s. ISBN 9788022416061; PÁLFFY, Géza.

roku, 11. decembra 1645 v Trnave.

V archívnych fondoch uhorských aristokra- tov sa nám zachovalo viac pohrebných poriadkov,

avšak so zoznamom hostí sme doteraz neboli oboznámení. Spomínaný prameň umožňuje prvýkrát nahliadnuť do dobových reprezentatívnych zvyklostí uhorskej elity a zistiť, kto okrem do- mácich významných hostí bol pozvaný na pohreb „prvého človeka Uhorska“ zo zahraničia. Pohreby predstavovali totiž významný reprezentatívny prvok a po- sledná rozlúčka so zosnulým mala zodpovedať jeho spoločenskému postaveniu.

Der Aufstieg der Familiae Esterházy in die ungarische Aristokratie. In GÜRTLER, Wolfgang – KROPF, Rudolf (Hgg.). Die Familie Esterházy im 17. und 18. Jahrhundert. Wissenschaft- liche Arbeiten aus dem Burgenland Band 128, 28. Schlaininger Gespräche. Eisenstadt: Amt der Burgenländischen Landesregierung, 2009, s. 13 – 46. ISBN 978384051718; HILLER, István. Palatin Nikolaus Esterházy. Die ungarische Rolle in der Habsburgerdiplomatie 1625 bis 1645. Wien; Köln; Weimar: Böhlau, 1992, 145 s. ISBN 3205054903; BERÉNYI, László.

Három évtized nagyítóüveg alatt. Esterházy Miklós fiatalsága. In Turul, 1999, 72, 1. – 2. füzet, s. 24 – 31. ISSN 1216-7258; BERÉNYI, László. „Domini de Salomon-Watha dicti Zerház de Genere Salomon. Der Ursprung der Familie Esterházy und ihre frühzeitliche Geschichte. In Die Fürsten Esterházy: Magnaten, Diplomaten & Mäzene. Burgenländische Forschungen.

Eisenstadt: Amt der Burgenländ. Landesreg., 1995, s. 60 – 83. ISBN 3901517014; BIT- SKEY, István. Esterházy Miklós, a hitvitázó nádor. In KECSKEMÉTI, Gábor (szerk.). Tarnai Andor-emlékkönyv. Budapest: Universitas Könyvkiadó, 1996, s. 31 – 42. ISBN 9638549440;

CSAPODI, Csaba. Esterházy Miklós. Budapest: Franklin-Társulat nyomdája, 1942;

KOVÁCS, József László. Esterházy Miklós udvara és a nyugat-magyarországi reneszánsz.

In VÁRKONYI R., Ágnes (szerk.). A Magyar renesánsz udvari kultúra. Budapest: Gondolat Kiadó, 1987, s. 176 – 189 a i. ISBN 9632817966.

2 ESTERHÁZY, Pál. Mars Hungaricus. Szerk. Gábor Hausner. Budapest: Zrínyi könyvtár, 1989, s. 310. ISBN 963-327-026-X; DUCHOŇOVÁ, ref. 1, s. 451-452.

3 SZERÉMI, György [ODESCALCHI, Artúr]. Thurzó György nádor temetése. In Századok, 1876, X., s. 425 – 428; HORN, Ildikó. Ismeretlen temetési rendtartások a 16–17. századból.

In Irodalomtörténeti Közlemények, 1998, CII., s. 762 – 763, 767 – 772. ISSN 0021-1486;

JEDLICSKA, Pál. Adatok erdődi báró Pálffy Miklós életrajza és korához 1552–1600. Eger:

Érseki Lyceumi Ny., 1897, s. 733 – 736; SZERÉMI, György [ODESCALCHI, Artúr]. Gr.

Forgách Miklós kassai főkapitány temetésének rendi, 1636. In Századok, 1875, IX., s. 276 – 278; novšie vydanie Bez uvedenia autora. Magyar főrangúak temetkezési szertartása a XVII- ik században. In Történelmi Tár, 1894, XVII., s. 738 – 744; Bez uvedenia autora. Rákóczy György temetése. In Történelmi Tár, 1880, 3, s. 582 – 584; THALY, Kálmán. „Méltóságos Fejedelem Rákóczy Ferenc Kegyelmes Urunk ő Nagysága Temetésének rendi“. In Századok, 1873, VII., s. 679 – 685; SZERÉMI, [SZILÁGYI, Sándor]. Bosnyák Tamás s Fánchy Gáspár és György temetési szertartásai, 1634 és 1642. In Századok, 1875, IX., s. 414 – 418; novšie vydanie Bez uvedenia autora. Magyar főrangúak temetkezési szertartása a XVII-ik század- ban. In Történelmi Tár, 1894, XVII., s. 738 – 744; zo ženských pohrebov: MERÉNYI, Lajos.

Nyári Krisztina temetése 1641-ben. In Történelmi Tár, 1902, XXV., s. 131 – 136; SZÁDEC- ZKY, Lajos. Az Apafiak sírboltja és hamvai. In Századok, 1905, XLIII, s. 276 – 280; novšie vydanie HEMER, János. Bornemisza Anna megbűvöltetése. Boszorkányok Erdély politikai küzdelmeiben 1678–1688. Adattár XVI–XVI11. századi szellemi mozgalmaink történetéhez, 21. Budapest; Szeged: MTA Könyvtár, 1988, s. 284 – 287. a i. ISBN 9634816460.

Smrť a pohreby boli v dejinách spojené s pripomínaním predkov a utváraním rodovej pamäti. Pohrebná ceremónia mala byť odplatou zo strany potomkov za nadobudnutie života, majetku, cnosti a slávy. Každý mocenský vzťah mal teda formu daru a daru na oplátku. Usporiadanie pohrebnej slávnosti predstavoval jedinečný spôsob, ako bolo možné ovplyvniť kolektívnu pamäť ľudí, a tým vy- tvoriť ďalšiu časť rodinnej histórie.

V posledných desaťročiach bolo o pohreboch členov rodu Esterházy v 17. sto- ročí vypublikovaných viacero cenných prameňov a aj vďaka ďalším výskumom sú nám dobre známe mnohé podrobnosti a rekvizity ich poslednej rozlúčky.

K pohrebom sa nám zachovali rôznorodé a početné pramene: umenovedným výskumom hmotných predmetov obradu sa zrekonštruoval proces starostlivo pripravovaného obradu a okrem iného odhalil vznik palatínskeho castrum dolo- ris (pozadie objednávky a mnohé dôležité detaily pohrebu).

Historický výskum zaoberajúci sa touto problematikou v maďarskom jazyku sa spočiatku zameria- val predovšetkým na pohreb Esterházyovcov padlých v bitke pri Vozokanoch v roku 1652 v Trnave.

Trnavský obrad štyroch Esterházyovcov, ktorého známe

4 DUCHOŇOVÁ, ref. 1, s. 453. Vzťah k smrti a zomieraniu bol v ranonovovekej spoločnosti úplne iný ako dnes. K téme bližšie pozri (výberovo): BAUER, Franz J. Von Tod und Bestat- tung in alter und neuer Zeit. In Historische Zeitschrift, 1992, Bd. 254, Heft. 1, s. 1 – 31. ISSN 0018-2613; VAN DÜLMEN, Richard. Kultura a každodenní život v raném novověku (16. – 18. století). I.zv. Praha: Argo, 1999, s. 224. ISBN 8072038133; ARIÉS, Philippe. Dějiny smr- ti. II. zväzok. Praha: Argo, 2000, s. 22. ISBN 9788025732519; MUIR, Edward. Ritual in Early Modern Europe. Second edition. Cambridge: Cambridge University Press, 2005, s. 40. ISBN 9780521602402; KRÁL, Petr. Smrt a pohřby české šlechty na počátku novověku. České Budě- jovice: Historický ústav Jihočeské univerzity, 2004, s. 44 – 45. ISBN 8070406976; ARIÉS, Philippe. Dějiny smrti. I. zväzok. Praha: Argo, 2000, kapitola Ochočená smrt, s. 17 – 47. ISBN 8072032860; HAWLIK, van der Water Magdalena. Der schöne Tod. Zeremonialstrukturen des Wiener Hofes bei Tod und Begräbnis 1640–1740. Wien; Freiburg; Basel: Herder, 1989, 211 s. ISBN 3210249458; SZABÓ, Péter. A végtisztesség. A főúri gyászszertartás mint lát- vány. Budapest: Magvető, 1989, 155 s. ISBN 963141440X, 9789631414400.

5 VISKOLCZ, Noémi. Az Esterházyak temetkezéseiről a 17. században. In Művészettörténeti értesítő, 2009, 58, 2, s. 245 – 270. ISSN 0027-5247.

6 VISKOLCZ, Noémi. „az Szegeny Urnak és az Nagysagos familianak örök emlekezetire“:

Esterházy Miklós nádor castrum dolorisának történetéhez. In Lymbus. Budapest: Magyar- ságtudományi Forrásközlemények, 2006, s. 31 – 39. ISSN 0865-0632.

7 Ladislav Esterházy, František Esterházy, Tomáš Esterházy, Gašpar Esterházy. O bitke pri Vozokanoch, ktorá sa odohrala 26. augusta 1652: BERÉNYI, László. A vezekényi csata. In Turul, 2001, 74, 1 – 2., s. 21 – 31. ISSN 1216-7258; J. ÚJVÁRY, Zsuzsanna. „De valamíg ez világ fennáll, mindennek szép koronája fennáll“ A vezekényi csata és Esterházy László halála. In Hadtörténelmi Közlemények, 2006, 119, 4, s. 943 – 972. HU ISSN 0017-6540; LO- THAR, Höbelt. „Friedliche Koexistenz – unfriedliche Grenze: der Hintergrund der Schlacht von Vezekény 1652“. In Burgenländisches Heimatblätter, 2012, 73, 1, s. 1 – 34. ISSN 1018- 6107; BERÉNYI, László. Esterházyak: egy ezeréves család történetei. Fertőd: EKKF, 2014, s. 377 – 417. ISBN 9789638840547.

vyobrazenie sa nachádza v zbierkach na hrade Forchtenstein, skúmali z hľadiska reprezentácie rodu Esterházy.

Texty kázní, ktoré boli kázané členom rodiny, boli niekoľkokrát analyzované literárnohistorickým výskumom.

Naposledy sa naše poznatky rozšírili o sebareprezentáciu Esterházyovcov i o poznanie rodinnej his- tórie pri výskume systémov symbolov a motívov, respektíve o bohatú tradíciu historickej pamäte v prípade rodu Esterházy.

O pohrebe Mikuláša Esterházyho sme teda mali k dispozícii doteraz známe pramene, ako poriadok (ordó), ktorý zachytil presný priebeh pohrebného obradu, početné pozvania na pohreb i korešpondenciu s jezuitom Jánom Nádasym na vý- robu castrum doloris atď. Teraz ich dopĺňa novoobjavený prameň, zoznam osôb pozvaných na pohreb palatína Mikuláša Esterházyho. No najprv by sme chceli upozorniť na význam dvoch typov prameňov, ktoré navzájom súvisia a umož- ňujú porovnať výskumy v strednej Európe: rôzne pozvánky,

ako aj zoznamy s menami pozvaných osôb.

Pojem aristokratickej (mocenskej) reprezentácie a jej pramene

Ranonovoveká aristokratická reprezentácia a jej rôzne formy prejavu sú už dlho jednou z najdôležitejších oblastí výskumu v dejinách stredoeurópskej aristokra- cie.

Najviac spracovaní o nástrojoch (písaných, hmotných a vizuálnych) spo-

8 SZABÓ, ref. 4; J. ÚJVÁRY, Zsuzsanna. Esterházy László temetési költsége. In MACZÁK, Ibolya (Szerk.). „Fényes palotákban, ékes kőfalokban“: tanulmányok az Esterházy családról.

Budapest: WZ Könyvek, 2009, s. 9 – 23. ISBN 9789638787750.

9 KECSKEMÉTI, Gábor (Kiad.). Magyar nyelvű halotti beszédek a XVII. századból. Budapest:

MTA ITI, 1988. ISBN 9637602240, 9789637602245. Bibliografiu smútočných rečí Ester- házyovcov spísala MACZÁK, Ibolya. Az Esterházyak felett mondott gyászbeszédek biblio- gráfiája. In MACZÁK, ref. 8, s. 137 – 140.

10 DÉRI, Eszter. Genealógia és nemzetségkönyv az Esterházyakhoz kapcsolódó halotti beszé- dekben. In GESZTELYI, Hermina – GÖRÖG, Dániel – MARÓTHY, Szilvia (Szerk.). Szöveg, hordozó, közösség: Olvasóközönség és közösségi olvasmányok a régi magyar irodalomban.

Fiatalok konferenciája 2015. Budapest: reciti, 2016, s. 167 – 180. ISBN 9786155478246.

11 Výsledky viacstranného výskumu pozvánok pripravených pri príležitosti dôležitých život- ných udalostí aristokracie (krst, manželstvo a pohreb) priniesli doteraz najpozoruhodnejšie výsledky (v maďarskej historiografii) v systematickom výskume svadobných pozvánok.

SZABÓ, András Péter. Menyegzőtől mennyegzőig. Gondolatok a házasságkötési szokásrend magyarországi fejlődéséről. In Századok, 2010, 144, 5., s. 1027 – 1084. ISSN 0039-8098.

12 Zo zahraničnej literatúry, ktorá sa zaoberá touto témou, poukazujeme iba na tie diela, ktoré sú zo stredoeurópskeho hľadiska najdôležitejšie: HELMUTH, Feigl (Hg.). Adel im Wandel.

Politik, Kultur, Konfession 1500–1700. Wien: Selbstverl. d. NÖ Inst. für Landeskunde, 1991.

ISBN 9783854600190; MAŤA, Petr. Svět české aristokracie (1500–1700). Praha: Lidové Noviny, 2004, 1060 s. ISBN 8071063126; WINKELBAUER, Thomas – FAZEKAS, István – SCHEUTZ, Martin – SZABÓ, Csaba (Hgg.). Frühneuzeitforschung in der Habsburger- monarchie: Adel und Wiener Hof – Konfessionalisierung – Siebenbürgen. Publikationen der Ungarischen Geschichtsforschung in Wien 7. Wien; Budapest: Collegium Hungaricum, 2013.

medzi šľachtických rodín aristokratickej reprezentácie máme k dispozícii práve z rodu Esterházy.

Jednou z foriem reprezentácie aristokracie bolo vytváranie genealógií (hoci aj fiktívnych), ktoré mali poukazovať na starobylosť rodu.

Na posmrtných erboch sa symbolmi znázorňovali medzníky osobnej kariéry, hodnosť, vojenské zásluhy a cnosti zosnulých.

Postavenie, hodnosť a počet pozvaných hostí na pohreb tiež prispievali k demonštrovaniu postavenia rodu v spoločnosti. V prípade členov rodu Esterházy umožňujú obzvlášť bohaté zdroje obrazových a písaných prame- ňov skúmanie mocenskej reprezentácie rodu.

ISBN 9786155389047; KELLER, Katrin – MAŤA, Petr – SCHEUTZ, Martin (Hgg.). Adel und Religion in der frühneuzeitlichen Habsburgermonarchie. Wien; Köln; Weimar: Böhlau, 2017 (Veröffentlichungen des Instituts für Österreichische Geschichtsforschung Bd. 6). ISBN 9783205203902.

13 Niekoľko vybraných publikácií k téme: PERSCHY, Jakob Michael (Hg.). Bollwerk Forchten- stein. Eisenstadt: Amt der Burgenländischen Landesregierung, Abt. XII/2, 1993, Sonder- band 11, ZDB-ID 1448585-0; PERSCHY, Jakob Michael – PRICKLER, Harald (Hgg.). Die Fürsten Esterházy: Magnaten, Diplomaten und Mäzene. Eisenstadt: Amt der Burgenländi- chen Landesregierung, 1995 (Burgenländische Forschungen, SB XVI). ISBN 3901517014;

GALAVICS, Géza. Die frühen Porträts der Familie Esterházy – Typen, Funktion, Bedeutung – eine Auswahl. In KROPF, Rudolf – SCHLAG, Gerald (Hgg.). Adelige Hofhaltung im öster- reichisch-ungarischen Grenzraum. Vom Ende des 16. bis zum Anfang des 19. Jahrhunderts.

Eisenstadt: Burgenländisches Landesmuseum Eisenstadt; Amt der Burgenländichen Landes- regierung (Abt. XII/1), 1998, s. 105 – 125. ISBN 3854051357; SZILÁGYI, András (Ed.).

Hungary‘s heritage: princeley treasures from the Esterházy Collection from the Museum of Applied Arts and the Hungarian National Museum, Budapest. London: Holberton, 2004.

ISBN 1903470250 9781903470251; GÜRTLER, Wolfgang – KRENN, Martin (Hgg.). Die Familie Esterházy im 17. und 18. Jahrhundert. Eisenstadt: Amt der Burgenländischen Landes- regierung (Abt. VII); Landesmuseum, 2009. ISBN 3854051719, 9783854051718.

14 Magyar Nemzeti Levéltár Országos Levéltára, Budapest (ďalej MNL OL), P 125 Esterházy Pál nádor iratai, IV. Vegyes iratok, mikrofilm č. 4 751, 52. csomó, Leltárak és összeírások Pál nádor levéltáráról, képtáráról, ékszereiről, berendezési tárgyairól s idegenek ingóságairól (1652–1705); FAZEKAS, István. Esterházy Pál nádor és a családtörténet. In Századok, 2009, 143, 4, s. 905 – 907. ISSN 0039-8098; BERÉNYI, László. Domini de Salomon-Watha dicti Zerház de Genere Salomon. Der Ursprung der Familie Esterházy und ihre frühzeitliche Geschichte. In PERSCHY, Jakob – PRICKLER, Harald (Hgg.). Die Fürsten Esterhazy.

Magnaten, Diplomaten & Mäzene. Eisenstadt; Wien: Amt der Burgenländischen Landesre- gierung, Abteilung XII/2 (Landesarchiv und Bibliothek), 1995 (Ausstellungskatalog), s. 20.

ISBN 3901517014.

15 PANDULA, Attila. Halotti epitáfium címerek a Felvidéken. In KOLLEGA, Tarsoly István – KOVÁCS, Eleonóra – VITEK, Gábor (Szerk.). Genealógia 3. Budapest: Tarsoly, 2015, s. 123 – 138. ISBN 9789639570665.

16 K rodovej pamäti BŮŽEK, Václav – KRÁL, Pavel (edd.). Paměť urozenosti. Praha: Nakla- datelství Lidové noviny, 2007, 233 s. ISBN 9788071069287; MAŤA, ref. 12, s. 88 – 109;

KOLDINSKÁ. Marie. Každodennost renesančního aristokrata. Praha; Litomyšl: Mladá fron- ta, 2001, s. 5 – 7. ISBN 8071856398; RÖSENER, Werner (Hg.). Adelige und bürgerliche

Zoznam osôb pozvaných na pohreb Mikulása Esterházyho na rozdiel naprí- klad od pohrebnej kázne, ktorá vyšla tlačou, je v prvom rade bohatým zdrojom prvkov a symbolov osobnej i rodinnej reprezentácie. Umožňuje tak uskutočniť výskum mocenskej reprezentácie palatína, ako i mocenskej (spoločenskej) re- prezentácie zosnulej osoby a jej rodiny.

Prameň, najmä jeho časť menujúca uhorské cirkevné a svetské stavy, sa po- dobá najmä na dobové pozvánky na zasadnutie krajinského snemu. Dokonca sa dá predpokladať, že väčšina ľudí zo zoznamu bola oficiálne pozvaná aj na, krátko po palatínovom pohrebe zasadajúci, uhorský snem v roku 1646/1647.

V skutočnosti bola teda na pohreb pozvaná (približne) celá (uhorská) politická elita, no na rozdiel od krajinského snemu bola na pohreb pozvaná aj vieden- ská elita habsburskej monarchie a najdôležitejší členovia habsburskej dvorskej aristokracie.

Tým, že pohreby predstavovali významný reprezentatívny prvok, posledná rozlúčka so zosnulým mala zodpovedať jeho spoločenskému postaveniu, čo si vyžadovalo zdĺhavé prípravy. Prostí ľudia pochovali nebožtíka čo najskôr v prie- behu troch dní, no v aristokratickom prostredí prebiehal pohreb aj niekoľko me- siacov po smrti. Pri mužoch trval tento interval zväčša tri mesiace, pri ženách išlo o rozdielne dlhý čas, avšak záviselo to skôr od konkrétnej situácie.

Po stanovení termínu pohrebu nová hlava rodiny rozposlala rodinným prí- buzným, známym a blízkemu okoliu pozvánky na pohreb. Širšia verejnosť sa o smrti aristokrata dozvedela zo smútočných tlačí, ktoré sa pri príležitosti pohre- bu dali vyhotoviť na objednávku básnikom alebo vzdelancom.

U Esterházyov- cov ich autormi boli jezuitskí kňazi. Autorom Mikulášovej smútočnej reči (Ora- tio funebris...), ktorá vyšla vo Viedni 11. decembra 1645, bol Štefan Kerestes.

Na starosť dostal tiež objednanie vyhotovenia medirytiny Castra doloris a jej vytlačenie.

Autorom pohrebnej reči štyroch Esterházyovcov padlých v bitke pri

Erinnerungskulturen des Spätmittelalters und der Frühen Neuzeit. Göttingen: Vandenhoeck &

Ruprecht, 2000. ISBN 3525354274; RÖSENER, Werner. Aspekte der adeligen Erinnerungs- kultur im Mittelalter. In OESTERLE, Günter (Hg.). Erinnerung, Gedächtnis, Wissen. Studien zur kulturwissenschaftlichen Gedächtnisforschung. Göttingen: Vandenhoeck & Ruprecht, 2005, s. 405 – 427. ISBN 3525355858.

17 GUSZAROVA, Tatjana. A 17. századi magyar országgyűlések résztvevői. In Levéltári Közlemények, 2005, 76, 2, s. 116 – 121. HU ISSN 0024.1512.

18 PETRÁŇ, Josef et al. Dějiny hmotné kultury. Zv. II/1. Praha: Karolinum; SPN, 1995, s. 214.

ISBN 9788071840862.

19 KRÁL, ref. 4, s. 178 – 179, 183.

20 Országos Széchényi Könyvtár, Kézirattár, Régi Magyar Könyvtár (RMK) III. 1648, Oratio funebris ...D. Nicolai Eszterházi de Galanta.

21 Dielo malo vyjsť v 500 exemplároch a náklady na jeho vydanie boli 100 toliarov. MNL OL, P 124 László gróf iratai, mikrofilm č. 4 680 , 7. cs. Nr. 1617, list Štefana Kerestesa Wolfgangovi

Vozokanoch bol päťkostolský biskup Pavol Hoffmann. Tlač vyšla 26. novembra 1652.

Pozvánky na pohreb boli zaslané v priebehu októbra a začiatkom novembra 1645. Zachované pozvánky (známe je ich znenie v maďarčine a latinčine)

boli datované 15. októbra a 1. novembra 1645, takže neboli poslané súčasne adresá- tom.

Väčšine ľudí na zozname bola pozvánka skutočne odoslaná (pravdepodobne túto skutočnosť potvrdzujú symboly krížika vedľa jednotlivých mien). Dátum odoslania pozvánok je možné odvodiť iba od dátumov zachovaných na rôznych pozvánkach. Pravdepodobne boli najprv zaslané tie, ktoré boli určené vzdiale- nejším adresátom.

Pozvánky na pohreb palatína Mikuláša Esterházyho nájdeme v mnohých významných archívoch strednej Európy, v rodinných archívoch i v archívoch municípií (miest, stolíc).

Ako je zrejmé z rodinnej korešpondencie a iných pra- meňov, palatínov brat, barón Daniel Esterházy (1585 – 1654) a jeho synovec Wolfgang Esterházy (1614 – 1670) boli tí, ktorí s ďalšími „príbuznými tútormi“

zorganizovali pohreb a svojimi rozhodnutiami naplnili poslednú vôlu palatína.

Pozvánky na pohreb palatína podpísali dvaja: barón Daniel Esterházy a devät- násťročný Ladislav (1626 – 1652).

Pozvánku podľa dobového zvyku rozposlali najmocnejším zahraničným osobnostiam, najvýznamnejším svetským a cirkev- ným osobám v Uhorskom kráľovstve, mestám i stoliciam.

22 OSZK, Kézirattár, RMK I 868, Hoffmann Pál halotti beszéde gr. Eszterházi László, Ferencz, Tamás és Gáspár fölött, 1653, Bécs.

23 Spomedzi pozvánok na pohreb Mikuláša Esterházyho poznáme nasledovné: 1. MNL OL, E 174, Magyar Kamara Archívuma, Archivum Familiae Eszterházy, 4. cs., 9. t., fol. 1r–v [bez dátumu, koncept v maďarskom jazyku]; 2. 1. november 1645, Forchtenstein, MNL OL, P 123 Miklós nádor iratai, 5. doboz, II. tétel, x) [Vegyes iratok] „Miklós nádor haláláról jelentése Esterházy Dánielnek és László grófoknak“ [„Oznámenie grófov Daniela Esterházyho a La- dislava o úmrtí palatína Mikuláša“], (latinský jazyk); 3. List Daniela a Ladislava Esterhá- zyovcov kniežaťu Eusebiovi Wenzelovi von Lobkowitz (Herzog in Schlesien zu Sagan), 15.

október 1645, Eisenstadt (latinský jazyk.), MTAK Kézirattár, MTA Történelmi Bizottságának Oklevélmásolatai (Ms. 4928), Raudnitzer Archiv, Sign. C. 37.

24 MARTÍ, Tibor. Gróf Esterházy László (1626–1652). Fejezetek egy arisztokrata család történetéhez. Dizertačná práca. Piliscsaba: PPKE BTK, 2013, s. 51 – 52.

25 Sú známe viaceré exempláre listu: 1. List Daniela Esterházyho kniežaťu Ladislavovi Eusebius Wenzel von Lobkowitz, Eisenstadt, 15. október 1645. MTAK Kézirattár, MTA Történelmi Bizottságának Oklevélmásolatai (Ms. 4928), Másolatok a raudnitzi Lobkowitz levéltár iratairól C. 37; 2. MNL OL, P 125 Pál nádor iratai, mikrofilm č. 4690, 11. cím:, III.

Gazdasági iratok, a–f, 634. cs. (1632–1645, Forchtenstein), 3. RÁTH, Károly. Gróf Esterházy Miklós nádor levelei. In Magyar Történelmi Tár 8, 1861, s. 207 – 208; CXC., Eszterházy Dániel a nádor fivére és gróf Eszterházy László az elhunyt nádor fia meghívják Györ megyét Nagy-Szombatba a december hó 11. tartandó temetésre. Fraknó, november. 1. 1645.

26 „Spectabilis ac magnificus Eszterházi (Esterhass/Ezterhazy) Dániel és László levélben hívják meg [Győr] megyét a néhai nádor Nagyszombatban leendő temetésére. A megye a szekszár-

V listoch smútiacej rodine kondolovali súcit nad smrťou nebožtíka a zároveň oznamovali svoju účasť, respektíve neúčasť (aj s udaním dôvodu) na jeho po- hrebe. Účasťou na pohrebe sa na jednej strane vyjadrovala posledná úcta a česť mŕtvemu, na druhej strane bola prejavom sebareprezentácie a prostriedkom na dosiahnutie všeobecného rešpektu v rámci šľachtickej spoločnosti.

Vďaka potvrdeniam o účasti na pohrebe si organizátori mohli zabezpečiť v súčinnosti s vedením mesta Trnavy logistiku celého pohrebu. Náročnosť prí- prav sa prejavila najmä pri problematike ubytovania pozvaných hostí. V Trna- ve bolo v polovici 17. storočia „len“ niečo vyše 600 domov a všetci smútoční hostia mali mať v Trnave zabezpečené ubytovanie i pohostenie.

Pozvaní hos- tia so žiadosťou o ubytovanie takmer vždy kontaktovali richtára mesta Trnavy.

S blížiacim sa dátumom pohrebu palatína Mikuláša Esterházyho sa množili na richtárovom stole aj žiadosti o nocľah. Na pohreb sa pripravoval aj kapitán Fiľa- kovského hradu a neskorší palatín František Wesselényi (1605 – 1667) s celým svojím sprievodom. V liste prosil richtára o zajednanie domu po zosnulom To- mášovi Bosnyákovi, mimochodom jeho svokrovi [Františkovou prvou manžel- kou bola Žofia Bosnyáková] a vedľajších troch domov pre svoje služobníctvo.

Okrem toho ho prosil aj o kvartír (jeden či dva) pre svojich sluhov a kone v dedi- nách na okolí. Ako dodal, nežili by tam, pravdaže, zadarmo. Na jednej strane by mu takto richtár preukázal svoju dobrú vôľu, na druhej strane by ochránil svoju

„dedinu“.

Na smútočné listy prišla odpoveď zväčša ešte v roku 1645.

Na základe tých- to listov vieme zistiť, z akého dôvodu sa dané osoby nemohli osobne zúčastniť

di apátot és Farkas András jegyzőt küldi.“, 1645. december 5. megyei közgyűlés Győr mezővárosban. In HEGEDŰS, Zoltán – SZABÓ, Zoltán. Győr vármegye nemesi közgyűlési és törvénykezési jegyzőkönyveinek regesztái, IV. (1638–1650). Győr: Győr-Moson-Sopron megye Soproni Levéltára, 2007, s. 104 (Nr. 427). ISBN 9789637228254.

27 KRÁL, ref. 4, s. 180; DUCHOŇOVÁ, ref. 1, s. 457.

28 V roku 1634 to bolo 661 domov, neskôr v roku 1656 už len 595 domov. GRANASZTÓI, György. A barokk győzelme Nagyszombatban. Tér és társadalom 1579–1711. Budapest: Aka- démiai Kiadó, 2004, s. 23 a 108. ISBN 9630580985 9789630580984. V rokoch 1620 – 1660 nastal mierny pokles počtu domov a rozšírilo sa ich nepravidelné rozdelenie, pričom čoraz častejšie sa objavujú väčšie domy. Paralelne s týmto javom je spojené aj nasťahovanie viace- rých aristokratických rodov do mesta. Pozri bližšie DUCHOŇOVÁ, Diana. K problematike aristokracie v Trnave v 17. a v 18. storočí. In Forum historiae: odborný internetový časopis pre históriu a príbuzné spoločenské vedy, 2008, roč. 2, č. 2, s. 8. ISSN 1337-6861. Názov z http://www.forumhistoriae.sk.

29 DUCHOŇOVÁ, ref. 1, s. 467; Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Štátny archív v Tr- nave, Magistrát mesta Trnava, Missiles, krabica 77, list Františka Wesselényiho mestu Trnava, 23. november 1645, hrad Muráň.

30 Listy s odpoveďou tvoria jednu z možných zdrojov prameňov na zmapovanie systému za- hraničných vzťahov Mikuláša Esterházyho. Pozri: HILLER, István. Az ajándékozás Ester-

palatínovho pohrebu: či už kvôli geografickej vzdialenosti, vysokému veku ale- bo pre pracovné zaneprázdnenie.

Pokiaľ ide o otázku, kto skutočne prišiel na pohreb palatína, aj napriek použi- tiu ďalších prameňov sa nedá presne zodpovedať. Symbolická hodnota a úroveň pohrebu, zosnulého i pozostalej rodiny boli predovšetkým určené tým, kto sa skutočne zúčastnil pohrebu a nielen tým, kto bol naň pozvaný. Skupina tých, ktorí sa skutočne zúčastnili na pohrebe, môže byť čiastočne zrekonštruovaná pomocou pohrebného obradu (ordo) palatína. Avšak ordó v prvom rade menuje osoby, ktoré počas obradu vykonávajú rôzne úlohy a neuvádza účastníkov, iba ich „hlavné skupiny“.

Reprezentácia rodu zahŕňa v sebe sprítomnenie minulosti rodiny a zosnulého, jeho hodnosti a erbu rodiny počas obradu. Z hľadiska reprezentácie rodu me- dzi pozvané osoby patria príbuzní zosnulého a okruh ich skutočných rodinných známych vrátane blízkych priateľov a najdôležitejších familiárov. Finančná re- prezentácia zobrazila hospodársku moc rodiny. Zaraďujeme sem aj na túto prí- ležitosť zakúpené, z drahých látok pripravené tkaniny, ozdobné rekvizity na vý- zor obradu, ako napríklad vytvorenie castra doloris, pochodovanie súkromného vojska v správnom oblečení a výzbroji atď., čiže vonkajší prepych smútiaceho obradu, jeho pompézne prevedenie. Spomedzi uhorských aristokratických smú- točných obradov zo 17. storočia je najviac spracovaný práve trnavský pohreb vozokanských hrdinov z 26. novembra 1652. Vďaka výskumu Noémi Viskol- cz poznáme pohrebný poriadok aj iných členov rodu Esterházy zo 17. storočia, a dokonca aj presné zloženie členov pohrebného sprievodu a poriadok na pohre- be Mikuláša Esterházyho.

házy Miklós nádor politikai gyakorlatában. In Aetas, 1992, 3, s. 24. ISSN 1587-1258. Viac originálov listov sa nachádza vo fonde palatína Mikuláša Esterházyho (MNL OL P 108 (Rep.

71, Fasc. I/I-II. kötetek). Zbierka kópií týchto listov zo 17. storočia je usporiadaná v: OSzK, Kézirattár, Quart. Lat. 759, fol. 1-10r–v.: [1.] poľský kráľ Vladislav IV., 14. december 1645, Varšava, fol. 2r-v; [2.] najvyššý kancelár Poľského kráľovstva Juraj Ossolinsky, 9. december 1645, Varšava, fol. 3-v; [3.] Gróf Stanislav Lubomirsky, generálny starosta Krakova, 27. de- cember 1645, Kolbuszova, fol. 4r-v; [4.] Leopold Guilielmus (tajomník Jacobus Pfendler), 11. december 1645, Linz, fol. 5. r-v; [5.] František Krištof Khevenhüller, gróf vo Franquen- burgu, 21. október 1645, Linz, fol. 6r; [6.] Gróf Štefan Pálffy, 26. október 1645, Viedeň, fol.

6v; [7.] Kardinál Camillo Francesco Maria Pamphili, 16. december 1645, Rím, fol. 7r-v; [8.]

Karol Sanorius, 9. december 1645, Rím, fol. 8r-v; [9.] Cancellarius Archiepiscopus Capuch., 2. december 1645, Viedeň, fol. 9r-v; [10.] Leleský prepošt Štefan Simándi, 3. október 1645, Leles, fol. 10r-v.

31 VISKOLCZ, ref. 5, s. 246 – 249. Pozri tiež DUCHOŇOVÁ, Diana. Smútočné obrady žien a detí z rodu Esterházyovcov v 17. storočí. In Korunovácie a pohreby: mocenské rituály a ceremónie v ranom novoveku. Budapest: Historický ústav Filozofického centra Maďarskej akadémie vied; Békéscsaba: Výskumný ústav Slovákov v Maďarsku, 2016, s. 167 – 190.

ISBN 9786155615351.

Pohreb palatína bol smútočným obradom prvého svetského hodnostára Uhor- ského kráľovstva. Vicerex, čiže zástupca kráľa a predstavený stavov v rámci krá- ľovstva bol sprostredkovateľom medzi stavmi a panovníkom. Jeho postavenie a kompetencie boli určené osobitnými zákonnými článkami v Tripartite, v uhor- skom zákonníku koncipovanom Štefanom Werbőczym. Disponoval pomerne širokými sudcovskými, správnymi i vojenskými právomocami a mohol darovať obmedzený počet dedín.

Zoznam uvádza pozvaných v hierarchickom poradí. Pochopiteľne, o smrti prvého svetského hodnostára Uhorského kráľovstva dostali kvôli štátnej re- prezentácii oznámenie (oficiálne pozvania na pohreb) pápež i panovník (cisár i kráľ). Spomedzi európskych panovníkov boli pozvaní španielsky a poľský kráľ, bavorský kurfirst, z členov panovníckej rodiny arciknieža Leopold Vi- liam

. Tieto vážené osoby zoznam označuje slovom „principes“ a dodáva, že

„Dicti Principes sunt solummodo certificati, de obitu dicti Domini Comitis, non autem invitati ad sepulturam eiusdem“, čiže dostali len formálne oznámenie o úmrtí palatína, skutočnú pozvánku na pohreb nedostali.

Za uvedenými najvyššími kruhmi nasledujú najvyšší cirkevní hodnostári:

kardinál – štátny tajomník Francesco Barberini, kardinál Harrach, pražský arci- biskup a apoštolský nuncius. Po nich nasleduje prakticky celá viedenská elita:

pozvaní boli členovia Tajnej rady, predsedovia ostatných ústredných vládnych orgánov, vedúci členovia dvorského kruhu cisára, biskupi z Viedne a Wiener Neustadt. Podľa mena v zozname figuruje aj niekoľko zahraničných vyslancov, vrátane vyslanca Benátskej republiky a aj vyslanec španielskeho kráľa. Je zaují- mavé, že bol pozvaný aj markíz Castañeda

, ktorý bol španielskym veľvyslan- com na cisárskom dvore vo Viedni v rokoch 1632 – 1641. V čase smrti Miku- láša Esterházyho, jeho dobrého priateľa, už nebol v tejto pozícii, ale jeho meno v zozname figuruje dokonca na významnom mieste, hneď za osobami s ríšskym kniežacím titulom.

Pri významných životných okamihoch sa v prípade najvplyvnejších (kato- líckych) aristokratických rodín často stávalo, že pozvali samotného panovníka.

32 STIPTA, István. Dejiny súdnej moci v Uhorsku do roku 1918. Košice: Nica, 2004, s. 68 – 70. ISBN 8096924605; ECKHART, Ferenc. Magyar alkotmány- és jogtörténet. Szerk.

Barna Mezey. Budapest: Osiris, 2000, s. 210 – 211. ISBN 9633799775.

33 Arciknieža Leopold Wilhelm (1614 – 1662).

34 O markízovi Sancho Monroy y Zúñiga, Castañeda: MAREK, Pavel. La embajada de España en la corte imperial (1556 – 1648). Figuras de los embajadores y estrategias clientelares. Pra- ha: Karolinum, 2013, s. 133 a ďalšie. ISBN 9788024624488; MARTÍ, Tibor – MONOSTORI, Tibor. A Spanyol Monarchia értesülései a Magyar Királyságról – Castañeda márki titkárának

„interjúja“ Esterházy Miklós nádorral (1639). In Lymbus. Budapest: Magyarságtudományi Forrásközlemények, 2016, s. 123 – 139. ISSN 0865 0632.

Zvyčajne ho zastupoval jeho veľvyslanec, prípadne poslal dar aj rodine. Historik Mark Hengerer výskumom vzťahov elity stredoeurópskej habsburskej monar- chie a dynastie zhromaždil a porovnal hodnotu panovníckych darov zrejme naj- poprednejšej dvorskej aristokracie.

Týmto darom mohol vyjadriť svoje uznanie za služby rodiny a posilniť jej miesto v rámci dvorskej aristokracie, alebo tiež odmeniť osobu, ktorá vykonávala skutočnú službu na dvore (napr. komornú) alebo jeho blízkeho príbuzného, ktorý zastával dôležitú pozíciu.

Veľvyslanec španielskej vetvy Casa de Austria, zastupujúci španielskeho pa- novníka, sa často zúčastňoval krstu detí najvýznamnejších aristokratov a občas aj ich svadby. Napríklad o vyššie uvedenom markízovi Castañedovi vieme, že

„v osobe španielskeho kráľa“ bol krstným otcom palatínových detí, syna Pavla (1635 – 1713; neskôr palatína), dcéry Márie (1638 – 1684)

a zúčastnil sa aj svadby jeho syna Štefana (1616 – 1641) 26. septembra 1638.

V účtoch špa- nielskeho vyslanca sa zachoval osobitný výkaz, v ktorom si tajomník diplomata viedol presné záznamy o hodnote darov a iné s tým súvisiace výdavky, ktoré mal vyslanec pri týchto slávnostných príležitostiach, v zastúpení španielskeho kráľa.

Pozvanie diplomatov, ktorí pôsobili na cisárskom dvore, najmä apoštolského nuncia, na výnimočné udalosti bolo obvyklým krokom, prostredníctvom kto- rého mohla pozývajúca strana na jednej strane reprezentovať/vyjadriť pozva- ným nárok na obsadenú pozíciu rodu medzi elitou (napríklad jeho príslušnosť

35 HENGERER, Mark. Kaiserhof und Adel in der Mitte des 17. Jahrhunderts. Konstanz:

Universitätsverlag Konstanz, 2004, s. 580 a ďalšie. ISBN 3896696947.

36 „Mojím krstným otcom bol v obraze španielkeho kráľa vyslanem menom Joan Monroi.“

Esterházy Pál visszaemlékezése ifjúkorára (1635–1653). In ESTERHÁZY, ref. 2, s. 305.

37 MARTÍ – MONOSTORI, ref. 32, s. 124.

38 Takáto evidencia markíza Castañedu, španielskeho vyslanca vo Viedni, uvádzajúca náklady na dary pri príležitosti svadieb a krstov na svadby a krsty, sa nachádza medzi účtami špa- nielskeho štátneho účtovníka (pagador general) Nicolasa Vicente Scorzu: Contaduría Mayor de Cuentas (CMC) 3a época, legajo 949, pliego 52. Pri príležitosti krstu dcéry Mikuláša Esterházyho, Márie Esterházyovej vyslanec odovzdal šperk (joya) v hodnote 726 zlatých (výdavok zaúčtovali 10. februára 1638). Na svadbu palatínovho syna Štefana Esterházyho s Alžbetou Thurzovou zohnal dar za 687 zlatých, výdavok zadministrovali 7. októbra 1638. Na porovnanie je potrebné uviesť, že vyslanec dal napríklad dar „len“ v hodnote 237 zlatých pri príležitosti svadby plukovníka Trauna s jednou z dcér baróna „Beuer“[?], ktorý bol cisárskym radcom (výdavok bol zaúčtovaný 11. augusta 1637). Dar v hodnote 1 578 zlatých priniesol na svadbu Renáty Cecílie Habsburgskej, poľskej kráľovnej. Po tejto udalosti sa na cisárskom dvore objavili knieža Kazimír (neskôr poľský kráľ pod menom Ján II. Kazimír), poľskí vy- slanci a vyslanci Dánska a Benátskej republiky. Castañeda pripravil a odovzdal šperky v hod- note 628 zlatých a 30 grajciarov Hedwige Marie von Sachsen-Lauenburg, ktorá sa v roku 1636 vydala za Annibala Gonzagu, jedného z veliteľov bitky pri Nördlingene (1634), neskôr predsedu Dvorskej vojenskej rady.

k najbližšiemu, úzkemu kruhu panovníka), na druhej strane mohla reprezen- tovať/ stvárniť svoje postavenie v politickej elite kráľovstva pre ostanú aristo- kraciu. Výber pozvaných osôb bol teda ovplyvnený reprezentatívnou potrebou rodu a tento aspekt bol pravdepodobne dôležitejší pri výbere pozvaných osôb než osobné priateľské vzťahy zosnulého (samozrejme medzi pozvanými boli aj blízki príbuzní palatína, jeho priatelia i vedúci členovia jeho okruhu familiárov).

Za diplomatmi na zozname pozvaných osôb nasledujú generálni a provinční predstavení mníšskych reholí a spovedník cisára. Pozvaní boli aj sedmohrad- ské knieža, jeho synovia a najvýznamnejší sedmohradskí politici; po mene Žig- munda Rákócziho ml. (1622 – 1652) sú mená označené (zaškrtnuté alebo pre- čiarknuté), čiže pozvánky boli pravdepodobne odoslané. Zvyšok zoznamu tvoria veľkňazi, kanonici, iné cirkevné osoby, svetskí hodnostári, aristokrati z Uhor- ského kráľovstva, poprední familiári palatína Esterházyho, stolice, potom na- sledujú slobodné kráľovské mestá a nakoniec vdovy po zosnulých aristokratoch a šľachticoch. Dôležitým cieľom pri identifikácii osôb na zozname bolo zistenie postavenia osoby v čase pozvania na pohreb palatína, ako aj pomenovanie vý- znamu spoločenskej pozície okrem politickej funkcie a hodnosti (napríklad vdo- va po krajinskom sudcovi).

Pozvanie stolíc a miest Uhorského kráľovstva, sedmohradského kniežaťa a jeho rodiny, prominentných predstaviteľov sedmohradskej politickej elity pat- rilo tiež k spoločensko-politickej úrovni reprezentácie. Pozvanie tohto okruhu ľudí môžeme považovať za súčasť reprezentácie rodu v rámci aristokratickej elity kráľovstva.

Prameň, ktorý zverejňujeme, sa zachoval ako súčasť fondu rozličných doku-

mentov (Lymbus) v Maďarskom národnom archíve – Krajinskom archíve v Bu-

dapešti. Publikovanie latinského prameňa je podľa pravidiel humanistického

pravopisu a mená sú prepísané podľa dobového znenia.

Pramene

1.Zoznam pozvaných hostí na pohreb Mikuláša Esterházyho, ktorý sa koná 11.

decembra 1645 v jezuitskom kostole v Trnave.

Signatúra prameňa:

Magyar Nemzeti Levéltár Országos Levéltára

E 211 (Lymbus) 164. doboz, (III. series 15. tétel. Országos politika, külföld megyei ren- diség 1542–1700) No. 90.

Originál [fol. 235r]

Nomina Convocatorum ad Solennem Sepulturam Illustrissimi ac Excellentissimi quon- dam Domini Comitis Nicolai Ezterhazi de Galantha Regni Hungariae Palatini, et Aurei velleris equitis etc. pro undecima mensis Decembris Anni 1645 in templo Societatis Jesu Tyrnaviensi celebrandam.

Summus Pontifex

Sua Maiestas Imperatoria

Rex Hispaniarum

Rex Poloniae

Serenissimus Dux Bavariae

Serenissimus Archi dux Austriae Leopoldus

Dicti Principes sunt solummodo certificati, de obitu dicti Domini Comitis, non autem invitati ad sepulturam eiusdem.

Extra Regnum Constituti et vocati per literas Funebrales

Eminentissimus Franciscus Cardinalis Barbarinus[!]

Eminentissimus Cardinalis Harragh

Illustrissimus ac Reverendissimus Nuncius Apostolicus

39 Inocent X. (1574 – 1655), rímsky pápež (1644 – 1655).

40 Ferdinand III. (1608 – 1657), rímsko-nemecký cisár (1637 – 1657), uhorský (1625 – 1657) a český kráľ (1627 – 1657).

41 Filip IV. (1605 – 1665), španielsky kráľ (1621 – 1665); ako Filip III. aj portugalský (1621 – 1640), neapolský a sicílsky kráľ.

42 Vladislav IV. Vasa (1595 – 1648), poľský kráľ (1632 – 1648): v liste datovanom 14. decembra 1645 z Varšavy vyjadril sústrasť, pohrebu sa nemohol zúčastniť. OSzK Kézirattár, Quart. Lat.

759, fol. 2r–v.

43 Maximilián I. (1573 – 1651), bavorský kurfirst (1623 – 1651), jeho odpoveď: 1. december 1645, München. MNL OL P 108, Rep. 71, fasc. 16, fol. 413.

44 Leopold Viliam Habsburský (1614 – 1662), arcivojvoda, v jeho mene odpovedal na list La- dislavovi a Danielovi Esterházyovcom Jacobus Pfendler (11. december 1645, Linz). Z listu vyplýva, že pozvanie na pohreb je datované na 1. novembra 1645. OSzK Kézirattár, Quart.

Lat. 759, fol. 5r–v.

45 Francesco Barberini (1597–1667), kardinál, jeho odpoveď: 30. december 1645, Rím. MNL OL P 108, Rep. 71, fasc. 16, fol. 412.

46 Ernst Adalbert von Harrach (1598 – 1667), kardinál, pražský arcibiskup.

47 Camillo Melzi (1590 –1659), viedenský apoštolský nuncius (1644 – 1652).

[fol. 235v]

Illustrissimus ac Reverendissimus Episcopus Viennensi Princeps

Illustrissimus ac Reverendissimus Episcopus Neostadiensis

Excellentissimus Dominus Legatus Regis Catholici

Excellentissimus Dominus Legatus Venetorum

Excellentissimus Dominus Comes â Trauttmansdorff

Excellentissimus Princeps Lobkovicz

Excellentissimus Princeps â Dietrichstein

servitor obligatissimus Excellentissimus Princeps â Liechtenstein

[D...nicz?]

Excellentissimus Marchio de Castañedo

[!]

Excellentissimus Comes â Tieffenpach

[opravené z Pieffenpach!] servitor et amicus paratissimus

Excellentissimus Comes Slik servitor

Excellentissimus Comes Slavata

servitor Excellentissimus Comes Kevenhiller

Excellentissimus Comes Martineicz

Excellentissimus Comes Gallas Generalis

48 Philipp Friedrich gróf z Breuneru (1597 – 1669), viedenský biskup (1639 – 1669) a tiež po- mocný biskup v Olomouci.

49 Johann Thuanus (1599 – 1666), biskup vo Viedenskom Novom Meste (1640 – 1666).

50 Diego de Aragón (1599 – 1663), knieža z Terranovy, úradujúci španielsky vyslanec vo Viedni (1645 – 1648).

51 Benátsky vyslanec, pravdepodobne Alvise Contarini (1601 – 1684).

52 Gróf Maximilian von Trauttmansdorff (1584 – 1650), od roku 1623 komorník, predseda Taj- nej rady a hlavný dvormajster Ferdinanda III.

53 Václav Eusebius z Lobkovic (1609 – 1677), v roku 1644 zástupca predsedu Dvorskej vojen- skej rady.

54 Maximilián z Dietrichsteina (1596 – 1655), moravský zemský hajtman (1637 – 1648). Jeho odpoveď: 25. november 1645, Salzburg, MNL OL, P 108, Rep. 71, fasc. 16, fol. 410.

55 Gundakar Liechtenstein von Nikolsburg (1580 – 1658), hlavný dvormajster, tajný radca Fer- dinanda III.

56 Nečitateľné.

57 Sancho di Monroy e Zúñiga [po španielsky Sancho de Monroy y Zúñiga] (1578 – 1646), markýz de Castañeda, v rokoch 1633 – 1641 španielsky vyslanec vo Viedni.

58 Rudolf, slobodný pán von Teuffenbach (1582 – 1653), člen Dvorskej vojenskej rady a Tajnej rady, vojenský veliteľ (najvyšší poľný strážmajster, poľný maršal), v roku 1644 počas roko- vaní s Jurajom I. Rákóczim bol cisárskym komisárom s plnou mocou.

59 Heinrich gróf von Schlik (1580 – 1650), komorník, predseda Dvorskej vojenskej rady.

60 Vilém Slavata (1572 – 1652), komorník, tajný radca, predseda Českej komory, český hlavný kancelár.

61 František Krištof von Khevenhüller (1588 – 1650), komorník, tajný radca, cisársky vyslanec na kráľovskom dvore v Madride, hlavný dvormajster českej a uhorskej kráľovnej Anny Márie Habsburskej. V liste datovanom z 21. novembra 1645 z Linzu sa ospravedlnil z pohrebu pre iné dvorské povinnosti. OSzK Kézirattár, Quart. Lat. 759, fol. 6r.

62 Jaroslav Bořita z Martinic (1582 – 1649), hlavný kancelár Českého kráľovstva (1644 – 1651).

63 Matej (Matthias) Gallas (1584 – 1647), gróf z Campa a vojvoda z Lucery, titulárny komorník

Excellentissimus Comes â Manczfeld[!] Gen. Jaurien[sis].

Excellentissimus Comes â Svarczenburgh

Gener. Varastiensis Illustrissimus Comes Kurcz

Illustrissimus Comes Piekkertman[!]

Illustrissimus Comes Pucham Supremus Camerarius

Illustrissimus Comes â Questembergh

Illustrissimus Comes â Pucham Generalis

Illustrissimus Comes â Verdenghber

Illustrissimus Comes Kolourat Praeses Camerae Aulicae

Illustrissimus Comes Christophorus Pramir Senior

Illustrissimus Comes â Trautson

Illustrissimus Comes â Rottal

Illustrissimus Comes â Magno

[fol. 236r]

Illustrissimus Comes Taifel

a tajný radca (1639 – 1647) Ferdinanda III.

64 Gróf Filip III. (V.) von Mansfeld-Vorderort (1589 – 1657), vojenský veliteľ v čase trid- saťročnej vojny, neskôr poľný maršal a kapitán Rábskej pevnosti.

65 Georg Ludwig Graf zu Schwarzenberg, hlavný kapitán slavónskej pohraničnej pevnosti vo Varaždine [Chorvátsko] (1631 – 1647). Ďakujeme Andrásovi Péter Szabóovi za pomoc pri identifikácii.

66 Ferdinand Žigmund Gróf Kurz von Senftenau (1562 – 1659), ríšsky vicekancelár, o ňom bližšie: STÖGMANN, Arthur. Ferdinand Sigmund Graf Kurz von Senftenau (1562–1659).

Reichsvizekanzler und Stadtherr von Horn. In Waldviertler Biographien, Bd. 1, Horn-Waid- hofen an der Thaya, 2001, s. 41 – 62.

67 Ján Matej Prücklmayr, slobodný pán z Goldeggu, tiež: Prickhelmayer (1589 – 1656), dvorský vicekancelár (1637 – 1656) a tajný radca (1640 – 1656) cisára Ferdinanda III.

68 Ján Rudolf von Puchheim (1600 – 1651), ríšsky dvorský radca a najvyšší komorník cisára Ferdinanda III.

69 Gerhard von Questenberg (1586 – 1646), člen Tajnej rady na viedenskom dvore a viceprezi- dent Dvorskej vojenskej rady. V roku 1636 sa stal cisárskym regentom v Dolnom, Hornom Rakúsku a Uhorsku.

70 Ján Krištof III. von Puchheim (1605 –1657), cisársky poľný maršal, veliteľ cisárskej armády v povstaní Juraja I. Rákocziho.

71 Ján Krstiteľ Verda z Werdenbergu (1582 – 1648), ríšsky gróf, tajný radca, dolnorakúsky dvorský kancelár.

72 Henrich Kolowrat-Liebsteinsky (1569 – 1646), gróf, komorník Ferdinanda III. (1635 – 1646).

73 Pisári často nepoznali dané osoby, pri prepisovaní mien preto neraz vznikali chybné mená.

Takto sa stal z Breunera Pramir. Seifried Christoph von Breuner (1569 – 1651), slobodný pán zo Stübingu. Člen Tajnej rady Ferdinanda II., bývalý predseda Dvorskej komory.

74 Ján František von Trautson (1609 – 1663), dolnorakúsky miestodržiteľ, tajný radca Ferdinan- da III. (1644 – 1663).

75 Ján Rottal (1605 – 1674), moravský zemský kapitán, komorník Ferdinanda III.

76 Ján Jakub Magno (1580 – [?]), dvorský poštmajster.

77 Gróf Krištof Adolf Teufel von Guntersdorf (1599 – 1650) alebo Oto Teufel von Guntersdorf

Illustrissimus Comes Loldstain

Illustrissimus Comes â Starembergh

Illustrissimus Comes â Salmis

Illustrissimus Comes Kupfstainer[!]

Illustrissimus Comes Gabriel Sereni

Illustrissimus ac Magnificus Selhard

Admodum Reverendus Pater Vice Generalis Societatis IESV

Generalis Franciscanorum Ordinis

Provincialis Ordinis Franciscanorum utriusque

Congregatio Beatae Mariae Virginis Assumptae Vienne

Pater Lamermain

Civitas Neostadiensis

Civitas Pinkiensis

Civitas Aisenstadiensis

(1589 – 1673), obaja boli komorníci Ferdinanda II.

78 Pravdepodobne gróf Juraj Achát Losenstein (1597 – 1653), komorník Ferdinanda III.

79 Henrich Viliam Starhemberg (1593 – 1675), hlavný dvorský maršal, titulárny komorník Fer- dinanda III.

80 Július II., gróf zo Salmu a Neuburgu (1600 – 1654), komorník Ferdinanda II., najvyšší morav- ský sudca a moravský zemský hejtman.

81 Ján Ľudovít, gróf z Kuefsteinu (1582 – 1656), tajný radca a komorník Ferdinanda III., zemský kapitán v Hornom Rakúsku.

82 Gabriel Serényi z Kis Serény (1598 – 1664), gróf, moravský zemský kapitán, od roku 1651 komorník Ferdinanda III.

83 Bartolomej Schelhart (Ján Bartolomej Schöllhardt), radca a tajomník Dvorskej komory, bol platený z bližšie neznámeho dôvodu z prostriedkov Uhorskej komory. FALLENBÜCHL, Zoltán. Állami (királyi és császári) tisztviselők a 17. századi Magyarországon. Budapest:

Osiris Kiadó, 2002, s. 276. ISBN 9632004582.

84 Vincenzo Carafa, S.J. (1585 – 1649), vicegenerál rádu jezuitov.

85 Juan Marinero de Madrid (1639 – 1645) alebo Giovanni Mazzara (1645 – 1648), generál františkánskeho rádu.

86 Paulus von Tauris († 1667), provinciál františkánov v rokoch 1643 – 1646 a tirolský pro- vinciál františkánov Friedrich Gailer (1600 – 1657). HERCOG, Placidus. Cosmographia Austriaco-Franciscana, seu exacta descriptio provinciae Austriae ordinis minoris S. Fran- cisci strictioris observantiae : Sub Nomine & Patrocinio S. Bernardini Senensis Authoritate Nicolai V. pont. Max. Clementia Friderici III. Rom. Imp. a Joanne Capistrano Post Partum Virgineum Anno MCCCCLI (1451) fundatae. Pars Prior, Ortus et Progressus, Conventuum- que omnium tam Fratrum quam alia memoratu digniora ex Archivis, Protocollis ... congesta exprimuntur. Coloniae Agrippinae: Typis haeredum Francisci Metternich, 1740, s. 89 – 90. Za pomoc pri identifikácii ďakujeme doc. hab. Istvánovi Fazekasovi (Univerzita Loránda Eötvö- sa Budapest) a páterovi Viliamovi Stefanovi Dócimu OP (Archív františkánov vo Viedni).

87 Provinciál Kongregácie Blahoslavenej Panny Márie vo Viedni.

88 Wilhelm Lamormain (1570 – 1648), cisársky spovedník, predstavený rádu jezuitov v Rakús- ku.

89 Viedenské Nové Mesto.

Transylvanienses, et ex Partibus Regni Hungariae Superioribus

Illustrissimus Princeps Transylvaniae

Illustrissimus Princeps Transylvaniae Junior

Illustrissimus Sigismundus Rakoczi Junior

Magnificus Dominus Sigismundus Kornis

Magnificus Dominus Stephanus Haller

Illustrissimus Dominus Stephanus Bethlen

Magnificus Dominus Sigismundus Loniay

Magnificus Dominus Stephanus Tököli

Magnificus Dominus Franciscus Redei

[fol. 236v]

Magnificus Dominus Ladislaus Barkoczi

Magnificus Dominus

Vesseleni

Magnificus Dominus Bernardus Nyari

Magnificus Dominus Adamus Karoli

G[e]n[e]r[o]sus Dominus Matthias Andrasi

92 Juraj I. Rákóczi (1593 – 1648), sedmohradské knieža (1630 – 1648).

93 Neskorší Juraj II. Rákóczi (1621 – 1660), syn Juraja I. Rákócziho a Zuzany Lórántffyovej, sedmohradský vojvoda.

94 Žigmund Rákóczi (1622 – 1652), syn Juraja I. Rákócziho a Zuzany Lórántffyovej, v rokoch 1647 – 1649 hlavný župan Boršodskej stolice.

95 Žigmund Kornis (cca 1578 – 1648), hlavný župan Biharskej stolice, radca Juraja I. Rákóczi- ho.

96 Štefan Haller (1591 – 1657), hlavný župan stolice Küküllő (Târnava, Rumunsko), dôverný človek Juraja I. Rákócziho, krajinský generál.

97 Štefan Bethlen (1582 – 1648), hlavný župan Marmarošskej a Hunyadskej stolice. FALLEN- BÜCHL, ref. 82, s. 53.

98 Žigmund Lónyay (cca 1593 – 1653), berežský hlavný župan. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 181.

99 Štefan Thököly (1581 – 1651), prísediaci kráľovskej tabule.

100 František Rhédey (cca 1613 – 1667), radca Juraja I. Rákócziho, syn Františka Rhédeyho, varadínskeho hlavného kapitána a Kataríny Károlyiovej.

101 Ladislav Barkóczy (1601 – 1659), podžupan Zemplínskej stolice a kapitán v Kalló. Pozri:

KOROKNAY, Gyula. Kállói kapitányok. A Szabolcs-Szatmár-Bereg Megyei Levéltár Kiad- ványai III. Tanulmányok 13. Nyíregyháza: Szabolcs-Szatmár-Bereg Megyei Levéltár, 2006, s. 67 – 72. ISBN 9637240624. http://www.szabarchiv.hu/drupal/sites/default/files/SZSM_

Tan_13_Koroknay_2006.PDF.

102 Nad riadkom: Illustrissimus Comes [najosvietenejší gróf].

103 František Wesselényi (1605 – 1667), gróf z Hadadu a Murána, kapitán Fiľakovského hradu.

S Mikulášom Esterházym bol vo vzdialenom príbuzenstve, jeho matka bola sesternicou Uršu- li Dersffyovej, prvej manželky Esterházyho. patril k „Esterházystom“, teda pokračovateľom politiky Mikuláša Esterházyho.

104 Bernard Nyáry, kapitán v Kalló [Maďarsko], švagor Žigmunda Lónyayho.

105 Adam Károlyi (1618 – 1661), hlavný župan Satmárskej stolice. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 150.

106 Matej Andrássy (1590 – 1654), kapitán hradu Krásna Hôrka [?].

Generosus Dominus Georgius Czernel

Generosus Dominus Thomas Debreczeni

Generosus Dominus Stephanus Szeredi

Generosus Dominus Stephanus Deveni

Generosus Dominus Blasius Kekedi

Generosus Dominus Caspar Tassi

Generosus Dominus Josa Zoltan

Generosus Dominus Milich

Regnicolae

Domini Prelati

Illustrissimus Reverendissimus Archiepiscopus Strigoniensis

Illustrissimus Reverendissimus Archiepiscopus Colocensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Agriensis

Reverendissimus Dominus Cancellarius

107 Juraj Chernel (†1649), familiár Juraja I. Rákócziho. SZABÓ, András Péter. Forgách (III.) Zsigmond levelezése Lippay Györggyel (1639–1644). In Collectanea Sancti Martini. A Pan- nonhalmi Főapátság Gyűjteményeinek Értesítője 3., 2015, s. 260. ISSN 2064-4205.

108 Tomáš Debreczeni (1570 – 1650), prefekt uhorských majetkov sedmohradského vojvodu Juraja I. Rákócziho. Viac k nemu pozri: DEBRECZENI-DROPPÁN, Béla. Egy gazdasági szakember a 17. századból : Debreczeni Tamás élete és működése. In Fons XI., 2004, 3. sz., s. 447 – 501. ISSN 1588-0516.

109 Štefan Serédi z Görcsönu (†1657), v čase pohrebu hlavný župan stolice Kraszna [Rumunsko].

Viac pozri: SZABÓ, András Péter. Egy felső-magyarországi katolikus főúr pengeélen:

Forgách (III.) Zsigmond levelezése I. Rákóczi György erdélyi fejedelemmel (1644–1645). In Collectanea Sancti Martini. A Pannonhalmi Főapátság Gyűjteményeinek Értesítője 2., 2014, s. 324 – 325. ISBN 9786155576089

110 Štefan Dévényi z Meliaty († pred 1648), vyslanec na krajinskom sneme v Bratislave za Šarišskú stolicu v rokoch 1646/1647. GUSZAROVA, ref. 17, s. 121.

111 Blažej Kékedi (†1658), hornouhorský vojenský sudca. Informáciu nám poskytol Dr. András Péter Szabó (Historický ústav Maďarskej akadémie vied).

112 Gašpar Tassi, tajomník a familiár na dvore Mikuláša Esterházyho. DUCHOŇOVÁ, ref. 1, s. 183, 192, 248 a i. V rokoch 1630 – 1638 tajomník a radca Spišskej komory, v roku 1638 sa kvôli vysokému veku vzdal funkcie, penzionovaný úradník Spišskej komory na dôchodku.

FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 322.

113 Zoltán Jósa, satmársky vicekapitán. Pri identifikácii nám pomohol Dr. András Péter Szabó (Historický ústav Maďarskej akadémie vied).

114 Milich[?]. Ide pravdepodobne o Petra Melitha alebo Juraja Melitha, obaja sa zúčastnili kra- jinského snemu v Bratislave v rokoch 1646/1647. GUSZAROVA, ref. 17, s. 118.

115 Juraj Lippay (1600 – 1666), v čase pohrebu ostrihomský arcibiskup, kráľovský kancelár a hlavný župan Ostrihomskej stolice. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 178.

116 Ján Telegdi (1574 – 1647), kaločský biskup. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 323.

117 Juraj Jakusics (1609 – 1647), jágerský biskup a hlavný župan Hevešskej stolice. FALLEN- BÜCHL, ref. 82, s. 144.

118 Juraj Szelepcsényi (1595 – 1685), vesprímsky biskup a hlavný župan Vesprímskej stolice, kráľovský kancelár. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 308.

Reverendissimus Dominus Episcopus Jauriensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Transylvaniae

Reverendissimus Dominus Episcopus Varadiensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Zagrabiensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Nitriensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Quinqueecclensiensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Chanadiensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Vaciensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Sirmiensis

Reverendissimus Dominus Archiabbatus S[ancti] Martini

[fol. 237r]

Reverendissimus Dominus Episcopus Tininiensis

Reverendissimus Dominus Episcopus Cracoviensis

Paulus Raskai

Capitula Conventus et Personae Ecclesiasticae

Capitulum Strigoniense

Capitulum Nitriense

Capitulum Posoniense

Capitulum Jauriense

Capitulum Castriferrei

Capitulum Zagrabiense

Conventus de Lelesz

119 Juraj Draskovich (1599 – 1650), rábsky biskup a hlavný župan Rábskej stolice.

120 Štefan Simándi, sedmohradský biskup a lelesský prepošt.

121 Ladislav Hosszútóthy, varadínsky biskup (1633 – 1646).

122 Martin Bogdán, záhrebský veľkoprepošt/biskup (1643 – 1647).

123 Ján Püsky (1597 – 1657), nitriansky biskup a hlavný župan Nitrianskej stolice.

124 Juraj VIII. Széchényi, päťkostolský biskup (1644 – 1648).

125 Žigmund Zsongor, čanádsky biskup (1644 – 1648).

126 Michal Kopcsányi, vacovský biskup (1644 – 1646).

127 Benedikt Kisdy (1598 – 1660), sriemsky biskup (1644 – 1646).

128 Matej Pálffy (1602 – 1646), hlavný opát benediktínov. Na krajinskom sneme v Bratislave v roku 1638 bol poverený obnovením benediktínskej rehole. Tú obnovil v pohraničnej pev- nosti v Pannonhalme.

129 Kninský biskup, post však bol v danom období neobsadený.

130 Piotr Gembicki, krakovský biskup (1642 – 1657).

131 Ostrihomská sídelná kapitula.

132 Nitrianska sídelná kapitula.

133 Bratislavská kolegiátna (združená) kapitula.

134 Rábska sídelná kapitula.

135 Kolegiátna (združená) kapitula vo Vasvári.

136 Sídelná kapitula v Záhrebe.

137 Za lelešské prepoštvo odpovedal na pozvánku lelešský prepošt Štefan Simándi (Leles, 3. ok-

Conventus S[ancti] Benedicti

Conventus Turocziensi

Reverendus Dominus Rohonczi

Reverendus Dominus Palfalvai

Reverendus Dominus Hoffmani

Reverendissimus Dominus Kisdi Praepositus

Reverendus Dominus Lonyai

Reverendus Dominus Marcus Senkviczi

Reverendus Dominus Vardai

Reverendus Dominus Jacobus Feier

Illustrissimus Comes Judex Curiae Regiae

Illustrissimus Comes Banus

Illustrissimus Comes Vaivoda Crauoviensis

[fol. 237v]

Illustrissimus Dominus Cancellarius Regni Poloniae

Illustrissimus Dominus Kazanowsky

Illustrissimus Dominus Tarnosky [!]

tóber 1645), szentkereszti prepošta Jána Benkesa posiela na pohreb: OSzK Kézirattár, Quart.

Lat. 759, fol. 10r-v.

138 Konvent benediktínov v Mănăstirea [Rumunsko].

139 Turčianske prepošstvo Blahoslavenej Panny Márie.

140 Štefan Rohonczi, opát, volený čanádsky biskup.

141 Ján Pálfalvai (1603 – 1663), opát v Tapolca [Maďarsko], jágerský veľkoprepošt.

142 Pavol Hoffmann (1614 – 1659), ostrihomský kanonik.

143 Benedikt Kisdy (cca 1598 – 1660), srímsky biskup.

144 Andrej Lónyay, ostrihomský kanonik.

145 Marek Senkvici, ostrihomský kanonik.

146 [?]Michal Kisvárdai, ostrihomský kanonik.

147 Jakub Fejér, ostrihomský kanonik.

148 Juraj Drugeth z Humenného, krajinský sudca (1636 – 1645).

149 Ján Draskovits, chorvátsky bán (1640 – 1646).

150 Gróf Stanisław Lubomirski (1583 – 1649), najvyšší predkrájač a čašník Poľského kráľov- stva, generálny starosta a krakovský vojvoda. Na základe jeho podpisu (27. december 1645, Kolbuszova) „Palatinus et G. C. Cracoviensi”, OSzK Kézirattár, Quart. Lat. 759, fol. 4r–v, nezúčastnil sa pohrebu.

151 Knieža Juraj (Jerzy) Ossoliński (1595 – 1650), poľský diplomat a vysoký kráľovský hodnos- tár, ríšske knieža, od roku 1643 kancelár Veľkej koruny, vicepokladník a i. Nemohol sa osob- ne zúčastniť pohrebu, jeho list s odpoveďou: Varšava, 9. december 1645. OSzK Kézirattár, Quart. Lat. 759, fol. 3r–v.

152 Adam Kazanowski (1599 – 1649), poľský kráľovský hodnostár (stolník Veľkej koruny, ko- runný vicekomorník, maršal snemu a i.), osobný priateľ poľského krála Vladislava IV. Vasu.

153 Jan Tarnowski (1585 – 1669), prvý kanonik z Cuiavie, Przemysle, Varmie a Varšavy, kra- kovský arcidiakon z roku 1640, tajomník Vladislava IV Vasu a arcibiskupa z Leopoli z roku

Illustrissimus C[omes] Dominus Stephanus Palffy

Illustrissimus C[omes] Dominus Paulus Palffy

Illustrissimus Comes Joannes Palffy

Illustrissimus Comes Adamus Bottiani

Illustrissimus Comes Stephanus Chaky

Illustrissimus Comes Ladislaus Chaky

Illustrissimus Comes Adamus Forgacz

Illustrissimus Comes Nicolaus â Zrinio

Illustrissimus Comes Petrus â Zrinio

Illustrissimus Comes Franciscus Nadasdi

Illustrissimus [!] Comes Caspar, Gabriel et Georgius Illeshazi

Illustrissimi Comites Georgius, Gabriel et Emericus Erdődi

1654. Za informáciu ďakujeme Dr. Dorote Gregorowitz (Sliezska univerzita Katowice).

154 Štefan Pálffy vo svojej odpovedi (26. november 1645, Viedeň) sa ospravedlnil kvôli choro- be. OSzK Kézirattár, Quart. Lat. 759, fol. 6v. Štefan Pálffy (1585/86 – †Wien 29. 5. 1646), uhorský kráľovský platený radca, bývalý župan Bratislavskej stolice (1600 – 1640), strážca koruny (1608 – 1625) a hlavný kapitán Nových Zámkov a oblastí banských miest. FALLEN- BÜCHL, ref. 82, s. 227.

155 Pavol Pálffy (1592 – 1653), predseda Uhorskej komory (1626 – 1646), kráľovský dvor- majster, hlavný župan Bratislavskej stolice. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 227.

156 Ján Pálffy (†1646), strážca koruny, kráľovský radca a uhorský kráľovský radca, kráľovský hlavný komorník, hlavný župan Komárňanskej stolice. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 226.

157 Adam I. Batthyány (1610 – 1659), zadunajský hlavný kapitán a hlavný kráľovský stolník, patril k „Esterházystom“, teda pokračovateľom politiky Mikuláša Esterházyho.

158 Štefan Csáky (1603 – 1662), hlavný župan Spišskej stolice, taverník.

159 Ladislav Csáky (†1655), kapitán hradu Pápa, dolnouhorský hlavný kapitán a kráľovský radca, hlavný župan Zvolenskej stolice. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 66.

160 Adam Forgách (1601 – 1681), hlavný župan Novohradskej stolice, sečiansky hradný kapitán, gróf a kráľovský radca, kráľovský hlavný pohárnik, novozámocký kapitán a preddunajský hlavný kapitán. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 100.

161 Mikuláš Zrínsky (1620 – 1664), chorvátsky a uhorský básnik, politik, vojvodca, kráľovský hlavný stajník (1628 – 1664). V čase pohrebu (od 20. októbra 1645) aj hlavný župan Zalian- skej a Šomoďskej stolice. Pozri FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 371.

162 Peter Zrínsky (1621 – 1671), syn Juraja Zrínskeho, chorvátskeho bána a Magdalény Széchyovej, otec Heleny Zrínskej. Neskorší Chorvátsky bán (1665 – 1670) a účastník Wesselényiho sprisahania.

163 František (II.) Nádasdy (1622 – 1671), hlavný župan Vašskej stolice a kráľovský radca.

FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 207.

164 Gašpar, Gabriel a Juraj Illésházyovci. Gašpar Illésházy (1593 – 1648), hlavný župan Trenčian- skej, Liptovskej a Oravskej stolice; manžel Heleny Thurzovej, dcéry palatína Juraja Thurzu a Alžbety Czoborovej. Gabriel Illésházy (1622 – 1667) a Juraj Illésházy (†1684), synovia Gašpara Illésházyho a Heleny Thurzovej. FALLENBÜCHL, ref. 82, s. 141.

165 Juraj, Gabriel a Imrich Erdődyovci, synovia Krištofa Erdődyho a Barbory Thurzovej, dcéry palatína Juraja Thurzu a Alžbety Czoborovej. Juraj Erdődy (1614 – 1663), hlavný župan Varaždínskej stolice a kráľovský radca. Gabriel Erdődy (1615 – 1650), cisársky komorník na dvore Ferdinanda II., kráľovský radca. Imrich Erdődy (†1690), cisársky komorník na dvore