Na ceste k vojenskej intervencii. Pražská jar a vedenie strany v Ma ď arsku

Rok 1968

– 50 rokov po...

VEDA, vydavateľstvo SAV Historický ústav SAV

Bratislava 2019

Na ceste k vojenskej intervencii. Pražská jar a vedenie strany v Ma ď arsku

M I K L Ó S M I T R O V I T S

Historikov už dávnejšie zaujíma otázka, akým spôsobom dospela Maďarská socialistická robotnícka strana (MSZMP – Magyar Szocialista Munkáspárt) pod vedením Jánosa Kádára od počiatočnej podpory Alexandra Dubčeka a česko- -slovenskej jari 1968 k súhlasu s tým, aby sa Maďarská ľudová armáda spolu s vojskami Varšavskej zmluvy zúčastnila vojenskej intervencie proti Českoslo- vensku. Tá napokon znamenala koniec pre československé reformné procesy.

V nasledujúcej kapitole predstavíme najvýznamnejšie míľniky vtedajších uda- lostí.

Maďarské a československé hospodárske reformy šesťdesiatych rokov mali množstvo spoločných čŕt. Včase, keď sa Alexander Dubček dostal do čela KSČ bolo už zrejmé, že maďarské ačeskoslovenské reformy sa podstatne odlišujú.

Československé reformné procesy známe i pod názvom Pražská jar, vznikli ako následok destalinizácie, ktorá bola ukončená v roku 1956. Dubčeka podporo- vala celá československá verejnosť, ktorá vyvíjala tlak na vedenie strany. Dub- ček nemohol politizovať vylúčením verejnosti a preto nemohol izolovať reformy od spoločenských vplyvov. V Maďarsku sa však do istej miery dokázalo presadiť destalinizáciu. Drvivá väčšina spoločnosti sa zmierila s pomermi po roku 1956 a nielenže súhlasila so situáciou, ale došlo aj k akémusi „vyrovnaniu“ s kádá- rovským vedením. Reformy prebiehali v konsolidovaných podmienkach, bez spoločenského tlaku a ich smerovanie a tempo záviselo výlučne od politického vedenia.

T a n d e m D u bče k – K á d á r

Dubček bol vymenovaný 5. januára 1968 za prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ. Prvá cesta čerstvo zvolených členov vedenia strany viedla ako obvykle do Moskvy. Pred tým, ako by sa však Dubček vybral do Moskvy, ozná- mil Kádárovi, že by s ním chcel rokovať. K stretnutiu Dubčeka a Kádára došlo v dňoch 20. – 21. januára 1968 v Palárikove a v Komárne. Skutočnosť, že Dubček uprednostnil Kádára pred Brežnevom, bola vyjadrením nedôvery českosloven- ského vedenia k Moskve a zároveň signálom dôvery k Budapešti. Zároveň aj pre maďarského lídra strany to bola výborná príležitosť, aby mohol zaujať vlastné stanovisko kčeskoslovenským udalostiam a tiež dúfal, že bude mať vplyv na Dubčeka.

Kádára zaujímali predstavy nového prvého tajomníka ÚV KSČ, pretože si robil starosti kvôli správam prichádzajúcim zo susedných krajín. Prvé stretnutie prebiehalo v znamení oboznámenia sa so situáciou. Kádár zhrnul svoje dojmy nasledovne: „Je správne, že sme prijali návrh súdruha Dubčeka, bol to otvorený a úprimný rozhovor medzi štyrmi očami. Súdruh Dubček je zdravo, triezvo a zodpo- vedne uvažujúci komunista, ktorý zápasí s problémami.“⁴²⁹

Po moskovskej ceste Dubčeka ⁴³⁰ došlo 4. februára 1968 k opätovnému stretnu- tiu Kádára s Dubčekom. Československý politik oznámil, že koncom marca bude hotový Akčný program KSČ. Kádár ho upozornil, že „majú byť na pozore, pre- tože už každý u nich vytvára akčný program“. O dva dni neskôr na zasadaní poli- tického výboru MSZMP taktiež vyjadril názor, že viaceré spoločenské skupiny majú programy, ktoré ďaleko prekračujú hranice súčasných názorov ÚV KSČ.

Kádár a Dubček sa však zároveň zhodli na tom, že „podmienky pre budúce rozvíja- nie československo-maďarských vzťahov a spolupráce sú priaznivé.“⁴³¹ Kádár na záver pozval Dubčeka do Budapešti. Prvý tajomník ÚV KSČ navrhol, aby ešte v prie- behu roku 1968 obnovili československo-maďarskú Zmluvu o priateľstve, spo- lupráci a vzájomnej pomoci, ktorej platnosť mala vypršať v roku 1969. Zastával názor, že podpísanie novej zmluvy by vyjadrovalo úzku spoluprácu medzi Čes- koslovenskom a Maďarskom.⁴³² Kádár v tom čase ešte nesúhlasil s predĺžením československo-maďarskej zmluvy, onedlho však zmenil svoj postoj. Vyjadril československému vedeniu svoju podporu a zastával názor, že aj ostatné socia- listické krajiny budú zdieľať stanovisko maďarského a sovietskeho vedenia o udalostiach prebiehajúcich vČeskoslovensku.⁴³³

Kádár vnímal Dubčeka bez predsudkov a považoval ho za nádejného politika.

Dubček bol oveľa otvorenejší ako Novotný, vyznal sa v slovenských pomeroch a vedel aj trochu po maďarsky. Kádár tiež dúfal, že Dubček dokáže korigovať nedostatky predošlej ekonomickej reformy a má pod kontrolou skupinu, ktorá žiada politické zmeny. Ak by sa mu podarilo presadiť svoje zámery, vytvorilo by to priaznivé medzinárodné podmienky pre prijatie maďarských reforiem z 1.

januára 1968.

429 Magyar Nemzeti Levéltár Országos Levéltár, Budapest (ďalej MNL OL), M-KS 288. f.

47/743 Podobnú charakteristiku predniesol na zasadaní politického výboru ÚV KSSZ 18.

januára 1968 aj sovietsky veľvyslanec v Prahe Stepan Červonenko. „Súdruh Dubček je bezpochyby čestný, verný človek, oddaný priateľ Sovietskeho zväzu.“ Cit. podľa PICHOJA, Ru- dolf Germanovič. Csehszlovákia, 1968. Moszkvai nézőpontból, az SZKP dokumentumai alapján. In Múltunk, 1998, r. 43, č. 1. s. 3– 41.

430 Stretnutie sa uskutočnilo 29. – 30. januára 1968. Generálny tajomník ÚV KSSZ Leonid Brežnev ubezpečil československé vedenie o svojej plnej podpore. Dokument o rokova- niach pozri: VONDROVÁ, Jitka –NAVRÁTIL, Jaromír a kol. Mezinárodní souvislosti česko- slovenské krize 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červenec 1968. Brno : Ústav pro soudobé dějiny AV ČR a nakl. Doplněk, 1995, s. 39– 43.

431 NA, KSČ-ÚV-02/1. sv. 60. a. j. 67; MNL OL, M-KS 288. f. 5/445.

432 MNL OL, M-KS 288. f. 5/445.

433 NA, KSČ-ÚV-02/1, sv. 60, a. j. 67.

„ . . . b e r t e d o ú v a h y n a š e s k ú s e n o s t i s k o n t r a r e v o l ú c i o u v r o k u 1 9 5 6 ! “

Prvé vážne problémy vznikli 5. apríla 1968 po prijatí Akčného programu ÚV KSČ, o ktorom sa Dubček zmienil už na februárovom stretnutí. Dokument dostali do rúk aj vedúci predstavitelia socialistických krajín, teda aj Kádár. Lídri členských krajín Varšavskej zmluvy sa dohodli na spoločnom stanovisku, podľa ktorého Akčný program obsahoval také radikálne zmeny, s ktorými nemohli súhlasiť.

Z tohto dôvodu sa 23. marca uskutočnila porada vedúcich predstaviteľov strán v Drážďanoch. Ďalším podnetom pre samit boli správy o údajnom pláne odvo- lania Novotného, ktorý zatiaľ od konca januára naďalej zostával vo funkcii pre- zidenta.⁴³⁴

Politický výbor MSZMP sa so vzniknutou situáciou zaoberal na svojom zasa- daní 19. marca. Kádár skonštatoval, že „Česi veľmi nenaliehajú, aby došlo k roko- vaniam v Drážďanoch. Čo sa týka mňa, ak mi súdruh Dubček pošle správu, stretneme sa.“ Vedenie v Budapešti zastávalo názor, že jednak maďarská delegácia nedo- káže ovplyvniť Ulbrichta a Gomułku a ani Československo nepodporuje túto schôdzu. Taktiež argumentoval, že zasadanie pléna ŮV KSČ sa malo uskutočniť už o tri alebo štyri dni a plán prijatia Akčného programu bola hotová vec, takže československé vedenie sa už nedalo presvedčiť o tom, aby zmenilo svoj postoj.

Po diskusii dospel Kádár k záveru, že „nezasiahneme do vnútorných záležitostí Čes- koslovenska a nenavrhneme im žiadne stanovisko (...) povedzme súdruhovi Brežne- vovi, že sme za stretnutie, ale nie sme z neho nadšení a tiež sme skeptickí (...) nedá sa síce zasiahnuť do českých udalostí, môžeme však podporiť ich ďalší vývoj .“⁴³⁵ Kádár v rovnaký deň večer zavolal Brežnevovi, že vedenie MSZMP síce nevidí zmysel stretnutia v Drážďanoch, každopádne sa ho však zúčastní.⁴³⁶

Medzičasom (20. marca) odstúpil Antonín Novotný z úradu prezidenta. Na druhý deň sa zišiel politický výbor ÚV KSSZ a rozhodol o prijatí konkrétnych opatrení pre zastavenie československých reformných procesov.⁴³⁷ Generálny tajomník sovietskej strany vyhlásil, že „k vyriešeniu tejto otázky treba každopádne detailne premyslieť jednotlivé kroky, myslíme tým aj použitie rovnakého riešenia, ako v prípade Maďarska.“ Alexander Šelepin v tejto súvislosti poznamenal, že na stretnutí v Drážďanoch „by bolo istotne vhodné, keby Kádár pripomenul Čechom 434 O pozadí zvolania samitu pozri : BÉKÉS, Csaba. Kádár János és a prágai tavasz. In Bes-

zélő, 2008, roč. 13, č. 7–8,. s. 97–113. ; HUSZÁR, Tibor. 1968. Prága – Budapest – Moszkva.

Kádár János és a csehszlovákiai intervenció. Budapest : Szabad Tér, 1998, s. 26–33. Brež- nev presviedčal Kádára niekoľko týždňov o potrebe zvolania tohto stretnutia. Maďarský stranícky líder sa práve naopak usiloval zmierniť vzniknuté napätie. Drážďany napokon navrhol sám Dubček ako „neutrálne miesto“.

435 MNL OL, M-KS 288. f. 5/451.

436 MNL OL, M-KS 288. f. 47/743.

437 PICHOJA, Rudolf Germanovič. Sovetskij Sojuz : istorija vlasti : 1945 – 1991. Novosibirsk : Sibirskij chronograf, 2000, s. 276.

maďarské udalosti.“⁴³⁸ Predseda Ministerskej rady Alexej Kosygin tiež mieril na udalosti v roku 1956, keď upozornil na to, že „treba nájsť nové sily, na ktoré by sme sa mohli spoľahnúť.“

Po týchto udalostiach sa 23. marca zišli vedúci predstavitelia šiestich strán v Drážďanoch. Vedenie KSČ zastávalo jednotné stanovisko v otázke českoslo- venských reformných procesov – a to nielen Dubček, Jozef Lenárt a Drahomír Kolder, ale aj Vasil Biľak, ktorý bol známy ako veľký zástanca ZSSR. Gomułka mal plamenný prejav o tom, že „kontrarevolúcia sa voľne šíri po Československu“, kým Brežnev predniesol rovnakú kritiku reformného krídla KSČ, aká odznela aj na zasadaní politického výboru KSSZ.

Kádár bol v porovnaní s nimi distingvovanejší, vystupoval skôr ako obhajca Československa voči bojovne naladeným východonemeckým a poľským poli- tickým predstaviteľom. Najprv sa poďakoval Dubčekovi za jeho prejav a potom vyhlásil, že čo sa týka vnútorných pomerov v československej strane, „právo priniesť rozhodnutia majú československí súdruhovia a my sa do toho nechceme a ani nedokážeme miešať.“⁴³⁹ Taktiež poznamenal, že „dôležité udalosti odohrávajúce sa v niektorej zo socialistických krajín úzko súvisia s vnútornými záležitosťami ostatných socialistických krajín.“ Z tejto tézy vyvodil záver, že „musíme si navzájom pomáhať a spolupracovať“, preto považoval za dôležité, aby Maďarsko prejavilo solidaritu voči súčasnému československému vedeniu. Aby päť strán mohlo podporiť KSČ, musia mať presné informácie o tom, čo sa deje vČeskoslovensku. Kádár chcel teda vysvetliť, prečo došlo k stretnutiu v Drážďanoch, zároveň však z jeho výro- kov cítiť snahu odviesť pozornosť od skutočnosti, že československé vedenie sa vlastne ocitlo pred akýmsi „tribunálom“.

V súlade s výrokmi, ktoré odzneli na schôdzi politického výboru KSSZ, sa Kádár zmienil aj o skúsenostiach Maďarska v roku 1956. Zdôraznil, že maďarská strana ešte v žiadnom kontexte nepoužila pojem „kontrarevolúcia“ v súvislosti s vývo- jom vČeskoslovensku. Podľa maďarského vedenia totiž aktuálna situácia v tejto krajine veľmi pripomínala maďarský vývoj od februára do októbra 1956 „kedy ešte nešlo o kontrarevolúciu (...) U nás v Maďarsku sa až do 23. októbra nevyskytli žiadne kontrarevolučné elementy.“ V súvislosti s Imrem Nagyom poznamenal, že 438 Rozsiahle úryvky zo zápisnice cituje po maďarsky: HUSZÁR, Tibor. 1968. Prága – Buda-

pest – Moszkva. Kádár János és a csehszlovákiai intervenció, c. d., s. 42–50.

439 Kádárov prejav v Drážďanoch cituje takmer v plnom znení: VONDROVÁ, Jitka – NAVRÁ- TIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti československé krize 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červe- nec 1968, c. d., s. 96–99, záznamy poľskej strany cituje: GARLICKI, Andrzej –PACZKOW- SKI, Andrzej. Zaciskane piętli :tajne dokumenty dotyczące Czechosłowacji 1968 r. Warszava : Wydawnictwo Sejmowe, 1995, s. 53–54. Maďari nevyhotovili zápisnicu, na zasadaní politického výboru MSZMP 2. apríla, ktoré nasledovalo po stretnutí v Drážďanoch, sa Kádár zmienil iba tromi vetami o svojom prejave. Súčasne však máme k dispozícii Ká- dárove vlastnoručné poznámky v rozsahu jednej strany: MNL OL, M-KS 288. f. 47/743.

Tibor Huszár v dobe písania svojej knihy (1997–1998) nepoznal skoršie publikované české a poľské pramene, z tohto dôvodu ich nepoužil. Pozri: HUSZÁR, Tibor. 1968. Prága – Budapest – Moszkva. Kádár János és a csehszlovákiai intervenció, c. d., s. 50–59.

„ten človek nebol agentom a ani kontrarevolucionárom v tom zmysle, že by chcel ukon- čiť socializmus v Maďarsku (...) Nepriateľom sa stal až 25. alebo 26. októbra 1956, kedy sa pridal k nepriateľskému táboru, odkiaľ už nebola cesta späť.“⁴⁴⁰

Postrehy Jánosa Kádára sú pozoruhodné aj z toho hľadiska, lebo v uznesení ÚV MSZMP z 5. decembra 1956 sa ako dôvod pre vypuknutie kontrarevolúcie uvádzalo, že „Imre Nagy a jeho druhovia začali v decembri 1955 organizovať tajné protištátne sprisahanie, ktorého cieľom bolo prevziať moc a zvrhnúť Maďarskú ľudovú republiku.“⁴⁴¹ Kádár teda protirečil vlastnej vnútropolitickej téze, aby dokázal obhájiť československé reformné procesy a zbaviť ich podozrenia z kontrarevo- lúcie. Zároveň však upozornil, že „podobné udalosti môžu hocikoho z nás premeniť na Imreho Nagya.“⁴⁴² Bol to signál pre Dubčeka ačeskoslovenské vedenie, aby pochopili, že kde je hranica, odkiaľ už niet cesty naspäť. „Súdruhovia, berte do úvahy naše skúsenosti s kontrarevolúciou v roku 1956, pretože my sme za ne zaplatili krvou.“⁴⁴³

V Drážďanoch napokon nedošlo k otvorenej roztržke, pretože Brežnev a soviet- ske vedenie v protiklade s predošlými vyhláseniami ubezpečilo „československú bratskú stranu“ o svojej plnej dôvere. Otvorený zásah do československých inter- ných záležitostí sa zatiaľ nekonal.⁴⁴⁴

Sovietske vedenie sa však nehodlalo vzdať politiky nátlaku. Štvrtého mája odcestovala do Moskvy štvorčlenná delegácia zložená z Dubčeka, Černíka, Smr- kovského a Biľaka. Maršal Ivan Jakubovskij im oznámil, že Sovietsky zväz plá- nuje uskutočniť veliteľsko-štábne cvičenie na území Československa. Delegácia súhlasila s týmto zámerom. Na stretnutí tiež dali Sovieti jasne najavo, že „v prí- pade zhoršenia situácie sa Sovietsky zväz vzdá neutrálneho postoja a v záujme zacho- vania socialistického Československa podnikne najďalekosiahlejšie kroky.“⁴⁴⁵

O dva dni neskôr odcestovali do Moskvy aj vedúci strán a ministerskí predsedo- via ostatných socialistických krajín, aby im Brežnev oznámil výsledky rokova- nia s delegáciou KSČ. Kádár zaujal rovnaké stanovisko ako počas svojho prejavu v Drážďanoch.⁴⁴⁶ Zopakoval, že MSZMP nepovažuje československé reformné procesy za kontrarevolučné. Naďalej zdôrazňoval, že problémy by sa nemali 440 Pozri : VONDROVÁ, Jitka – NAVRÁTIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti československé kri-

ze 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červenec 1968, c. d., s. 97–98.

441 Pozri : A Magyar Szocialista Munkáspárt határozatai és dokumentumai. Budapest : Kossuth Köönyvkiadó, 1964, s. 13–17.

442 Táto veta je zaznamenaná v zápisnici poľskej strany, pozri GARLICKI, Andrzej –PACZ- KOWSKI, Andrzej. Zaciskane piętli : tajne dokumenty dotyczące Czechosłowacji 1968 r., c.

d., s. 53.

443 VONDROVÁ, Jitka – NAVRÁTIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti československé krize 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červenec 1968, c. d., s. 98–99.

444 HUSZÁR, Tibor. 1968. Prága – Budapest – Moszkva. Kádár János és a csehszlovákiai inter- venció, c. d., s. 58–59.

445 Tamže, s. 80–81.

446 Celý Kádárov prejav: VONDROVÁ, Jitka – NAVRÁTIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti čes- koslovenské krize 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červenec 1968, c. d., s. 201–205.

riešiť zbraňami. Pripomenul, že aj v roku 1956 bola prítomnosť sovietskych vojsk

„vhodnou zámienkou“ pre vypuknutie kontrarevolúcie.⁴⁴⁷ Kádár sa opäť zastal Dubčeka, ktorý podľa neho zápasil proti minulosti, to znamená, že súčasná situácia vznikla kvôli prešľapom vedenia za éry Novotného. Zdôraznil, že vČes- koslovensku istotne existujú aj takí, ktorí potrebujú pomoc. Dubček, Kolder a ostatní sa ocitli vo výnimočnej situácii. Musia bojovať na dvoch frontoch, jed- nak proti chybám z minulosti a na druhej strane „proti nepriateľom socializmu, kontrarevolúcii a imperialistickým agentom.“ Kosygin prerušil Kádára a spýtal sa ho, čo si myslí o Akčnom programe KSČ. Maďarský vedúci predstaviteľ strany sa však nenechal vyviesť z konceptu. Vyhlásil, že program považuje „za veľkú nulu“.

Každý si z toho môže vziať, čo sa mu páči.⁴⁴⁸ „Tento program predstavuje všeobecný socialistický kompromis.“

Vojenské cvičenie navrhované Brežnevom podporil aj Kádár. „Čím dlhšie bude trvať, tým lepšie. (...) Vojenské cvičenie treba uskutočniť a my sa ho zúčastníme. Chcem však poznamenať, že našou hlavnou úlohou je posilniť jednotné jadro vo vedení KSČ a ak je toto vedenie neschopné, treba nájsť na ich miesto iných ľudí.“ ⁴⁴⁹

Kádárovo stanovisko sa po Drážďanoch modifi kovalo v dvoch zásadných bodoch. Jednak vyhlásil, že maďarské jednotky sa zúčastnia vojenského cviče- nia na území Československa, ktoré malo jednoznačne politický podtón a ktoré by do veľkej miery ovplyvnilo pomer síl vo vedení KSČ. Na druhej strane však po prvýkrát deklaroval, že by si dokázal predstaviť zmeny včeskoslovenskom vedení.

D u bče k v B u d a p e š t i

Medzi 29. májom a 1. júnom 1968 sa uskutočnilo ďalšie plénum ÚV KSČ, ktoré rozhodlo o zvolaní (mimoriadneho) XIV. zjazdu KSČ, na ktorom mali byť zvo- lení noví členovia ÚV. Na schôdzach okresných a obvodných výborov vyšlo jed- noznačne najavo, že na zjazde ÚV by mohli prísť očlenstvo tí, ktorí podporujú Moskvu. Túto skutočnosť si uvedomovalo aj maďarské vedenie strany a pozna- čilo to aj priebeh príprav na návštevu československej straníckej a vládnej dele- gácie a obnovenie zmluvy očeskoslovensko-maďarskom priateľstve, spolupráci 447 MNL OL, M-KS 288. f. 5/455. Treba poznamenať, že Kádár tieto myšlienky nevyslovil po prvýkrát. Dňa 15. decembra 1956, jedenásť dní po porážke maďarskej revolúcie, sa Kádár v podobnom duchu vyjadril počas rokovaní sčeskoslovenským ministerským predse- dom Viliamom Širokým. Pozri BENCSIK, Péter –MITROVICS, Miklós. „A Szovjetunióval örök időkre és soha máshogy!” Az 1956-os magyar forradalom csehszlovák dokumentumai.

Budapest : MTA Bö lcsé szettudomá nyi Kutató kö zpont, Tö rté nettudomá nyi Inté zet, 2018, s. 421–431.

448 Kádár svoj mierne modifi kovaný názor o Akčnom programe prezentoval Dubčekovi aj počas júnovej návštevy československej straníckej a vládnej delegácie v Budapešti (viď ďalej).

449 VONDROVÁ, Jitka – NAVRÁTIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti československé krize 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červenec 1968, c. d., s. 204–205.

a vzájomnej pomoci. Nešlo o žiadnu samozrejmosť, keďže krátko pred tým padlo rozhodnutie o uskutočnení vojenského cvičenia členských štátov Varšavskej zmluvy na území Československa. Navyše, zmluva, ktorá bola uzavretá v roku 1949, mala byť predĺžená až v roku 1969, takže jej predčasné podpísanie malo nielen právny, ale aj symbolický význam.

Delegácia vedená Dubčekom aČerníkom prišla 13. júna 1968 do Budapešti a už prvý deň prebiehali dlhé rokovania s maďarskými vedúcimi predstaviteľmi.⁴⁵⁰ Situáciu skomplikovalo, že práve v ten deň vyšiel aj článok Osvalda Machatku

„Také jedno výročí“ včasopise Literární listy. Text vznikol z príležitosti desiateho výročia popravy Imreho Nagya a obsahovo ostro protirečil tomu, čo šírila kádá- rovská legitimačná ideológia a propaganda. Autor článku síce úzkostlivo dbal na to, aby neuviedol meno Kádára, každému však bolo jasné, že prvý muž MSZMP zohrával rozhodujúcu úlohu v poprave Nagya. Kádár sa očlánku zmienil česko- slovenskej delegácii, nie však počas ofi ciálnych rokovaní, ale neskôr, počas veče- re.⁴⁵¹ Bolo očividné, že sa chcel vyhnúť tomu, aby kvôli článku vypukol škandál.

Počas ofi ciálnych rokovaní Kádár nevyjadril iba kritiku a svoje obavy, ale tak- tiež jednoznačne vyhlásil, že MSZMP vyjadruje „dôveru a solidaritu“ KSČ. „Akým spôsobom, kedy a ako“ vyrieši československé vedenie nahromadené problémy, je ich vec. „Súhlasíme so všetkým, čo posilňuje socializmus. Sčím nesúhlasíme? Očom si myslíme, že oslabuje pozície socializmu“, vyhlásil Kádár.⁴⁵²

Dubček sa maďarskému vedeniu poďakoval za chápavý postoj k situácii, následne rozsiahlo informoval o uplynulom období a na záver jednoznačne vyhlásil: „Rôzne pravicové, antisocialistické elementy nemôžu ovplyvniť a ani neo- vplyvňujú udalosti. Práve preto sme na januárových a februárových zasadaniach ÚV KSČ dali jasne najavo, že najpodstatnejšie je upevňovať vedúcu úlohu strany. Je tiež jednoznačné, že budeme ďalej podporovať vzťahy so Sovietskym zväzom a nedopus- tíme, aby sa zhoršili, rovnako sa to týka aj socialistických krajín. (...) Nejde o hocijakú demokraciu, naším cieľom je budovanie socialistickej demokracie.“⁴⁵³

Kádár zareagoval na niektoré body. Podľa jeho názoru uznesenia schválené na januárovom a februárovom zasadaní ÚV KSČ, vrátane personálnych zmien a Akčného programu, patria k vnútorným záležitostiam KSČ: „Nič iné nám nezostáva, ako brať ich na vedomie.“ Kádár nenamietal nič proti májovému ple- nárnemu zasadaniu a ani proti plánovanému mimoriadnemu zjazdu. Vo svo- jej kritike však upozornil na to, že nie každý, kto to o sebe tvrdí, je skutočným zástancom socializmu.

S tým súhlasil aj Dubček, nazdával sa, že raz nastanú časy, kedy bude treba zakročiť proti nepriateľovi násilím. Kádár túto možnosť nevylúčil a zároveň 450 MNL OL, XIX-J-1-j Csehszlovákia, 1968. év (rok), kr. 23, 001169/35. a001169/36.

451 MNL OL, XIX-J-1-j Csehszlovákia, 1968. év (rok), kr. 23, 001169/34.ß

452 NA, KSČ-ÚV-02/1. sv. 75. a.j. 101/9.; MNL OL, XIX-J-1-j Csehszlovákia, 1968, kr. 23, 001169/36.

453 Tamtiež.

súhlasil s rokovacím partnerom, že treba uväzniť a potrestať tých, „ktorí poru- šia socialistické zákony“. Na záver prejavil ešte jedno „zbožné prianie“: „my sme dospeli až k bodu, že sme museli politizovať delami, dúfam, že vy sa tomu vyhnete.“

Počas dvojdňovej návštevy došlo aj k viacerým rozhovorom medzi štyrmi očami.

Dubček spomenul rokovania v Moskve 6. mája, na ktoré československá delegá- cia nedostala pozvanie a nepozdával sa mu ani plán vojenského cvičenia. Kádár sa ho snažil upokojiť s tým, že upozornil Sovietov na „nebezpečenstvá skrývajúce sa v prítomnosti sovietskeho vojska vČeskoslovensku, mohlo by to totiž vyvolať zby- točné nacionalistické reakcie.“ ⁴⁵⁴

Kým Kádár sa po tomto stretnutí ocitol v neľahkej pozícii, československá delegácia odcestovala s pocitom spokojnosti. „Rokovania a rozhovory prebiehali v úprimnej, priateľskej atmosfére, vyznačovali sa súdružskou otvorenosťou a vzá- jomným porozumením, súhlasili sme vo všetkých otázkach“ – uvádza sa v zápisnici vyhotovenej pre zasadanie Predsedníctva ÚV KSČ , ktoré sa malo uskutočniť 3.

júla.⁴⁵⁵ Účastníci skonštatovali, že maďarská strana vyjadrila solidaritu s KSČ a s reformnými procesmi prebiehajúcimi vČeskoslovensku. Maďarská strana bola navyše ochotná poskytnúť pomoc v takej podobe, ako by to Českosloven- sko uznalo za vhodné a potrebné.

Vo j e n s k é c v iče n i e Š u m a v a

Počas československo-maďarského stretnutia sa spomínala aj udalosť, o kto- rej vedeli iba zainteresovaní: strategicko-vojenské cvičenie veliteľov na území Československa, ktoré nieslo krycie meno Šumava. Dubček s ním chtiac-nech- tiac súhlasil 4. mája počas rozhovoru s Brežnevom, resp. o dva dni neskôr plán vojenského cvičenia odsúhlasili aj vedúci predstavitelia piatich socialistických krajín počas rokovaní v Moskve.

Z členských štátov Varšavskej zmluvy sa na vojenskom cvičení zúčastnili Soviet- sky zväz, Československo, Poľsko, Nemecká demokratická republika a Maďar- sko.⁴⁵⁶ Po jeho skončení maďarský minister obrany otvorene skonštatoval, že cieľ, obsah a priebeh cvičenia boli poznačené odlišnými stanoviskami zúčastnených strán k vývoju politickej situácie vČeskoslovensku. „Atmosféra bola často napätá a rozporuplná, prejavilo sa to najmä v slovných potýčkach československých hostite- ľov so sovietskymi súdruhmi, ktorí viedli cvičenie.“ Nebolo to vôbec prekvapujúce, veď vojenské cvičenie Šumava nielenže malo za cieľ zasiahnuť do vnútropolitic- kej situácie, ale bolo aj vo svojej podstate maskovanou prípravou na okupáciu krajiny. Túto skutočnosť vyjadril aj minister obrany Lajos Czinege: „Zámerom veľkolepého vojenského cvičenia bolo, aby vojská z viacerých národov získali ďalšie skúsenosti na poli plánovania, organizácie, velenia a spolupráce (...) Počas cvičenia 454 MNL OL, XIX-J-1-j Csehszlovákia, 1968, kr. 23, 001169/44.

455 NA, KSČ-ÚV-02/1. sv. 75,. a.j. 101/9.

456 Hadtörténelmi Levéltár, Budapest (ďalej HL MN), 1968 – Zala, kr. 4, 8.

vychádzalo sovietske vojenské velenie z predpokladu, že vČeskoslovensku je kontrare- volúcia, alebo sa nachádza na prahu kontrarevolúcie. Strana a vláda je nejednotná, toleruje kontrarevolučnú a protisovietsku propagandu a sprisahanie. Štátna bezpeč- nosť nezasahuje proti vnútornej reakcii. (...) Československé vojenské velenie nemohlo plnohodnotne participovať na vojenskom cvičení, proti čomu sa otvorene ohradilo.“

Sovieti neposkytli československým vojenským veliteľom žiadne informácie

„o cieľoch, začiatku, ukončení, náplni, realizačnom pláne, termínoch jednotlivých cvi- čení, ani o počte vojenských jednotiek a veliteľských štábov.“⁴⁵⁷

Na vojenskom cvičení na území Československu sa zúčastnilo 23 721 vojakov, 6344 vozidiel, 279 tankov, 87 lietadiel a vrtuľníkov. Ak k tomu pripočítame jed- notky, ktoré cvičili na území NDR, Poľska, Maďarska a Sovietskeho zväzu, účast- níkov bolo 30 – 40 tisíc. ⁴⁵⁸ Maďarskú ľudovú armádu zastupovala 5. armáda a 11. motostrelecká divízia, dohromady 800 osôb a 260 bojových vozidiel. ⁴⁵⁹ Maďari tvorili teda iba 3,37 % vojakov, ktorí boli prítomní na vojenskom cvičení vČeskoslovenska. Počas vojenského cvičenia sa minister obrany Lajos Czinege stretol sčeskoslovenským kolegom Martinom Dzúrom a s prezidentom repub- liky Ludvíkom Svobodom. Maršal Ivan Jakubovskij naopak neustále hľadal výhovorky, aby sa s ním nemusel stretnúť. Vojenské cvičenie sa napokon skon- čilo 2. júla a maďarské ozbrojené sily na druhý deň opustili krajinu.⁴⁶⁰

Kádár sa v tomto čase zdržiaval v Moskve, pretože v dňoch 27. júna až 4. júla sa na čele maďarskej straníckej a vládnej delegácie zúčastnil ofi ciálnej návštevy Sovietskeho zväzu, kde sa pochopiteľne pojednávalo najmä o hodnotení situácie vČeskoslovensku. Sovieti predniesli nekonečnú radu sťažností na Čechoslová- kov: „pokračuje posun doprava“, „útoky proti režimu sa vyhrocujú“, „kontrarevolučné sily sú čoraz odvážnejšie“ a tvrdili, že československé vedenie „neanalyzuje situá- ciu, podceňuje nebezpečenstvo“, Dubček „odmieta tvrdý protiúder argumentom, že ešte nenastal čas.“ Terčom útoku sa stal aj spis Ludvíka Vaculíka „Dvetisíc slov“⁴⁶¹ z 27. júna, ktorý odsúdil aj Kádár.

457 Hlásenie s vyššie uvedenými citátmi vyhotovili generálmajor a zástupca ministra obra- ny István Oláh a generálmajor a náhradný náčelník hlavného štábu Ferenc Szűcs, poli- tickému výboru ho odovzdal Lajos Czinege.

458 POVOLNÝ, Daniel. Operace Dunaj. Krvavá odpověď Varšavské smlouvy na pražské jaro 1968.

Praha : Academia, 2018. 107.

459 HL MN, 1968 – Zala, kr. 4, 8.

460 Stiahnutie sovietskych jednotiek neprebiehalo hladko. Maršal Jakubovskij ani po opa- kovanej výzve československého vedenia neprezradil, kedy opustia sovietske jednotky územie Československa. 4. júla napísal Jakubovskému list minister obrany Dzúr a 11.

júla ministerský predseda Černík, obidva listy však zostali nezodpovedané. V dňoch 29.

júla až 2. augusta na stretnutí vČiernej nad Tisou sa Černík takisto pýtal Brežneva na prítomnosť sovietskych jednotiek vČeskoslovensku.

Cit. podľa POVOLNÝ, Daniel. Operace Dunaj. Krvavá odpověď Varšavské smlouvy na pražské jaro 1968, c. d., s 108–109.

461 VACULÍK, Ludvík. Dva tisíce slov. In Literární noviny, 27. červen 1968.

„ C e s t y s a r o z í d u . . .“ P r í p r a v a o k u p á c i e

Politický manifest „Dvetisíc slov“ bol vhodnou zámienkou pre Sovietov, aby oddialili stiahnutie vojsk zČeskoslovenska a zvolali samit „šiestich strán“. Ten- toraz si vybrali za miesto stretnutia Varšavu. Vedenie KSČ na čele s Dubčekom sa zúčastnilo schôdze v Drážďanoch (23. marca), do Moskvy (6. mája) nedo- stalo pozvanie a do Varšavy sa československá delegácia už ani nechcela vybrať.

Namiesto toho 23. júla, deň pred varšavskými rokovaniami, sa Dubček opäť stretol s Kádárom v Komárne.⁴⁶² Na druhý deň v skorých ranných hodinách odcestovali János Kádár a Jenő Fock do Varšavy. V ich sprievode sa nachádzal zástupca ministra zahraničných vecí Károly Erdélyi a Ferenc Sebestyén.⁴⁶³ Jeho prítomnosť svedčí o tom, že maďarská delegácia počítala s tým, že vo Varšave sa malo rokovať aj o vojenských otázkach. Túto skutočnosť potvrdzuje aj rokovanie politického výboru MSZMP 12. júla. Z príspevkov zúčastnených jasne vyplývalo, že si uvedomovali, očo v skutočnosti ide. Členovia politického výboru súhla- sili s tým, aby maďarská delegácia zaujala úlohu sprostredkovateľa. Počas roko- vaní odzneli nasledujúce vyhlásenia: „vojenská intervencia môže spôsobiť škody“,

„nepodporujme vojenskú akciu“, „zastávajme doterajšie stanovisko“ a „vojenská intervencia je omyl“.⁴⁶⁴

Aj Kádár potreboval hovoriť s Dubčekom, keďže doteraz vystupoval ako obhajca československých udalostí voči ostatným socialistickým stranám a teraz nado- budol pocit, že Dubček ho zradil. Počas rozhovorov medzi štyrmi očami pôso- bil Kádár nervózne, pretože si uvedomoval, že sa vo Varšave ako jediný zastal Československa a tento postoj nebol ďalej udržateľný. Tvrdenie, že vedenie KSČ chce aj v budúcnosti udržiavať priateľské vzťahy so Sovietskym zväzom, by už neznelo dôveryhodne. Taktiež nedokázal v Dubčekovom mene obhajovať „Dve- tisíc slov“. Vedel presne, ako prebiehalo vojenské cvičenie Šumava a prenikla k nemu aj informácia, že Sovieti už pripravujú jeho pokračovanie. Dostal do rúk list, ktorý obsahoval ostré odsúdenie československých reformných proce- sov a nachádzala sa vňom pasáž o možnej „poskytnutí pomoci“. Kádár sa totiž 462 Vasiľ Biľak a Štefan Sádovský odcestovali v ten istý deň do Balatonaligy. Bohužiaľ, zatiaľ nemáme k dispozícii ani maďarské, ani slovenské, ani české pramene o tom, s kým sa stretli a očom rokovali. O ich príchode existuje jediný záznam: MNL OL, XIX-J-1-u, Mi- niszter és miniszterhelyettesi iratok (Erdélyi Károly iratai) (Spisy ministra a zástupcu ministra, spisy Károlya Erdélyiho) kr. 17. Domnievame sa, že československí hostia sa stretli v Balatonalige s Kádárom. Biľak bol totiž jediným členom ÚV KSČ, ktorý podporo- val účasť na varšavskom stretnutí. Viď: JAŠEK, Peter. Vasiľ Biľak. Zradca alebo kolaborant.

Bratislava : Marenčin PT; Marenčin media, 2017. Biľak sa 6. júla stretol aj s Györgyom Aczélom, ktorému povedal, že „Dvetisíc slov“ predstavovalo hranicu únosnosti a po jej prekročení „mala strana rozhodne zakročiť proti nepriateľským silám“ aj s použitím admi- nistratívnych prostriedkov. MNL OL, M-KS 288. f. 47/743.

463 MNL OL, XIX-J-1-u, Miniszter és miniszterhelyettesi iratok (Erdélyi Károly iratai) (Spisy ministra a zástupcu ministra, spisy Károlya Erdélyiho, kr. 17.

464 MNL OL, M-KS 288. f. 47/743.

zúčastnil príprav stretnutia vo Varšave a pripomienkoval aj tento dokument.

Nedávno bol aj v Moskve a ak by mal doteraz nejaké pochybnosti o úmysloch Sovietov, istotne sa po tomto stretnutí rozplynuli. Uvedomoval si, že prvotným cieľom varšavských rokovaní bolo postaviť dubčekovské vedenie pred voľbu:

ak sa ho zúčastnia, bude to jasný signál, že opustia reformné krídlo. Ak nie, tak sovietske vedenie s nimi viac nepočíta.

Kádár teda považoval za najdôležitejšie, aby presvedčil vedenie KSČ o účasti na varšavskom stretnutí. Dubček si chvíľami uvedomoval, že udalosti môžu vyústiť do tragédie, aspoň o tom jeho argumenty, ktorými chcel zdôvodniť neúčasť na rokovaniach vo Varšave, svedčili. Zastával názor, že nie možné pri- jať jednotné stanovisko dovtedy, „kým si s jednotlivými stranami (NDR, Bulhar- sko) nevyjasnia, či ide o kontrarevolúciu?“. „Pretože takýmto spôsobom sa dá rokovať a rozhodovať o vojenských rozkazoch.“ Zároveň sa sťažoval Kádárovi, že sovietski vojaci sú ešte stále vČeskoslovensku a nie je známe, kedy krajinu opustia. ⁴⁶⁵ Následne Kádár bez okolkov oznámil Dubčekovi, aká je situácia: „Odmietnutie účasti na multilaterálnom stretnutí je najväčšia chyba, ktorú ste od januára spáchali.

Táto skutočnosť od základov zmenila vzťahy medzi šiestimi stranami. Nastala vážna situácia ačo bude ďalej, nikto nevie predpovedať. (...) Ak vedenie KSČ odmietne účasť na multilaterálnych rokovaniach, naše cesty sa rozídu a ktorým smerom sa vyberiete a s kým? Ak sa nezúčastnite varšavskej schôdze, zapriete vaše predošlé stanoviská a zároveň dostanete aj maďarskú stranu do neľahkej situácie.“ ⁴⁶⁶

Podľa Kádárovych slov toto jednoznačné vyhlásenie zaskočilo Dubčeka aj Čer- níka: „V tejto chvíli si zrejme uvedomili, kam to celé dospelo. Táto fáza rozhovoru ich zlomila, začali plakať.⁴⁶⁷ V tomto psychickom rozpoložení vyhlásili, že všetky dvere sa pred nimi zatvorili.“⁴⁶⁸ Na Dubčekovu otázku, z akého dôvodu je také urgentné, aby sa vedúci predstavitelia strán stretli, Kádár odpovedal: „Nepoznáte partne- rov?“ ⁴⁶⁹

465 MNL OL, M-KS 288. f. 47/743.

466 MNL OL, M-KS 288. f. 5/462.

467 Kádárov prejav na rokovaní politického výboru MSZMP 15. júla 1968. Viď: MNL OL, M-KS 288. f. 5/462. Kádár aj o dva dni na stretnutí vo Varšave referoval o psychickom stave československých vedúcich predstaviteľov: „Až počas rokovaní si postupne uvedo- mili, nakoľko je vážna situácia a to ich zlomilo. Najmä Dubčeka, ktorý už zo seba nedostal ani slovo. Obidvaja plakali.“ GARLICKI, Andrzej –PACZKOWSKI, Andrzej. Zaciskane piętli :tajne dokumenty dotyczące Czechosłowacji 1968 r., c. d.

468 V hlásení vyhotovenom pre ÚV KSČ táto veta odznela nasledovne: „Ak stretnutie zvolajú na zajtra ráno, tým sa zavrú dvere pred našim stanoviskom.“ Cit. podľa VONDROVÁ, Jitka – NAVRÁTIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti československé krize 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červenec 1968, c. d., s. 304.

469 V dokumente sa doslova uvádza: „Neznáte partnery?” Cit. podľa VONDROVÁ, Jitka – NA- VRÁTIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti československé krize 1967 – 1970. Prosinec 1967 – červenec 1968, c. d., s. 303. Podľa pamätí Zdeňka Mlynářa položil Kádár túto otázku Dubčekovi tri dni pred vojenskou intervenciou, dňa 17. augusta 1968: „Povedzte, vy vážne neviete, s kým máte do činenia?“ Pozri MLYNÁŘ, Zdeněk. A Prágai Tavasz… és ősz. Budapest

Dňa 15 júla sa vo Varšave cesty skutočne rozišli a dvere sa zatvorili. Aj Kádár sa vzdal svojich predošlých postojov. Nešlo to však ľahko. Maďarský vedúci pred- staviteľ strany sa vo svojom prejave odvolával na výroky zo stretnutí v Drážďa- noch a v Moskve, dodal však, že teraz je situácia oveľa horšia, ako vtedy. Kľú- čovou otázkou zostávalo naďalej, či je vČeskoslovensku kontrarevolúcia. Podľa Kádára ešte nie, ale s veľkou pravdepodobnosťou k nej onedlho dôjde. Navrho- val preto pokračovať v politickom boji.⁴⁷⁰

Po Kádárovi sa ujal slova Ulbricht a zaútočil na maďarského vedúceho strany:

„Zaskočila ma analýza, ktorú predniesol súdruh Kádár. Je evidentné, súdruh Kádár, že tu nejde iba oČeskoslovensko (...) Tu ide o kotrarevolučné sily. (...) Neviem, súdruh Kádár, Vy to nevidíte? Nevidíte, že imperializmus nabudúce zaútočí na Maďarsko? Je zrejmé, že imperialistické centrá vyvíjajú svoju činnosť v maďarských intelektuálnych kruhoch.“⁴⁷¹

Počas rokovaní dospel Brežnev k nasledujúcemu záveru: „Tento vývoj uda- lostí mám právo hodnotiť tak, že predstavuje priame nebezpečenstvo pre postavenie socializmu vo svete a pre naše krajiny. Ak budeme klásť odpor proti tomu, nedá sa to považovať za miešanie sa do interných záležitostí Československa.“⁴⁷² Brežnev to síce nevyslovil priamo, ale zo sledu jeho myšlienok logicky vyplývalo, že pokiaľ situáciu hodnotí ako „nebezpečnú pre socialistické hnutie“, pre Sovietsky zväz ostáva jediné riešenie...

Kádár nielenže zostal sám so svojim stanoviskom, ale musel čeliť aj osobným útokom. Preto sa opäť ujal slova a vyhlásil: „Čo sa týka hodnotenia sovietskych súdruhov a následkov, ktoré z toho vyplývajú, v plnej miere s nimi súhlasím a sme pri- pravení zúčastniť sa každej spoločnej akcie.“⁴⁷³ Kádár sa teda vzdal svojho predo- šlého stanoviska a v protiklade s rozhodnutím z 12. júla vyjadril súhlasil, aby sa Maďarsko pripojilo k „spoločným akciám.“ ⁴⁷⁴

Hoci sa Kádár na stretnutí „päťky“ vzdal svojich predošlých postojov, nevzdá- val sa nádeje, že sa mu všetkým prostriedkami, ktoré mal k dispozícii, podarí zabrániť vojenskej intervencii. Ani z hľadiska maďarských reforiem by nebolo prijateľné, keby došlo ku konzervatívnemu obratu v socialistickom tábore. Po ukončení spoločných rokovaní Kádár v rozhovore s Brežnevom a Kosyginom opatrne upozornil sovietske vedenie na jeho historickú zodpovednosť a na to, že by bolo potrebné využiť aj najmenšiu šancu na mierové riešenie situácie. To, čo sa neodvážil vysloviť pred všetkými, vyslovil v rozhovore medzi šiestimi očami:

: Vita, 1989, s. 147. Podľa dostupných dokumentov však vychádza najavo, že táto otázka odznela už 23. júla pred varšavskou schôdzou.

470 FÖLDES, György. Kádár János külpolitikája és nemzetközi tárgyalásai, 1956–1988. II. köt.

Válogatott dokumentumok. Budapest : Vita, 2015, s. 282 – 285.

471 Tamtiež, s. 285 – 286.

472 Tamtiež, s. 300 – 301.

473 Tamtiež, s. 302.

474 Predstavitelia piatich strán vyhotovili list adresovaný ÚV KSČ, ktorý v plnom znení uve- rejnili aj v maďarskej tlači. In Népszabadság z 18. júla 1968.

situácia nepripomína rok 1956 v Maďarsku, ale skôr v Poľsku,⁴⁷⁵ preto by bolo na zvážanie zvolať sovietsko-československé stretnutie. ⁴⁷⁶ Brežnev sľúbil, že k nemu dôjde.

Dňa 10. júla, niekoľko dní pred varšavským stretnutím, odovzdal generálplu- kovník Ivan Tutarinov⁴⁷⁷ maďarskému ministrovi obrany Lajosovi Czinegemu odkaz sovietskeho ministra obrany Grečkova o tom, že opäť sa chystá vojenské cvičenie na území Československa. Počítali s účasťou troch maďarských divízií:

v prvej fáze potrebovali dve divízie, vďalšej jednu. Vojenské cvičenie sa malo uskutočniť v júli. Tutarinov sa odvolával na telefonickú dohodu medzi Brež- nevom a Kádárom. Maďarský minister obrany v rovnaký deň odpovedal Greč- kovi, že ide o nedorozumenie, pretože Kádár nevie o tejto žiadosti. Následne sa sovietske vojenské velenie ozvalo týždeň po stretnutí „päťky“ vo Varšave. Tuta- rinov 22 júla o 14. hodine opäť vyhľadal štábneho generála a zástupcu ministra obrany Károlya Csémiho a oznámil mu: „Súdruh Grečko žiada súdruha Czinegeho, aby ste na cvičenie poslali aspoň jednu divíziu a ak to nebude možné, tak nám stačí aj menšia vojenská jednotka.“ ⁴⁷⁸

Na uzavretom zasadnutí politického výboru MSZMP 23. júla 1968 bola odsú- hlasená druhá opcia. Zároveň bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého „podpo- ríme ich návrh počas plánovania vojenského cvičenia: pošleme menšiu vojenskú jed- notku.“⁴⁷⁹ Maďarské vojenské velenie poslalo rozhodnutie Sovietom o tom, že maďarská strana pošle na vojenské cvičenie menšiu divíziu. Bolo tiež otázne, či sa Maďari pripoja už v počiatočnej fáze, alebo až neskôr.

Skutočnosť, že nešlo iba o vojenské cvičenie, potvrdzuje záznam štábneho gene- rála Károlya Csémiho z 24. júla 1968. Politický cieľ vojenského cvičenia bol oveľa tvrdšie naformulovaný, ako v prípade vojenského cvičenia Šumava. „Poskytnúť československému ľudu pomoc v boji proti kontrarevolúcii. (...) Ak budú vojenské jed- notky lojálne, neublížime im, ale ak budú klásť odpor, zasiahneme. (...) V závislosti od aktivít Československej ľudovej armády a ozbrojených síl môže dôjsť aj k ozbrojenému stretu.“ Presný termín vojenského cvičenia Sovieti neoznámili, mohlo sa však uskutočniť hocikedy v termíne po 26. – 27. júli.⁴⁸⁰

Maďarské velenie vybralo na cvičenie 8. motorizovanú streleckú divíziu zo Zalaegerszegu. Podľa vojenských operačných plánov mala divízia v prvý deň 475 Toto bol taktiež zásadný obrat v Kádárových doteraz prezentovaných postojoch, pretože predtým on sám porovnal československý vývoj k maďarským udalostiam v roku 1956, presnejšie povedané k tomu, čo sa odohralo pred 23. októbrom. Teraz však musel argu- mentovať proti vojenskej intervencii, takže sa mu hodila paralela s poľskou situáciou v roku 1956. Tiež vyhlásil, že nestotožňuje sa s tým, že by išlo o kontrarevolúciu.

476 MNL OL, M-KS 288.f. 5/462.

477 Zástupca hlavného veliteľstva Spojených ozbrojených síl Varšavskej zmluvy v Maďar- sku. Tutarinov sa ako generál zúčastnil porážky maďarskej revolúcie v roku 1956 v rámci vojenskej operácie Búrka.

478 HL MN, 1968 – Zala, 4, kr. 8.

479 MNL OL, M–KS 288. f. 5. cs. 464.

480 Hlásenie Csémiho dostali János Kádár a Béla Biszku. HL MN, 1968 – Zala, 4, kr. 8.

okupácie do 14. hodiny ovládnuť územie v rozlohe desať tisíc štvorcových kilo- metrov, obsadiť desať miest a po zlikvidovaní odporu vytvoriť desať miest- nych posádok. ⁴⁸¹ Mobilizácia v Maďarsku začala o päť dní neskôr (jednalo sa o vojenské cvičenie s krycím názvom „Zala“) a o niekoľko dní neskôr tiež v Poľ- sku (pod krycím menom „Zamračené leto 1968“). Po rokovaniach vČiernej nad Tisou a v Bratislave (2. augusta) však prišiel rozkaz o zastavení mobilizácie. ⁴⁸² V pozadí tohto kroku bola zrejme skutočnosť, že aj v Moskve sa našli takí vedúci predstavitelia, ktorí nesúhlasili s vojenskou okupáciou Československa. ⁴⁸³ Na politickej úrovni teda ešte nepadlo rozhodnutie.

S v e t i e l k o n á d e j e

Československé vedenie si uvedomovalo hroziace nebezpečenstvo, z tohto dôvodu sa medzi 29. júlom a 1. augustom uskutočnilo ďalšie sovietsko-českoslo- venské bilaterálne stretnutie vČiernej nad Tisou. Nasledovne nastal podobný sled udalostí, ako po moskovskom stretnutí – 6. augusta sa stretli predstavite- lia šiestich strán na porade v Bratislave (z NDR, Maďarska, Poľska, Sovietskeho zväzu aČeskoslovenska) a podpísali spoločnú dohodu. Aj zástancovia soviet- skej intervencie potrebovali totiž legitímny základ pre svoj plánovaný krok.

János Kádár navštívil v dňoch 12. – 15. augusta Jaltu, kde rokoval s Brežnevom.

Dňa 13. augusta sa uskutočnil telefonický rozhovor Brežneva s Dubčekom.

Generálny tajomník KSSZ položil Dubčekovi jedinú otázku: očom sa bude roz- hodovať na zasadnutí ÚV KSČ? Zaujímalo ho, či ÚV prevezme výlučnú kontrolu nad masmédiami, resp. či bude zasahovať do kádrových záležitostí. Dubček odpovedal vyhýbavo a prosil očas, aby tieto záležitosti mohli prebrať na naj- bližšom pléne ÚV. Brežnev obvinil Dubčeka, že podvádza vedenie KSSZ a vyhlá- sil, že Predsedníctvo ÚV nemá v rukách žiadnu moc. Dubček naďalej neposkytol jednoznačné odpovede a na záver skonštatoval, že nemá k tomu čo dodať. „Ak si myslíte, že vás zavádzame, podniknite kroky, aké uznáte za vhodné. Je to vaša vec.“ ⁴⁸⁴ Sovietsky líder sa jednoznačne presvedčil o tom, že Dubček nie je ochotný držať sa uznesení zo stretnutí vČiernej nad Tisou a v Bratislave.

Kádár sa očividne dozvedel o telefonickom rozhovore, pretože ešte 15. augusta, hneď po príchode z Jalty, poslal Dubčekovi písomné pozvanie na stretnutie, aby spoločne prerokovali aktuálne otázky. Dubček vo svojej odpovedi zo 16. augusta navrhol, aby sa stretli 17. augusta o 15. hodine v Komárne. Kádár o tom informo- val Brežneva a sľúbil mu, že ho telefonicky informuje o priebehu rozhovorov.

481 SOLYMOSI, József. „Zala” 1968. Az MN 8. gépkocsizó lövészhadosztály hadműveleti naplója Csehszlovákia megszállásának időszakából. Nagyková csi : Puedlo Kiadó , 2012.

482 Tamtiež, 31.

483 Cit. podľa PICHOJA, Rudolf Germanovič. Csehszlovákia, 1968. Moszkvai nézőpontból, az SZKP dokumentumai alapján. In Múltunk, 1998, roč. 43, č. 1., s. 22 – 23.

484 Pozri „ Pražskaja vesna“ i meždunarodnyj krizis 1968 goda. Moskva : Demokratia, 2010, s.

851–861.

Súčasne Kádár 17. augusta dostal odkaz od Brežneva, v ktorom ho žiadal, aby

„v súvislosti s komplikáciami, ktoré nastali vČeskoslovensku, sa súdruh Kádár v nedeľu 18. augusta o 10. hodine dostavil do Moskvy.“ ⁴⁸⁵ Včase stretnutia s Dubčekom teda Kádár vedel, že v Moskve bude ďalšie rokovanie „päťky“. Z tohto dôvodu sa Kádár, Erdély, Dubček aČerník stretli v Komárne v najväčšej tajnosti.

Kádár na stretnutí nespomenul ani plánované moskovské zasadanie, ani plán okupácie. Z toho však, čo prezradil, musel Dubček pochopiť, že Kádár zaujal roz- hodné stanovisko, bol oveľa kritickejší a z celkového kontextu bolo jasné, aký smer nabrali udalosti. Stretnutie v Bratislave označil za historické: „pretože nie- lenže sme niečo dosiahli, ale istým veciam sme aj zabránili.“⁴⁸⁶ Mieril tým na skutoč- nosť, že keby nedošlo k podpísaniu spoločnej dohody, už by došlo k vojenskej intervencii. ⁴⁸⁷

Následne sa medzi dvomi vedúcimi predstaviteľmi strany rozpútala diskusia o tom, kto urobil chybu „pred Varšavou“: KSČ alebo „päťka“? Dubček trval na tom, že to neboli oni, na vine bolo varšavské stretnutie a „varšavský list“. Kádár nesúhlasil. Na prvý pohľad išlo o povrchnú debatu, no v skutočnosti sa chcel Kádár presvedčiť, nakoľko berie československé vedenie vážne dohodu z Brati- slavy. Išlo iba o vynútený kompromis, alebo Dubčekovci konečne pochopili, že nebolo správne rozhodnutie nepridať sa k „päťke“ pred stretnutím vo Varšave.

Vôbec, myslí Dubček vážne svoj návrat na „správnu cestu“? „Nie je jedno, čo si myslia, pretože opätovne sa môžu od nás oddeliť“, vyhlásil Kádár. ⁴⁸⁸ Týmto vlastne naznačil, že konfl ikty pokračujú.

Kádár považoval varšavské stretnutie za výzvu. Musel tam totiž zmeniť svoje stanovisko a ustúpiť. Bol nútený zaujať pozíciu, s ktorou sa nestotožňoval. Pred zúčastnenými sľúbil, že sa „pripojí k všetkým spoločným akciám“. Dubček aj na stretnutí 17. augusta vytrvalo obhajoval neúčasť vedenia KSČ na varšavskom zasadaní. Nie je teda vôbec náhodné, že počas rozhovoru Kádár vykríkol: „Kde sú naše práva? My len asistujeme...“ Tým mienil, že vedenie MSZMP sa zúčastnilo všetkých stretnutí očeskoslovenských záležitostiach, dokonca aj v Bratislave, aj 485 MNL OL, M–KS 288. f. 47/743. 190–191, 195–197. Rozhodnutie o tom padlo na zasadaní politického výboru ÚV KSSS. Pozri „ Pražskaja vesna“ imeždunarodnyj krizis 1968 goda, c. d., s. 184.

486 Z rokovania sa zachovali vlastnoručné poznámky Károlya Erdélyiho (publikuje: FÖL- DES, György. Kádár János külpolitikája és nemzetközi tárgyalásai, 1956–1988. I. köt. Bu- dapest : Vita, 2015, s. 308–325.). Kádár oňom informoval aj na uzavretom zasadaní Ústredného výboru MSZMP a Ministerskej rady 23. augusta 1968. (MNL OL, M-KS 288.

f. 4/ 94, 9–10.)..

487 Dubček a jeho spoločníci nepochopili, kam Kádár mieri. O tom svedčí aj ich hlásenie pre Predsedníctvo ÚV KSČ, v ktorom neuvádzajú Kádárov výrok doslovne, ale v neutrál- nej podobe: „Vedenie MSZMP hodnotí stretnutie v Bratislave a jeho význam pozitívne.“ NA, KSČ-ÚV-02/1. sv. 81. a. j. 126.

488 Všetky citované pasáže pochádzajú z poznámok Károlya Erdélyiho. FÖLDES, György.

Kádár János külpolitikája és nemzetközi tárgyalásai, 1956–1988. II. köt. Válogatott dokumen- tumok, c. d., s. 312–313.

keď nevedeli, čo ich čaká a očom sa bude rokovať. Nedokázal Dubčekovi vysvet- liť význam bratislavských rokovaní, ktorý spočíval práve v tom, že vďaka nim sa oddialil plán vojenskej intervencie, o ktorej padlo rozhodnutie už vo Varšave.

Kádár si teda aspoň na chvíľu vydýchol, lebo zatiaľ všetko naznačovalo tomu, že nemusí splniť svoj sľub z Varšavy ohľadne „účastí na spoločných akciách“.

Kádár kritizoval najmä to, že hneď po bratislavskom stretnutí nezvolalo Pred- sedníctvo ÚV KSČ schôdzu, na ktorej by sa prerokovali sporné body. „Na vašom mieste by predsedníctvo našej strany zvolalo päťdňové zasadanie“ – povedal. Kádár napokon stratil rozvahu: „Nedostal som ani ruble, ani zloty. Existujú veci, o kto- rých treba jednoducho uvažovať. Uplynulo osem mesiacov ačlovek nadobúda pocit, že nemáte dostatok odvahy, aby ste vytýčili jasné hranice. Všetko prebieha tak, ako keby vám pretekal piesok medzi prstami.“ ⁴⁸⁹ „Veril som Vám od prvého dňa!“ Dubček na to zareagoval: „Ak nám nedáte dva týždne, nájdite si iného prvého tajomníka!“ ⁴⁹⁰[...]

„Povedzte, čo mám robiť?“ Kádár: „Pripravte kongres a podniknite praktické kroky!“

491 ÚV KSČ však už nemalo ani dva týždne na to, aby niečo podniklo.

O k u p á c i a

Na druhý deň odcestoval Kádár do Moskvy, kde mu Brežnev oznámil: Českoslo- vensko obsadia vojská členských štátov Varšavskej zmluvy.⁴⁹² Dňa 20. augusta 1968 sa v noci o 23. hodine začala pod velením zástupcu ministra obrany Soviet- skeho zväzu Jurija Pavlovského vojenská operácia Dunaj: vojská Sovietskeho zväzu, Poľska, Bulharska a Maďarska prekročili hranicu na 18 miestach a pre- nikli na územie Československa. V rámci Varšavskej zmluvy sa takýmto spôso- bom uskutočnilo jediné a zároveň posledné ostré nasadenie Maďarskej ľudovej armády v období po druhej svetovej vojne.

Z 18 bodov na prekročenie štátnej hranice boli pridelené tri maďarskej divízii, ktorá vkročila na územie juhozápadného Slovenska, kde žilo veľa obyvateľov maďarskej národnosti. Z vojenskej operácie Zala sa zúčastnilo vpádu do Česko- slovenska zhruba desať tisíc vojakov a dohromady 160 kusov stredných bojo- vých vozidiel typu T-54/A (93 kusov), T-55 (24 kusov) a T-55/A (43 kusov). Z Poľ- ska, ktoré najviac podporovalo plán okupácie, obsadila 2. armáda pod vedením 489 Všetky citované pasáže pochádzajú z poznámok Károlya Erdélyiho. FÖLDES, György.

Kádár János külpolitikája és nemzetközi tárgyalásai, 1956–1988. II. köt. Válogatott dokumen- tumok, c. d., s. 312–313.

490 Tamže 318. Dubček povedal to isté, ako 13. augusta v telefonickom rozhovore Brežne- vovi.

491 Tamže, 320–321.

492 Kádár vo svojom krátkom prejave oznámil, že sa predošlý deň stretli s Dubčekom a ich rozhovor bol dosť nepríjemný. Nedozvedel sa od neho, či berie vážne bratislavskú do- hodu. Napriek tomu naďalej trval na politickej dohode, ktorá však mala nastať samo- zrejme až po vojenskej intervencii, s ktorou súhlasili všetky strany. Pozri VONDROVÁ, Jitka – NAVRÁTIL, Jaromír. Mezinárodní souvislosti československé krize 1967 – 1970, sv. 4/2.

Červenec – srpen 1968. Brno : Doplněk, 1996, s. 203–204.

Floriana Siwického o dvojnásobok väčšie územie (približne 20 tisíc štvorco- vých kilometrov), aj počet poľských vojakov značne prevýšil počet maďarských (poľskí historici odhadujú, že ich bolo 20 tisíc). Navyše, 600 poľských tankov štvornásobne prevyšovalo počet bojových vozidiel maďarskej divízie.⁴⁹³ Do 25.

augusta sa na vpáde vojsk do Československa zúčastnilo 27 divízií (12 tanko- vých, 13 motorizovaných a 2 lietadlové), 6300 tankov, 2000 diel, 550 bojových a 250 transportných vrtuľníkov.⁴⁹⁴ Počet vojakov sa odhaduje na 200 – 250 tisíc.

Z údajov vyplýva, že účasť maďarskej divízie mala skôr symbolický charakter.

Ak vezmeme tiež do úvahy, že Maďarsko obsadilo územie, kde mohlo naraziť na najmenší odpor, dá sa skonštatovať, že maďarská účasť na vpáde do Českoslo- venska nemala z vojenského hľadiska veľký význam. ⁴⁹⁵

Túto skutočnosť potvrdzujú aj hlásenia o situácii, v ktorých sa nachádza len nepatrné množstvo prípadov násilností voči maďarským vojakom (jeden z nich sa udial, keď československé nákladné auto vytlačilo z vozovky motorové vozidlo maďarského vojaka. Ten utrpel zranenia, z ktorých sa liečil osem dní).⁴⁹⁶ Ak vezmeme do úvahy, že do konca roku 1968 mala okupácia na strane odpor- cov 137 smrteľných obetí a 500 vážne zranených osôb, je evidentné, že maďarskí vojaci nevkročili na „problematické územia“. ⁴⁹⁷

Počas celého trvania okupácie - od vydania rozkazu číslo 001. veliteľa 8. pešej divízie 29. júla až do úplného stiahnutia vojsk 30. októbra -, neboli maďarské vojská nasadené v ostrom boji. Z maďarskej divízie prišli o život štyria vojaci, z toho sa iba jedno úmrtie udialo počas vojenskej akcie: jedno bojové vozidlo T-54 padlo počas prvých hodín intervencie do Ipľa a rezervný dôstojník nachá- dzajúci sa v kabíne umrel. Ďalšie úmrtie spôsobila trombóza srdca, jedna osoba prišla o život v dôsledku „nehody so zbraňou“ (jeden vojak z nepozornosti zastre- lil svojho druha) a štvrtý vojak umrel počas dovolenky, pretože spáchal samo- vraždu.⁴⁹⁸

Kádár sa k maďarskej zahraničnej politike vyjadril 24. októbra, včase odchodu maďarských vojsk z Československa a pre svoj prejav si vybral vskutku 493 Cit. podľa KOWALSKI, Lech. Kryptonim „Dunaj”. Udział wojsk polskich w interwencji zbroj-

nej w Czechosłowacji w 1968 roku. Warszawa : Ksią ż ka i Wiedza, 1992, s. 18.

494 POVOLNÝ, Daniel. Operace Dunaj. Krvavá odpověď Varšavské smlouvy na pražské jaro 1968, c. d., s. 356.

495 Nemuseli počítať s veľkým odporom, keďže jednak sa mohli spoľahnúť na to, že na úze- miach obývaných Maďarmi ľudia nezaútočia na maďarských vojakov. Na druhej strane sa však obyvateľstvo na Slovensku v oveľa menšej miere zaujímalo o pražské reformné procesy, preto udalosti okupácie a normalizácie mali menšiu odozvu v spoločnosti. Po- zri PITHART, Petr. Hatvannyolc. Bratislava : Kalligram, 1993.

496 SOLYMOSI, József. „Zala” 1968. Az MN 8. gépkocsizó lövészhadosztály hadműveleti naplója Csehszlovákia megszállásának időszakából, c. d., s. 89.

497 Údaje online dostupné: http://www.ustrcr.cz/cs/obeti-okupace (posledné videnie stránky: 30. august 2018). Na území, ktoré obsadilo maďarské vojsko, evidovali do 8.

septembra štyri československé obete.

498 SOLYMOSI, József. Az MN 8. gépkocsizó lövészhadosztály hadműveleti naplója Csehszlová- kia megszállásának időszakából, c. d., s. 36., 37., 57., 97.

nezvyčajné miesto – budapeštiansky závod na výrobu pančúch: „Základnou tézou našej zahraničnej politiky je, že spolupracujeme so Sovietskym zväzom, s prvou socialistickou krajinou a s Komunistickou stranou Sovietskeho zväzu.“ Dodal, že to platí aj v prípade, ak „názory socialistických krajín sú odlišné, často protichodné alebo si navzájom oponujú.“⁴⁹⁹ Grotesknú historickú paralelu predstavuje skutočnosť, že na jeseň roku 1956 aj vtedajšie československé vedenie zdôvodnilo svoj mili- tantný postoj voči maďarskej revolúcii podobnou zahraničnopolitickou tézou:

„So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak!“ Rovnako, ako po roku 1956, aj po roku 1968 vyšlo najavo, že prispôsobovanie sa cieľom impéria neumožňuje podriadeným štátom viesť autonómnu politiku. János Kádár napokon nedoká- zal obhájiť ani maďarské reformy.

499 Népszabadság zo dňa 25. októbra 1968.