176 Kol. autorov: Slovenský biografický slovník (od roku 833 do roku 1990). Zv. 2, E-J. Matica slovenská, Martin, 1987. s. 520.
177 Sršeň, Janko: Na vojne (so 6. obrázkami zo života česko-slovenských dobrovoľníkov). Slovenská liga v Amerike, Pittsburg, 1920.
178Pravdepodobne tento text nie je uverejnený v žiadnej inej zbierke Tajovského.
179 Slovenské hlasy. 1917, roč. 1, č. 4, 18. 6., s. 1.
180 Jozef Országh, 21. 7. 1883 – 28. 12. 1949, československý legionár, bol predstaviteľom štátnej správy v ČSR, pomáhal budovať štátny a samosprávny aparát na Slovensku. Po rozbití republiky bol v spojení s občianskym odbojom, orientoval sa na Šrobárovu skupinu.
181 Ferdinand Klátik, 3. 2. 1895 – 9. 8. 1944, učiteľ, zostavovateľ destských čítaniek a redaktor časopisu pre deti Zornička.
55 Pri skúmaní legionárskej literatúry narážame na problém nedostatku odbornej literatúry.
V podstate odborná literatúra sa obmedzuje na osobu Jesenského a Tajovského. Počas môjho výskumu som narazil v prípade Gaceka len na životopis, v ktorom sa dopodrobna nerozoberá jeho dielo a pôsobenie v légiách. V prípade Mikolaja bol problém nájsť aj informácie o jeho živote, nakoľko informácie o ňom nachádzame iba v takých dielach ako šesťzväzkový Slovenský biografický slovník. O jeho medzivojnovom pôsobení našťastie máme informácie z knihy Petra Zmátla, nakoľko Mikolaj pôsobil v spišskonovomestskom zbore Slovenskej ligy, najprv ako tajomník a zapisovateľ a od 22. februára roku 1935 sa na krátky čas stáva aj jej predsedom. Z tohto vyplýva, že jeho život od roku 1928 až do roku 1939 by sme vedeli rekonštruovať na základe materiálov zo Slovenskej ligy182. Ako aj Zmlátlo uvádza, Mikolaj
„[...] pravidelne publikoval svoje články o činnosti spišskonovomestského zboru do celoslovenského spolkového časopisu Slovenská liga a spišských regionálnych slovenských novín,...“183 Práve tu nachádzame paradox, lebo o jeho činnosti po vojne máme dostatočné zdroje, ale na dokumentáciu jeho činnosti v Rusku nám slúžia len diela, ktoré Mikolaj sám vydal. To znamená, že nie je k dispozícii ani odborná literatúra, ktorá by spracovala jeho pôsobenie v irkustkom tábore alebo v légiách.
Ešte horšia je situácia ohľadom Klempu, nakoľko o ňom ešte nebola uverejnená žiadna odborná štúdia alebo lexikónové heslo. Tento fakt môžeme pripísať hlavne tomu, že jeho dielo bolo vydané prvýkrát v roku 2014 a od toho času ešte nebolo spracované odborníkmi na danú tematiku. V samotnom diele našťastie nachádzame krátky text od Mgr. Michala Kšiňana, PhD z Historického ústavu SAV. Odkaz na Klempu by sme preto ešte márne hľadali v lexikónoch a odborných prácach.
V prípade Gacka vidíme tvrdý zásah politiky a veľkú medzeru v odbornej literatúre, ktorá jeho meno nesmela spomínať dlhé roky. 10 rokov nútených prác zanechali výraznú stopu nielen na jeho živote, ale aj na postoji odbornej verejnosti k jeho osobe. Ešte pred rokom 1945 Zora Jesenská vyzdvihuje jeho prekladateľskú činnosť, ale po roku 1945 nachádzame jeho meno v odbornej literatúre len ojedinele. Po smrti Gaceka, teda v roku 1971 vychádza kratší text Soni Lešnákovej v Romboide. Podrobnejšie sa ním začali zaoberať až po roku 1989, kedy sa začala politická situácia meniť. V roku 1996 vychádza jeho dielo Surová býva vše pravda života, v úvode ktorého Zora Kramerová vyzdvihuje nielen Gacekovú prekladateľskú činnosť,
182 Patrí sem napríklad aj periodiká: Slovenská liga. Časopis Slovenskej ligy na Slovensku alebo Spisšké hlasy.
183 Zmátlo, Peter: Dejiny Slovenskej Ligy na Spiši. Wydawnictvo i Drukarnia Towarzystwo Slowaków w Polsce.
Krakow, 2007, s. 49.
56 ale aj jeho dielo s legionárskou tematikou. V posledných rokoch vychádza od Jeleny Serapiovej aj podrobnejší životopis Gacka v zbierke Východná dilema strednej Európy.
Neporovnateľne lepšie z hľadiska odbornej literatúry stoja Jesenský a Tajovský. Drvivá väčšina prác sa však zaoberá dielami, ktoré nemajú súvis s ich pôsobením v légiách.
Vyzdvihnúť musíme hlavne zborníky Janko Jesenský v kritike a spomienkach a tiež Jozef Gregor-Tajovský v kritike a spomienkach. Vychádzajú vo vydaní Slovenského vydavateľstva krásnej literatúry v edícií Pamäti a dokumenty. Obe diela vyšli v náklade 3300 kusov, čiže sú ľahko dostupné verejnosti. Nachádzajú sa v nich aj početné štúdie. Ďalej môžeme spomenúť monografie, ktoré sa zaoberajú výlučne Jesenským alebo Tajovským. Sem môžeme zaradiť hlavne Michala Gráfika, ktorý sa podrobne zaoberá s Jesenského básnickou tvorbou alebo monografiu Janko Jesenský od Andreja Mráza. V prípade Tajovského sú to hlavne diela Marcely Mikulovej s názvom Tajovského obrodenecká literatúra alebo Cesty k realizmu. J. G.
Tajovský a ruská literatúra od Soni Lešnákovej. U Tajovského máme to šťastie, že bola vydaná aj jeho korešpondencia z obdobia prvých rokov vojny, a z ktorej môžeme čerpať dôležité informácie takpovediac z prvej ruky. Okrem týchto diel vzniklo nespočetné množstvo štúdií o Jesenskom a Tajovskom, ktoré nachádzame hlavne v rôznych vydaniach ich diel alebo v odborných periodikách.
Iná je situácia pri skúmaní diel, ktoré sa zaoberajú légiami ako takými. Tu musíme podotknúť, že absentuje dielo, ktoré by sa zaoberalo výslovne slovenskými legionármi184. Z hľadiska historikov tiež musíme priznať, že drvivá väčšina diel, ktoré sa zaoberá legionármi z historického hľadiska vyšla z pier českých autorov, teda v nich sa zaoberajú slovenskými legionármi prípadne len okrajovo. Najpodrobnejším dielom z hľadiska histórie môžeme považovať štvorzväzkové dielo Viktora Miroslava Fica s názvom Československé légie v Rusku a boj za vznik Československa 1914-1918. V Českej republike vyšlo tiež veľké množstvo monografií s legionárskou tematikou.
Aj vo vývine bádania vidíme silný zlom spôsobený politickou situáciou. Po druhej svetovej vojne sa politika pokúsila zdiskreditovať legionársku legendu a vznikali také diela, ktoré mali za cieľ dokázať nesprávnosť Československého odboja. Jedným z hlavných diel s takýmto cieľom bola monografia Jána Kvasničku s názvom Československé légie v Rusku 1917-1920. V tomto diele nachádzame viacero nepravdivých tvrdení nielen o Tajovskom, ale
184 Môžeme nájsť len kratšie publikácie, napríklad: Mgr. Peter Chorvát PhD: Slováci v Československých
légiách (1914-1918). In: Vojenská osveta 1/2014, s. 21-33.
57 aj o Jesenskom a Gacekovi a tiež sa u neho objaví aj meno Mikolaja. Kvasničkové dielo je v podstate jediné historické alebo literárno-historické dielo, v ktorom sa spomína okrem Jesenského a Tajovského aj Gacek a Mikolaj. Aj v odborných publikáciách Rosenbauma sa dočítame dobovo podmienené a ideologicky predpojaté fakty, ako napríklad že „[…] Tajovský nepochopil veľkosť svetodejinného činu ruského proletariátu. Zrejme Tajovský bol pod vplyvom buržoáznych ideológov...“185 Rosenbaum tiež aj v predslove Tajovského Diela V. sa pokúša jeho aktivity v légiách „ospravedlniť“ jeho neznalosťou: Tajovský nepochopil svetodejinný význam Veľkej októbrovej revolúcie.“186 V textoch Rosenbauma vidíme, že bol politikou nútený dofarbiť svoj odborný text. Historik Kvasnička nielen prifarboval texty, ale zanietene hľadal všetky dostupné dokumenty, ktorými by mohol autorov zdiskreditovať187.
V ďalšom období sa už politická situácia upokojila, ale odborníci sa predsa už veľmi nevracajú k téme legionárov. Z celej situácie sa laikom môže zdať, ako keby už boli všetky aspekty legionárskej literatúry prebádané a ako keby odborníci už nemali čo nové priniesť, opak je však pravdou. Téma slovenskej legionárskej literatúry ostáva tmavým miestom našej literárnej histórie, ktorej sa literárni kritici dotýkali len okrajovo. Nie je to ináč ani v prípade niektorých významných slovenských dejateľov. Napríklad Jána Jančeka, ktorý je jedným zo signatátorom Pittsburskej dohody uvádza tiež len niekoľko podrobnejších lexikónov.
V posledných rokoch vychádza niekoľko diel, ktoré sa zaoberajú okrajovo legionárskou literatúrou. Sú to hlavne monografie, ktoré sa zaoberajú skôr politickou situáciou v období 1.
svetovej vojny. Medzi takéto diela môžeme zaradiť monografiu Tomáša Bandžucha Slovenské vize. Velká válka, krajané a představy o budoucím státu [1914-1918] alebo diela zaoberajúce sa Martinskou deklaráciou, Pittsburskou dohodou a inými politickými témami. Odborné literárne monografie sa v téme nevydali.
185 Rosenbaum, Karol: Nad prózou Jozefa Gregora Tajovského. In: Jozef Gregor Tajovský v kritike a spomienkach. Bratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956, s. 1153.
186Rosenbaum, Karol: Bibliografické poznámky. In: Jozef Gregor Tajovský: Dielo V. Baratislava, Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry, 1956, s. 513.
187 Niektoré udalosti opisuje Kvasnička v celkom inom svetle, ako legionársky autori. Viac o diele spomínam v kapitole VIII. Ruská revolúcia, boľševizmus a slovenský legionári.
58