1 Fokusované (focused) sú také spoloèenstvá, v ktorých existuje štandardná varieta s ve¾kou autori-tou, ktorá je široko akceptovaná, rešpektovaná a oddelená od iných variet. takéto sú väèšinou spoloèenstvá v moderných národných štátoch (trudgill 1992/1997, s. 43 – 44).
2 James Milroy (2001, s. 530) nazýva kultúrami so štandardným jazykom (standard language cultures) spoloèenstvá, v ktorých si ¾udia myslia, že ich jazyk existuje v štandardizovanej podobe, a toto ich presvedèenie ovplyvòuje spôsob, akým uvažujú o vlastnom jazyku aj o jazyku iných. výrazná prítomnos štandardnej variety s ve¾kou autoritou a s òou spojená štandardistická jazyková ideológia silne ovplyvòuje myslenie ¾udí, èo je pod¾a môjho názoru zdrojom mnohých jazykových problémov, ktoré sa v spoloèenstvách bez štandardnej variety jazyka, alebo v spoloèenstvách so štandardnou varietou, ktorá ale nie je nato¾ko dominantná, vôbec nevynárajú.
3 difúzne (diffuse) sú spoloèenstvá, ktorým chýba stabilný systém jazykových noriem. Štandardná varieta – ak vôbec existuje – hrá menšiu úlohu, realizuje sa ako interlekt, v bežnej reèi sa èasto mieša s inými varietami, jazykové normy nie sú vždy stabilné a èasto sa uplatòujú v tej istej situácii rôzne normy, ktoré si navzájom konkurujú. (trudgill 1992/1997, s. 76)
4 Japonskí lingvisti v poslednom èase hovoria o „Welfare linguistics“, o lingvistike, ktorá prispieva k spokojnosti i prosperite daného jedinca alebo spoloèenstva; riešenie jazykových problémov považujú za súèas takto chápanej lingvistiky (pozri Muraoka 2009).
5 Jednoduchý jazykový manažment a organizovaný jazykový manažment sú dva dôležité pojmy teórie jazykového manažmentu. Jednoduchý manažment je formovanie jazyka laickým hovoriacim (napr. keï sa hovoriaci opraví alebo opraví komunikaèného partnera, keï dá meno svojmu dieau, keï zapíše svoje diea do školy s takým èi onakým vyuèovacím jazykom atï.). Organizovaný manažment je èinnos vykonávaná odborníkmi; patrí sem napr. jazykové plánovanie a v mnohých krajinách aj kulti-vácia jazyka. pozri napr. nekvapil 2006, s. 96; 2009, s. 2; nekvapil – nekula 2008, s. 271 – 272.
teória jazykového manažmentu je komplexná teória zameraná na riešenie jazykových problémov, ktorá zahàòa všetky druhy jazykového manažmentu v širšom zmysle slova, vrátane dobre známeho jazykového plánovania a kultivácie jazyka. (podrobnejšie pozri lanstyák 2010b s. 55.)
6 Ako vidíme, táto posledná definícia charakterizuje jazykový problém z viacerých uhlov poh¾adu: z emo-cionálneho (nepríjemné pocity), komunikaèného (komunikaèná porucha), jazykového (používanie
F ó r U M s p o lo è e n s k o ve d n á r e vu e , 2 0 1 0 , Š a m o rín
iných jazykových prostriedkov) a psycholingvistického h¾adiska (používanie špecifických dekódova-cích úkonov).
7 v odbornej literatúre jazykového manažmentu sa prípadové problémy, vyskytujúce sa v konkrétnych životných situáciách hovoriacich, nazývajú ne a d e k v á t n o s t i ; t y p o v é problémy, sledovate¾né z
„offline“ perspektívy, sa nazývajú j a z y k o v é p r o b l é m y .
8 Jazykovú biografiu tvorí popis životných udalostí jednej osoby súvisiacich s jazykom: kedy, ako si osvojila, od koho sa nauèila jazyky, ktoré ovláda, ktorý jazyk na aký úèel používala a používa, ako sa èasom menili jej jazykové znalosti, resp. jej vzah k jednotlivým jazykom atï.
9 Aj keï majú odlišnú tematiku, na tento úèel sú dobre využite¾né aj rozhovory zamerané na zmapo-vanie bratislavskej multilingválnosti v medzivojnovom období. tento výskum vedie Jozef tancer z katedry germanistiky Filozofickej fakulty Univerzity komenského. do polovice januára 2010 sa uskutoènili viacjazyèné rozhovory (v slovenèine, nemèine a maïarèine) so 42 respondentmi v rozsa-hu asi 50 hodín. z jedného rozhovoru sú pripravené úryvky na publikovanie vo forme „konštruova-ného“ (a štylizovaného) rozhovoru (pozri lanstyák – tancer 2009).
10 efemérne problémy nie sú totožné s vyššie spomenutými prípadovými problémami. prípadový problém môže by aj trvácny, alebo môže patri do akejko¾vek inej kategórie, podstatné je, aby sme na neho h¾adeli ako na individuálny, „hic et nunc“ problém. teda každý efemérny problém je prípadový, ale zïaleka nie každý prípadový problém je efemérny.
11 Muraoka (2009) popri riešite¾ných a neriešite¾ných problémoch ako tretí typ uvádza skupinu problémov, ktoré sú z h¾adiska komunikatívneho obohacujúce (problems as communicative resour-ces). tieto však ani nie sú problémami, alebo ak sú, majú miesto v inom usporiadaní: sú to prejavy, hodnotenie ktorých nie je jednoznaèné – pod¾a jedných ide o problémy, pod¾a iných nie. Hodnotenie èasto závisí od toho, cez prizmu akej jazykovej ideológie sledujeme tieto problémy.
12 príklady sú uvedené pri kategorizácii problémov pod¾a trvácnosti (2. bod).
13 Je všeobecne známe, že prejavy disfluencie sú zo psycholingvistického h¾adiska potrebné v hovorenej komunikácii, lebo zabezpeèujú pre poslucháèa èas potrebný na pochopenie obsahu komunikácie.
preto text, ktorý sa èíta, aj keï bol napísaný viac-menej v štýle hovoreného jazyka, je práve pre absen-ciu prejavov disfluencie pre poslucháèa ove¾a ažšie zrozumite¾ný, ako vo¾ne prednesený text.
14 v širšom slova zmysle aj prerieknutia patria medzi javy disfluencie.
15 riešenie jazykových problémov patologického charakteru nepatrí do pôsobnosti odborníkov na jazykový manažment, nako¾ko ide o zdravotné problémy. celkom ich ale nemôžu ignorova, pretože laickí hovoriaci spomínajú tieto problémy medzi jazykovými problémami.
literatúra
BOGnár, Márta 2008. kontaktusjelenségek – ahogy a magyar szakosok látják és használják õket. Bratislava: FiF Uk (diplomová práca).
HOBOtH, katalin 2007. nyelvkiépülés. Megakadásjelenségek, kódváltások és kontaktusjelenségek egy kétnyelvû férfi nyelvhasználatában. Bratislava: FiF Uk (diplomová práca).
kOllátH, Anna – lAnstyák, istván 2007. nyelvi probléma. in Benõ, Attila – FAzAkAs, emese – sziláGyi, n. sándor (eds.): nyelvek és nyelvváltozatok. köszöntõ kötet péntek János tiszteletére i. kolozsvár: Anyanyelvápolók erdélyi szövetsége, s. 471 – 493.
JernUdd, Björn H. – neUstUpný, Jiøí v. 1987. language planning: for whom? in laforge (ed.):
proceedings of the international colloquium on language planning. Québec: les presses de l´Université laval, s. 71 – 84.
lAnstyák, istván 2007. A nyelvhelyesség mint nyelvi probléma. kisebbségkutatás, r. 16, è. 2, s. 199 – 213.
lAnstyák, istván 2008. A nyelvi napló mint a nyelvi problémák feltárásának eszköze.
prednáška na 5. Alkalmazott nyelvészeti Mûhelytalálkozó (5. kolokvium pre apli-kovanú jazykovedu) v Budapešti 18 – 19. septembra 2008.
lAnstyák, istván 2009a. nyelvi ideológiák és filozófiák. Fórum társadalomtudományi szemle, r. 11, è. 1, s. 27 – 44.
lAnstyák, istván 2009b. nyelvi probléma és iskola. in kOllátH, Anna (ed.): A muravidéki kétnyelvû oktatás két évszázada. Maribor etc.: zora, s. 226 – 252.
F ó r U M s p o lo è e n s k o ve d n á r e vu e , 2 0 1 0 , Š a m o rí n
lAnstyák, istván – tAncer, Jozef 2009. egy nyelvet megtanulni nem kötelesség, hanem jog.
interjú Mayer Judit pozsonyi lakossal. in lAnstyák, istván – MenyHárt, József – szABóMiHály, Gizella (eds.): tanulmányok a kétnyelvûségrõl iv. dunaszerdahely:
Gramma, s. 175 – 191.
lAnstyák, istván 2010a. typy jazykových problémov v maïarskej jazykovej komunite. in krekOvièOvá, eva – UHrinOvá, Alžbeta – ŽilákOvá, Mária (eds.): kontexty identity.
Jubilejný zborník na poèes Anny divièanovej. Békešská èaba: ústav etnológie sAv – katedra slovanskej filológie Filozofickej fakulty eötvösa loránda.
lAnstyák, istván 2010b. A nyelvi problémák kezelése. Fórum társadalomtudományi szemle, r. 12, è. 3, s. 53 – 76.
lAnstyák, istván – szabómihály, Gizella 2000/2002. nyelvi jogaink érvényesítésének nyelvi feltételei. in Magyar nyelvtervezés szlovákiában. pozsony: kalligram könyvkiadó, s. 117 – 126.
lAnstyák, istván – rABec, istván 2008. A szó elszáll, a hangfelvétel és a lejegyzés megmarad.
in zelliGer, erzsébet (ed.): nyelv, területiség, társadalom. Budapest: Magyar nyelvtudományi társaság. A Magyar nyelvtudományi társaság kiadványai 228., s.
309 – 325.
MenyHárt, József 2002. nyelvünk és törvénye. A hivatalos ügyintézés nyelve dunaszerda -helyen és nyékvárkonyban a kisebbségi nyelvhasználati törvény érvénybelépése óta. in lAnstyák, istván – siMOn, szabolcs (eds.): tanulmányok a kétnyelvûségrõl.
pozsony: kalligram könyvkiadó, s. 34 – 56.
MenyHárt, József 2004. A katolikus egyház nyelvpolitikája szlovákiában. in lAnstyák, istván – MenyHárt, József (eds.): tanulmányok a kétnyelvûségrõl ii. pozsony: kalligram könyvkiadó, s. 28 – 51.
MilrOy, James 2001. language ideologies and the consequences of standardization. Journal of sociolinguistics vol. 5, no. 4, s. 530 – 555.
MisAd, katalin 1998. A magyar nyelv használata a hivatalos érintkezésben. in lAnstyák, istván – siMOn, szabolcs (eds.): tanulmányok a magyar—szlovák kétnyelvûségrõl.
pozsony: kalligram könyvkiadó, s. 43 – 68.
MisAd, katalin 2009a. A magyar mint kisebbségi nyelv használatának gyakorlata a hivatalos érintkezésben. in MisAd, katalin: nyelvi kontaktusok. szlovákiai magyar vonatkozá-sú alkalmazott nyelvészeti tanulmányok. dunaszerdahely: lilium Aurum, s. 71 – 91.
MisAd, katalin 2009b. A szaknyelvi regiszterek fejlesztésének szemantikai és pragmatikai összefüggései szlovákiai magyar viszonylatban. in MisAd, katalin: nyelvi kontaktu-sok. szlovákiai magyar vonatkozású alkalmazott nyelvészeti tanulmányok.
dunaszerdahely: lilium Aurum, s. 11 – 27.
MUrAOkA, Hidehiro 2009. A typology of problems in contact situations. in nekvApil, Jiøí – sHerMAn, tamah (eds.): language Management in contact situations.
perspectives from three continents. Frankfurt (Main): peter lang, s. 151 – 166.
nekvApil, Jiøí 2003. language biographies and the analysis of language situations: on the life of the German community in the czech republic. in nekvApil, Jiøí – èMerJkOvá, svìtla (eds.): languages and language communities in the czech republic.
international Journal of the sociology of language, no. 162, s. 63 – 83.
nekvApil, Jiøí 2004. language Biographies and Management summaries. language Ma nage -ment in contact situations iii. report on the research project. no. 104., Graduate school of social sciences and Humanities, chiba University, Japan, s. 9 – 33.
nekvApil, Jiøí 2006. From language planning to language Management. sociolinguistica, 20, s 92 – 104.
nekvApil, Jiøí 2009. the integrative potential of language Management theory. in nekvApil, Jiøí – sHerMAn, tamah (eds.): language Management in contact situations.
perspectives from three continents. Frankfurt (Main): peter lang, s. 1 – 11.
F ó r U M s p o lo è e n s k o ve d n á r e vu e , 2 0 1 0 , Š a m o rín
nekvApil, Jiøí – nekUlA, Marek 2008. On language Management in Multinational companies in the czech republic. in liddicOAt, Anthony J. – BAldAUF, richard B. Jr. (eds.):
language planning and policy. language planning in local contexts. clevedon – Buffalo – toronto: Multilingual Matters, s. 268 – 287.
presinszky, károly 2005. „de lassan elsajátítottam a magyar nyelvet és mindent, ami vele volt kapcsolódva...“ egy szlovák–magyar kétnyelvû beszélõ írásbeli nyelvhasznála-ta. in lAnstyák, istván – MenyHártJózsef (eds.): tanulmányok a kétnyelvûségrõl iii.
pozsony: kalligram könyvkiadó, s. 96 – 119.
szABóMiHály, Gizella 2002. A kisebbségi nyelvhasználati törvény gyakorlati alkalmazása és a szlovák hivatalos (jogi-közigazgatási) szövegek magyarra fordításának kérdései.
in lAnstyák, istván – siMOn, szabolcs (eds.): tanulmányok a kétnyelvûségrõl.
pozsony: kalligram könyvkiadó, s. 169 – 200.
trUdGill, peter 1992/1997. Bevezetés a nyelv és társadalom tanulmányozásába. szeged:
JGytF kiadó.
preklad istván lanstyák, eleonóra sándor
F ó r U M s p o lo è e n s k o ve d n á r e vu e , 2 0 1 0 , Š a m o rí n
úvod
z hodín dejepisu zo školských èias, z historických románov, filmov je nám známe, že aj bývalí vládcovia boli neobyèajne zvedaví na to, aké majú šance na priaznivý výsledok oh¾adom nejakej dôležitej udalosti. v snahe, aby to zistili, obklopili sa – dnešným výrazom – odborníkmi: okrem iného šamanmi, kòazmi, jasnovidcami, kto-rých sem-tam aj skrátili o hlavu. samozrejme, títo vládcovia si boli vedomí, že exi-stuje akási všeobecná nálada (ktorá nebola totožná s dnešnou verejnou mienkou).
na vypátranie tejto nálady sa niekedy stalo, že sa panovníci v prestrojení zamieša-li do davu (hoci rozšírenejšou metódou bolo, že medzi ¾udí vyslazamieša-li vyzvedaèov), a to aj vtedy, keï ich štatút a moc nezáviseli od vôle ¾udu.
v moderných spoloènostiach, kde vládnucu politickú elitu volí ¾ud v demokratických parlamentných vo¾bách, sa politické subjekty snažia pomocou moderných prostriedkov zisti, aké šance majú v boji o moc. všeobecne známou metódou zisovania je prieskum verejnej mienky.
verejná mienka je produktom modernej spoloènosti. samotný pojem sa dostal do slovníka spoloèenských vied v druhej polovici 19. storoèia. do dnešného dòa prebieha diskusia o tom, èi verejnú mienku ako takú máme hodnoti ako kladný alebo záporný jav, dokonca nie sú uzavreté diskusie ani o samotnej existencii verejnej mienky. tie posledné vzplanuli vïaka štúdii významného francúzskeho sociológa pierra Bourdieua s názvom verejná mienka neexistuje, ktorá vyšla v roku 1973. Bourdieu zastával stanovisko, pod¾a ktorého nejestvuje v objektívnej forme existujúca autonómna verej-ná mienka, existujú len prieskumy verejnej mienky, a tie vytvárajú fenomén, ktorý nazývame verejnou mienkou. pod¾a jeho odporcov nie je verejná mienka produktom prieskumov, ale objektívne existujúcim javom, ktorý je možné vedeckými metódami a prostriedkami mera, a prieskum verejnej mienky je práve jeden z týchto prostriedkov.
v tomto príspevku sa nechcem venova tejto diskusii, spomenula som ju a len ve¾mi